Jubileum šarmantnej herečky

chalupova2Eva Mária Chalupová, dlhoročná členka Činohry SND, sa narodila 29. januára 1942 v Turčianskom Svätom Martine a zrejme jej múzy po dohode so sudičkami dali do vienka dar s umeleckým majstrovstvom a príslovečnou noblesou stvárňovať charakterové úlohy na doskách, ktoré znamenajú svet, ale aj vo filme a v televízii. V súčasnosti si ju diváci môžu na javisku našej prvej scény pozrieť v komédiách Georgesa Feydeaua Chrobák v hlave a Tak sa na mňa prilepila.

Nové rozprávky (a udania) III. - Ako kravičku Kultúru dojili

Kde bolo, tam sa zbehli, žila raz v kráľovstve pod Tatrami kravička Kultúra. Nažívala v spoločnom chlieviku s českou kolegyňou Stračenou, prežúvala marxisticko-leninskú literatúru a dávala mliečko. Jej gazda, ktorý bohvie prečo miloval kosák a kladivo, jej dával pravidelne žrať a dozeral na to, aby si po mliečko chodili len tí chasníci, ktorí mali kladný vzťah k spomínanému robotníckemu a roľníckemu náradiu.

Nové zápisy v zlatej knihe kultúry

dedicstvo

Vznik historicky prvého Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska oslávila koncom decembra odborná i laická verejnosť prvými zápismi. Cti zaradiť sa medzi jedinečné kultúrne fenomény našej vlasti sa dostalo Terchovskej muzike, Radvanskému jarmoku, starým baníckym tradíciám špaňodolinských baníkov, ale aj zvonárom. 

Verní rodu, verní kroju

batizovce 190Presne o rok a deň sa 7. januára v Batizovciach stretli obyvatelia aj hostia v kúdelnej izbe. Zdalo by sa, že pri tých istých zvykoch, novoročných vinšoch, prianiach a zvykoslovných obradoch. Všetko to krásne sa zopakovalo presne v deň a rok tu na tomto mieste, ktoré nazval Mgr. František Perička genius loci, čo neodmysliteľne patrí k spontánnemu prežívaniu vianočných sviatkov v Batizovciach. ým je tu prítomná duša obce: v návratoch do kúdelnej a v spoločnom prežívaní sviatočnej radosti.  Kúdelnú izbu usporiadal aj tento rok Miestny odbor Matice slovenskej v Batizovciach pod vedením Milana Pastrnáka, režiséra a otca celého podujatia. Zakažd Ruku priložila aj jeho manželka Oľga prípravou jedál.

Dievčatá z Budmeríc

budmericeV období socializmu boli v mnohých väčších obciach miestne kultúrne strediská s profesionálnym pracovníkom, niekde aj s viacerými, ktorí zabezpečovali kultúrnu a osvetovú činnosť. Pri podnikoch pracovali odborárske závodné kluby. Štát spolu s odbormi významne podporoval rozvoj miestnej kultúry. Po roku 1989 „revolučné zmeny“ postihli aj oblasť kultúry a v súčasnosti pri nedostatku financií v samosprávach sa najviac šetrí práve na výdavkoch na kultúru.

Meno im dala rieka

Miešaný spevácky zbor Latoričan vo Veľkých Kapušanoch (okres Michalovce) vznikol vo februári v roku 1996. Na podnet vtedajšieho predsedu MO MS Augustína Krištofčáka ho založila Emília Cipková, v tom čase riaditeľka ZUŠ vo Veľkých Kapušanoch, ktorá znovu oživila slovenskú ľudovú pieseň v tomto regióne. Členmi speváckeho zboru sa stali amatérski speváci, ktorých spojila láska k spevu a k slovenským ľudovým piesňam.

Zakladajúci členovia Matice slovenskej


Matica slovenská obnovuje štatút zakladajúceho člena

Logo-Matica

 

K obrodeniu Matice slovenskej v tejto ekonomicky neľahkej dobe má smerovať nová aktivita vedenia MS. To sa rozhodlo nadviazať na myšlienku národných dejateľov, ktorí už pri založení Matice v 19. storočí mysleli aj na jej ekonomickú podstatu a finančné zabezpečenie do budúcnosti.