Skúška
GEGFFEFggFeG
Horekovanie za Václavom Havlom
Smrť neobíde nikoho. V predvianočný týždeň neobišla ani ikonu súčasného Česka, najväčšieho demokrata, najmravnejšieho politika, českého Tolstoja, spisovateľa Václava Havla. Spočiatku som mal o ňom i ja pozitívnu mienku. Dokonca som sa s ním pred štyridsiatimi štyrmi rokmi stretol. Bolo to v byte českého spisovateľa Jána Beneša na Jungmanovom námestí v Prahe. Ján Beneš bol posledným väzňom spupného prezidenta Antonína Novotného.
Súťaž o súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda
Matica slovenská, Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru a Spoločnosť svätého Gorazda vyhlásili verejnú anonymnú sochársku súťaž na výtvarný návrh súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda v Bratislave. Víťazný návrh bude realizovaný a odhalený pri príležitosti 1 150. cyrilo-metodského jubilea v roku 2013.
Uzávierka súťaže je 31. januára 2012, odborná komisia potom do konca februára posúdi všetky zaslané práce a odporučí najlepší z návrhov na realizáciu. Pozoruhodným faktom je, že zamýšľané bronzové súsošie, ktoré nainštalujú na Hurbanovom námestí v bratislavskom Starom Meste pred Kostolom sv. Trojice, bude realizované v nadživotnej veľkosti.Tri najlepšie výtvarné návrhy aj finančne ohodnotia – prvá cena bude 2 500 euro, druhá 1 000 euro a tretia 500 euro. Celkové náklady na realizáciu bronzového súsošia by podľa štatútu súťaže a zámerov jej vyhlasovateľov nemala presiahnuť sumu 165 000 euro. Vyhlásená súťaž priamo nadväzuje na výzvu Matice slovenskej k slovenským umelcom. Matica v nej apeluje na tvorcov zo všetkých umeleckých odborov, aby vo svojich tvorivých plánoch upriamili pozornosť na blížiace sa jubileum 150. výročia MS a 1 150. výročie príchodu Cyrila a Metoda medzi našich predkov v roku 2013. Predpokladá sa, že táto výzva bude podnetom na vytvorenie originálnych a hodnotných diel – jedným z nich teda bude aj súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda.
Mediálne humoresky XIV. – Novinárske desatoro
Pri svojich nomádskych cestách po redakciách a vydavateľstvách som mal to šťastie spoznať Emila. Redakčné vetry ho ošľahali ešte pred novembrom 89 a v dvadsiatom prvom storočí začínal bežať podobne ako ja začiatok dostihov so štátom o to, či stihneme dobehnúť do cieľovej rovinky dôchodku alebo zvolíme odbočku do krematória. Emil písal v mienkotvorných denníkoch za „starého“ aj „nového“ režimu. Pracoval pre spoločenský týždenník i pre rozhlas a ako znalec výtvarného umenia bol častým komisárom výstav po celom Slovensku. Aj keď sa ho súčasné pomery v médiách pokúšali zomlieť, odolal.
Hodnotné stavby prekryté plachtami
V krátkom časovom slede sa dostáva na knižné pulty dielo z oblasti architektúry. Tentoraz je jeho autorkou docentka Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok na Fakulte Architektúry v Bratislave Jana Pohaničová.
Človek veľkého srdca a umenia
Presvedčivý herec, invenčný scenárista a režisér, zodpovedný pedagóg a zapálený predstaviteľ umeleckého prednesu, kladúci dôraz na slovenských autorov a diela, ktoré majú svojím odkazom naďalej národ povznášať, ale i (najmä jeho mladších príslušníkov) učiť sebaúcte. Všetko spomenuté, prívlastky i činnosti predstavuje jeden človek s veľkým a prajným srdcom – Juraj Sarvaš.
Vôňa ticha, viery a jabloní
V Piešťanoch na vlakovej stanici práve rekonštruujú vonkajšie priestory. Ľudia vybiehajú z vlakov – medzi nimi aj ja – musíme prejsť okolo celej staničnej budovy, až napokon vychádzame rovno pred pohostinstvom Romanca. Aké výstižné a priliehavé pre zatuchnutú a zafajčenú izbietku s výčapom a regálmi na dobošky... Autobus na myjavské kopanice mi odchádza až o hodinu a pol – vstupujem teda do Romance a prečkávam dlhé chvíle pri priemernom pive.
Opúšťajúc azda najznámejšie kúpeľné mesto na Slovensku uvažujem, čím iným sa ešte Piešťany preslávili. Futbalom určite nie, hokej takisto nie je žiadna sláva, azda kultúra, umenie... – áno, z „Píščan“ je predsa „fenomén“ slovenského hip-hopu a šoubiznisu Patrik „Rytmus“ Vrbovský! A je tam ešte Domov Ivana Stodolu, teda miesto, kam chodievajú slovenskí spisovatelia na tvorivé pobyty. Nuž, kultúra rovná sa kultúra, umenie jedno ako umenie druhé...
Dopremýšľal som sa až do Vrbového. Dozvedám sa, že autobus do mojej cieľovej stanice nedorazí, lebo nenastúpilo dosť cestujúcich na to, aby tam pán šofér musel zachádzať. Bude treba premýšľať ďalej – tentoraz o tom ako čo najmenej blúdiť kopanicami a dostať sa do Jablonky pri Myjave ešte pred zotmením.
Spred bývalej židovskej synagógy (stále stojac vo Vrbovovom a fajčiac pred autobusom) telefonujem Viťovi – našťastie je trpezlivý a počká ma v Jablonke na dohodnutom mieste, hoc budem meškať aj tri hodiny. Už sa opäť hýbeme. V diaľke na horizonte sa popásajú krásne hnedé kone.
Keď sa zhmotní posolstvo
Tragická a bizarná. Taká bola havária autobusu v Hriňovej, ktorý sa zrútil do rokliny v noci 2. septembra 2007. Posádka folkloristov vracajúcich sa domov z Poľany, kde sa každoročne koná Festival folklórnych hudieb vyšegrádskej štvorky, zrazu stíchla. Ticho sa však v zlomku sekundy premenilo na krik, plač a paniku.
Zlyhané brzdy sa podpísali pod tragédiu, ktorá si namieste vyžiadala životy štyroch ľudí, v nemocnici na následky zranení zahynula ďalšia žena. Folklórne nebo sa rozrástlo o tých, ktorí s láskou v srdci podporovali chod ľudovej kultúry v podpolianskom regióne.