Odišiel diplomat srdca

MatejNEKROLÓG

Začiatkom marca vo veku 90 rokov zomrel diplomat, kultúrny činiteľ, prekladateľ a autor literatúry faktu JUDr. Matej Andráš. Narodil sa 19. septembra 1921 v podtatranskej obci Ždiar. Stredoškolské vzdelanie získal v Kežmarku a v roku 1946 absolvoval Právnickú fakultu UK v Bratislave. Od roku 1945 pracoval ako redaktor Spravodajskej agentúry Slovenska v Košiciach a neskôr v Bratislave.

Ján Čomaj: Drotárska odysea


drotárska odyseaKniha týždňa

Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2012

Maroš M. BANČEJ

Novinár a publicista, ale aj majster literatúry faktu Ján Čomaj začrel vo svojej najnovšej knihe do drotárskeho sveta. Tento slovenský fenomén, ktorý by radi niektorí neprajníci zmenili na pejoratívne označenie Slováka (drotár – dráteník), povýšil vo svojej knihe na miesto, ktoré mu právom patrí.

Prasiatko za to nemôže


Nové rozprávky (a udania) X.

Maroš M. BANČEJ

Kde bolo, tam ešte chvíľu bude, ale nie dlho. V nemenovanej krajinke si od starodávnych čias zvykli pripodobňovať svojich blížnych k zvieratkám. Robili tak ostatne aj v okolitých kráľovstvách, tak nechceli byť horší. Napríklad prefíkaný človek bol líška, zákernému vynadali do hadov a keď sa niekto narobil, tak bol uťahaný ako kôň.

Divadlo v čase – čas v divadle


SNDNová scéna oslavuje 65 rokov od svojho založenia retrospektívnou výstavou

Marek DANKO

Prvá opona vystriedala filmové plátno kina Alfa na Kollárovom námestí v Bratislave iba osemnásť mesiacov od konca druhej svetovej vojny a na budove Živnodomu sa rozsvietil modrý neón Nová scéna ND. Na čestných miestach v hľadisku nového divadla sedeli budúci buržoázni nacionalisti, ale vtedy ešte povereníci Karol Šmidke a Gustáv Husák s manželkou, vynikajúcou režisérkou Magdou Lokvencovou.

Cukrík štátu v globalizačnej káve


Volania po sformovaní štátnej doktríny sa zatiaľ rovnajú hlasu volajúceho na púšti

Stanislav BAJANÍK   

Približne od obnovenia slovenskej štátnej samostatnosti (1993) sme na rôznych fórach a politických diskusiách svedkami volania po vypracovaní štátnej doktríny ako národného, občianskeho, politického, spoločenského programu pre vývoj republiky a krajiny ako takej. Projekty toho typu sa opakovane stávali súčasťou programových téz viacerých, prevažne štátotvorne a národne orientovaných politických strán a hnutí v okamihoch, keď sa rodili volebné programy a pripravovala ich prezentácia o predvolebných kortešačkách.

Deň vzkriesenia slovenčiny: 14. február 1843


Súsošie Ľ.Štúra Bratislava.Jazyk umožňuje identifikovať národnú pospolitosť, je jedným z jej základných atribútov

Ivor RIPKA

Dejiny spisovnej slovenčiny nepochybne tvoria nezastupiteľnú súčasť kultúrnych a spoločenských – ba často aj politických – dejín slovenského národa. Slovenský spisovný jazyk ako kodifikovaná a celospoločensky platná i záväzná existenčná forma národného jazyka plní aj úlohu vonkajšieho znaku, ktorý umožňuje identifikovať slovenský národ, je jedným z jeho základných atribútov.

Na rovinu

poľnohospodárstvo 1Oto BALOGH

     Slovenská ekonomická spoločnosť – Nezávislé združenie ekonómov Slovenska (SES – NEZES) oficiálne pôsobí od decembra 1989. Národne zmýšľajúci ekonómovia, právnici a ďalší odborníci sa okrem pravidelných aktivít vo forme seminárov a diskusií k aktuálnym ekonomickým, sociálnym a medzinárodným otázkam zúčastňujú na činnosti iných mimovládnych organizácií ako Matica slovenská, Kongres slovenskej inteligencie Korene – Slovakia plus, Spoločenstvo kresťanské Slovensko, Vospolnosť, Spoločnosť A. Hlinku, ASA a ďalšie.

Chlebový rezort sme zverili ignorantom


Milan Semačník poľnohospodár predseda komoryDosahovali sme potravinovú sebestačnosť, teraz je agrorezort v hlbokom prepadlisku

Oto BALOGH

Nevydarená transformácia, silný zahraničný konkurenčný tlak a nekontrolovaný nástup obchodných systémov na náš trh, protekcionárska poľnohospodárska politika Európskej únie a viaceré nesprávne politické rozhodnutia na národnej úrovni doviedli náš agrorezort na úroveň rozvojových krajín. Hovoríme o tom s Milanom SEMANČÍKOM, predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Stojíme na prahu potravinového predpeklia


bačaĽudia sa v zahanbujúcich podmienkach neraz musia doslova pobiť o múku a cestoviny

Oto BALOGH

Do roku 1989 sa Slovensko mohlo pochváliť potravinovou bezpečnosťou na úrovni 80 percent, čo predstavuje prijateľnú hranicu potravinovej bezpečnosti. Drvivú väčšinu potravín sme si dokázali vyrobiť doma, ba čo viac, mnohé komodity, ako trebárs bravčové mäso, sme exportovali.