KOMENTÁR

Dušan D. KERNÝ

Denníky venovali americkým prezidentským voľbám osem-desať strán. Až po také pozoruhodnosti, že pozorovatelia OBSE mali menej slobody monitoringu v USA než predtým na ukrajinských voľbách. To hovorí zaveľa o tom, ako veľa treba o meniacich sa USA informovať. Najmä v médiách na Slovensku, ktoré si z neudržali odstup v rokoch podpory Bushovej éry vojen v Iraku a v Afganistane. Veď práve „Bushov efekt“ sa stal jedným z faktorov unikátneho znovuzvolenia prezidenta Obamu. V ďakovnej reči to sám formuloval takto: „Desaťročie vojen sa končí.“

POZNÁMKA

Roman MICHELKO

Už sme si zvykli, že „jediní držitelia pravdy“ zo SME či z iných obskúrnych pravicových plátkov a predstavitelia MVO-čiek (napr. Menej štátu – viac slobody) sa sami pasujú do úlohy jediných a nespochybniteľných ochrancov verejných cností. Svojou káravou rétorikou kádrujú a krágľujú kohokoľvek, kto si dovolí mať iný názor než oni. Niečo ako pluralita názorov, voľná diskusia či dokonca odborná polemika je pre týchto kovaných pravicových inkvizítorov na hony vzdialená. Ich spôsoby pripomínajú časy minulé zahalené do červeného súkna totality.

AKO BOLO, ČO BOLO

Peter VALO

„Na východ je ďaleko, to vám povedia kdekoľvek na Slovensku. Zo Žiliny do Martina je problém, z Martina do Popradu je problém, no zo Žiliny sa vybrať do Bratislavy či Prahy, to je za chvíľu... Ale cestovať do Košíc a ešte ďalej za ne? Ježišmária,“ rozprával Jaroslav Ostrožovič, keď sme sedeli v jeho vínnej pivnici trinásť metrov pod zemou a pod majestátnou klenbou zo sopečného tufu ochutnávali jeho vína. Dobrý vinár musí vedieť rozprávať o svojom víne.

KOMENTÁR

Roman MICHELKO

Produktívnosť diskusií o kríze je priamoúmerná schopnosti diskutujúcich nájsť jej realistické riešenie. Veľmi dôležitým krokom na zvládnutie krízy je spravodlivejšia redistribúcia vytvorených hodnôt v rámci spoločnosti. Astronomická zadlženosť Západu totiž nevznikla z ničoho, ani zo dňa na deň. Je až absurdné, že si ľudia vo väčšom meradle nepoložili otázky, ktoré sú priam do očí bijúce. Ako je možné, že napriek tomu, že sa za posledných tridsať rokov HDP takmer strojnásobil, z tohto rastu profituje veľmi úzka vrstva tých najbohatších. Ak by sme to mali vyjadriť konkrétne, ide  približne o 0,1 percenta najbohatších. 

POZNÁMKA

Ivan BROŽÍK

Už to nie je na smiech, choroba dosiahla vysoké štádium spoločenskej nebezpečnosti. Mocenské prejedanie sa bývalých politických reprezentácií sa dostalo do konfliktu s prirodzenou túžbou zostať štíhly, teda príťažlivý a voličsky atraktívny, čo má za následok pocity viny a následnú snahu odstrániť účinky prejedania sa, najčastejšie vo forme zvracania. V tejto, z väčšej časti medicínskej definícii choroby by mohli lídri našich – vraj – pravicových strán hľadať poučnú diagnózu.