3 OTÁZKY PRE: Jozefa MIKLOŠKA, spoluorganizátora tzv. Sviečkovej manifestácie, poslanca NR SR
Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ - Foto: kdh.sk
- Pripomíname si 25. výročie Sviečkovej manifestácie v Bratislave. Bolo vtedajšie vystúpenie veriacich aj súčasťou národno-emancipačného procesu?
Slovenská cirkevná provincia bola zriadená Pavlom VI. už 30. 12. 1977. Slovenskí veriaci chceli, aby hranice diecéz boli totožné s hranicou štátu. Tak v Prahe, ako aj v Bratislave KSČ a KSS nedovolili obsadiť biskupské stolce v Čechách a ani na Slovensku. Vtedajší totalitný systém bol ateistický. „Obrodný proces“ v 1968 odkryl nové možnosti vývoja, obsadenie Československa armádami piatich štátov surovo zastavilo tieto zmeny. Snaha o symetrickú federáciu Čechov a Slovákov skrachovala najmä pre obavy českej strany, ktorá sa bála tohto vývoja. Po roku 1968 všetko zaspalo. Normalizácia uviedla na 21 rokov Čechov a Slovákov do letargie, pasivity a strachu, mnohých aj do emigrácie. Všetko to nadlho utlmilo aj národné túžby Slovákov.
- Súvisela Sviečková manifestácia s týmto vývojom?
Sviečková manifestácia modlitbou a nenásilím otvorila cestu k slobode, aj k cirkvi. Požiadavky tohto verejného modlitbového zhromaždenia, tichej manifestácie občanov, boli vymenovanie katolíckych biskupov pre uprázdnené diecézy na Slovensku, úplná náboženská sloboda a dodržiavanie občianskych práv v Československu. Odvážni veriaci zapálili svoje sviečky a modlili sa za zlepšenie našej situácie. Prvýkrát sa odhodlali bojovať za svoje práva aj mimo kostolov. Aj keď vodné delá sviečky zhasli, v srdciach ľudí svetlo slobody ďalej svietilo a v novembri 1989 sa rozhorelo do nežnej revolúcie.
- Demonštráciu však potlačili...
Pokojnú demonštráciu 25. marca 1988 brutálne potlačili policajti, eštebáci, milicionári a vojaci. Titanik nečakane narazil na „podzemnú cirkev“, čím sa začala nová etapa života veriacich a všetkých občanov Slovenska.