3 OTÁZKY pre: sochára Martina DZUREKA, autora pomníka Martinovi Rázusovi


3 otázky pre: sochára Martina DZUREKA, autora pomníka Martinovi Rázusovi

Dozrelo to, čo malo dozrieť...

Zhováral sa Emil SEMANCO

V pozvánke Spoločnosti Martina Rázusa na odhalenie pomníka tejto všestrannej osobnosti koncom októbra na Rázusovom nábreží v Bratislave je jeho prorocký Verš bez poézie: „... dozrie to, čo má dozrieť vo svete.“ Ako vo vás – autorovi pomníka – dozrievala jeho podoba, čo ju popri spolupráci s architektom Danielom Bartošom najviac ovplyvňovalo a ako sa v jeho stvárnení prejavila skutočnosť, že tento skvelý človek – vzdelanec, mysliteľ, literát i politik, istý čas pôsobil ako evanjelický farár v Modre, kde aj vy žijete a tvoríte?

Začnem tým posledným konštatovaním. Oslovila ma pani evanjelická farárka Adamovičová, ktorá pozná moju tvorbu, a informovala ma o súťaži na pomník Martina Rázusa v Bratislave. O Martinovi Rázusovi som vtedy vedel len veľmi málo. Začal som hľadať materiály, ktoré ma zaujali. Dozvedel som sa, že pôsobil a oženil sa v Modre. Jeho život a tvorba ma zaujali a pochopil som ho nielen ako spisovateľa, ale aj ako kňaza a politika. To ma inšpirovalo k prvým návrhom pomníka. V tom začala aj naša spolupráca s Ing. arch. Danielom Bartošom, ktorej výsledkom bol súťažný návrh. Týmto spoločným návrhom sme v roku 2008 vyhrali anonymnú súťaž.

Vy ste umelecky dozrievali v prajnom tvorivom prostredí rodiny akademického sochára Dušana Dzureka. Ako člen Umeleckej besedy slovenskej ste zaujali svojou meditatívno-symbolickou komornou tvorbou na viacerých kolektívnych výstavách spolku v minulých rokoch, ale aj monumentálnymi realizáciami a vynachádzavými a objavnými expozičnými projektmi ako posledne pri románskom kostolíku v Dražovciach... Aké je ich posolstvo?

Moju tvorbu vnímam ako svoje poslanie, ktorým sa usilujem v čo najčistejšej forme vyjadriť vzťah k tomu, čo nás pozdvihuje a robí dokonalejšími.

V čase, keď sa vaši profesijní rovesníci a umeleckí súčasníci vyžívajú v postmodernistických experimentoch, inštaláciách či až provokáciách len s plytkým zámerom individuálnej sebaprojekcie a reklamy, nebránite sa dávať svojmu dielu iné dimenzie, vstupovať do kostolov, pracovať s telesne postihnutými, ukazovať nevidomým Svetlo. Aké miesto má vo vašom živote a v tvorbe viera?

Všetko, o čom sme hovorili, vnímam ako súčasť mojej životnej cesty, na ktorej ma sprevádza viera, a tá je pre mňa poznaním všetkého, čo vyjadrujem vo svojej tvorbe.

 



Pridaj komentár