Ak majú obhájiť to, čo vykonali, tak habkajú


peniaze 1Jednotná daň je dedičstvo reforiem, ktoré väčšinu populácie pritlačili na dno chudoby

Jozef HAJSTER

Staronový premiér Robert Fico sľúbil voličom istoty. Chce chrániť ľudí s nízkymi a so strednými príjmami. Veď až 75 percent pracujúcich zarába menej, ako je priemerná mzda, ktorá je zhruba 800 eur, pričom až 60 percent ľudí zarába menej ako 500 eur.

Priemerný dôchodok vo výške 372 eur je tiež na sociálnom dne Európy. Vlani však vzrástli ceny potravín o šesť percent, tento rok už o viac ako dve percentá a ich rast pokračuje. Tých, čo sa ocitli za prahom chudoby, je čoraz viac.

Zavedenie jednotnej DPH aj na tovary základnej životnej potreby bolo bezohľadným antisociálnym opatrením, lebo preň sa ich ceny výrazne zvýšili. A keďže tvoria v spotrebnom koši sociálne slabších skupín obyvateľstva oveľa vyšší podiel ako u bohatších, znamenalo to pre nich výraznejšie finančné zaťaženie. Taký veľký daňový tlak na spotrebu sociálne najslabších vrstiev obyvateľstva si nedovolili ani v oveľa bohatších štátoch, kde sú aj chudobní oveľa bohatší ako ľudia s nízkymi a so strednými príjmami na Slovensku.

INDE JE LACNEJŠIE

Fico RobertObyvatelia v pohraničných oblastiach Slovenska vedia, že v susedných štátoch sú ceny potravín aj ďalších tovarov základnej potreby nižšie. Dokonca aj v oveľa bohatšej krajine, akým Rakúsko nepochybne je, DPH na tieto tovary je desať percent a v Česku bude aj po zvýšení „len“ pätnásť percent. U nás je dvadsať percent, čo sa, samozrejme, výrazne prejavuje na cenách. Hoci po zvýšení DPH o jedno percento Radičovej koalíciou „odborníci“ ubezpečovali, že ani to jedno percento sa do cien nepremietne, opak je pravda. Teraz sú títo „odborníci“ pre istotu ticho, alebo keď sú nútení prehovoriť, tak habkajú. Je kríza, počúvame ako zdôvodnenie zdražovania. Rastú ceny komodít na svetových trhoch, je ďalší argument. Ďalším je, že Slovensko je malá a vysoko otvorená ekonomika s vysokým podielom naviazania na trhy v Európe, preto sa k nám problémy v Európe tak výrazne prelievajú.

Ani Robert Fico a jeho druhá vláda však nemajú čarovný prútik, aby jeho šibnutím situáciu razom zmenili. DPH zostane na súčasnej úrovni. Prelomiť chce jednotnú daň pri zdaňovaní príjmov. Progresívne sa majú zvýšiť dane z príjmu fyzických osôb aj firiem, daň z nehnuteľností, luxusu, bankový odvod a možno aj dividendy. Zarábajúcich viac ako 2 750 eur mesačne chce zdaniť sadzbou 25 percent, firmy s hrubým ziskom nad 30 miliónov eur sadzbou 22 percent namiesto terajších 20 percent. Treba ešte dodať, že navrhované progresívne zdanenie príjmov zďaleka nedosahuje úroveň vo vyspelých západoeurópskych štátoch.

KLIEŠTE REALITY

Robert Fico sa pritom ocitol v kliešťach, keď na jednej strane chce zabezpečiť istoty, ktoré pred voľbami sľúbil, na druhej strane však musí podľa fiškálnej zmluvy Európskej únie do konca roku 2013 stlačiť deficit verejných financií pod tri percentá HDP, aby sa Slovensko vyhlo sankciám. Podľa ministra financií Petra Kažimíra treba preto „nájsť“ 1,5 miliardy eur. Zvýšenie daní by malo podľa neho priniesť do štátnej pokladne asi miliardu eur, 500 miliónov chce získať šetrením v oblasti bežných výdavkov štátu a platov štátnych zamestnancov, okrem učiteľov a niektorých ďalších skupín. Nová vláda uvažuje aj o krátení plošne vyplácaných sociálnych dávok, napríklad detských prídavkov na deti pre bohatých. Dotknutým sa to pochopiteľne nepáči. Argumentujú tým, že predsa aj ich dieťa je rovnaké ako ostatné.

Jednotná daň je dedičstvo reforiem počas druhej Dzurindovej vlády. Pravica tento „zázrak“ prezentuje ako čarovný prútik, lebo podľa nich rozhodujúcou mierou prispel k nárastu zahraničných investícií. Potrebné je však vidieť, že pre zahraničné firmy bola základným lákadlom najmä lacná pracovná sila, štedré investičné dotácie a jednotná daň k tomu prispela len tým, že sa výrazne znížili korporátne dane z príjmu. Preto aj z tohto hľadiska nemusíme v žiadnom prípade považovať jednotnú daň za „posvätnú kravu“.

Jednotnú daň majú okrem nás len pobaltské štáty, Rumunsko a Bulharsko, teda najväčší chudáci v Európskej únii. Slovensko je druhou najchudobnejšou krajinou eurozóny. Ani nás, tak ako aj pobaltské štáty alebo Rumunsko a Bulharsko jednotná daň nespasila. Keby to bol taký veľký zázrak, ako ju jej tvorcovia prezentujú, určite by ju boli dávno implementovali aj v oveľa vyspelejších západoeurópskych štátoch.



Pridaj komentár