Ako dlho ešte?


REFLEXIA

Ako dlho ešte?

Ivan BROŽÍK

Čech Ivo Antušek nie je nijaký rýchlokvasený novinár, veď spolu s rodičmi prežil aj hrôzy koncentračných táborov. Keď som si prečítal jeho úvahu Morálka a peniaze, pochopil som, aké prázdne a falošné je moralizovanie v slovenských médiách... Nie tak dávno prepukla u našich susedov tzv. náchodská aféra. V skratke: išlo o obchod s pornografickými fotografiami maloletých dievčat a chlapcov. Verejnosť – väčšinová mienka – aktérov a organizátorov tohto obchodu odsúdila. Svoje im vymeral aj súd, veď „pálky“ za „ohrozovanie mravného vývoja a výchovy mládeže“ sú väčšinou nekompromisné a tvrdo postihujú vinníkov. Antušek pripomína, že právo sa naozaj pousilovalo, a tí, ktorí patria za mreže, sa za mreže aj dostali. Pýta sa, ako je to s morálkou všeobecne.

Ako je možné, že môžu existovať „podnikatelia“ v pornopriemysle, že môžu „podnikať“, generovať zisk, žiť si na úrovni horných desaťtisíc? Byť súčasťou spoločenskej smotánky, vystupovať ako celebrity aj s podporou médií? Publicista Antušek v tejto súvislosti nezabúda na vyjadrenia senátora a generálneho riaditeľa jednej z českých súkromných televízií Vladimíra Železného. „Je to vec dopytu a peňazí. Keď si to vy, televízni diváci, želáte a grafy sledovanosti potvrdzujú, že si to želáte, my vám to radi dodáme. Čím viac z vás sa bude na to pozerať, tým väčší budeme mať my zisk z reklamy. A tým drastickejšie a krvavejšie horory a krváky vám môžeme nabudúce ponúknuť...“

Na Slovensku sú vyjadrenia mimoriadne podobné, ak nie totožné. Či sme už neraz nepočuli okrídlenú vetu – diváci to chcú, poslucháči si to žiadajú? Áno, ide samozrejme o biznis, peniaze, zisky. Mravnosť, slušnosť a ohľaduplnosť sú nepodstatné, na nich sa nedá ryžovať. A Ivo Antušek uzatvára: „Nakoľko iná je morálka pána Železného od morálky kšeftárov s pornografiou z Náchoda?“

Prečo sa my na Slovensku nepýtame rovnako: aký je rozdiel medzi morálkou šéfov a vlastníkov našich médií, či už tlačených alebo elektronických, a morálkou podsvetia, ktoré žije z pornopriemyslu, hazardných hier, násilia, vulgárnosti a iných podobných „záujmových“ sfér?

Verte, ten rozdiel nie je nijaký, všetkým ide rovnako o prachy, bijú sa o ne hlava-nehlava, svedomie-nesvedomie, len aby mali vily postavené v najrôznejších „slovenských“ Beverly, len aby ich kamery zachytili na takých či onakých párty spoločenskej smotánky.

„Ako dlho ešte?“ pýta sa Ivo Antušek českej verejnosti. Kto sa s rovnako naliehavou otázkou obráti na slovenskú verejnosť?