Ako sa jeden Havran celkom zhavranieť musel

thumbnail

Dvadsať rokov po nežnej revolúcii z peňazí EÚ podporujeme ideológiu komunistov

Eva ZELENAYOVÁ - Foto: archív - Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Koncom novembra usporiadal Ústav pamäti národa diskusný večer na tému Médiá do roku 1989. Ukázalo sa však, že ani súčasný stav médií nie je uspokojivý. Ibaže na rozdiel od toho do roku 1989, ktorý je dobre zdokumentovaný napríklad Študijným novinárskym ústavom a môže sa ním zaoberať i súčasná štátna inštitúcia ÚPN, stav médií po roku 1989 zostal bezprizorný.

Štát doviedol spomínaný novinársky ústav do zániku a v súčasnosti sa jeho archív nachádza na pôde súkromnej školy. Štát, teda slovenské vlády, nevytvorili nijakú štátnu inštitúciu, ktorá by mapovala mediálny priestor. Pozornosť mu venuje najmä mimovládna organizácia Inštitút pre verejné otázky a jej previazanosť s pravicovou politikou pregnantne dokázal bývalý minister kultúry Milan Kňažko, keď pokus vydávať alternatívnu správu o stave Slovenskej republiky Maticou slovenskou tvrdo napadol. Skončil vydaním jediného ročníka...

NÁZOROVÉ GETO

Dnes teda nemáme seriózne zdokumentovanú situáciu na mediálnom trhu, pričom  jej potreba je viac než akútna. Slovenský mediálny trh sa vyprofiloval do uzavretého názorového geta. Verejnú mienku režírujú tí istí žurnalisti, ktorí sa od roku 1989 grupujú okolo politikov s čechoslovakistickou a liberálnou orientáciou. Slovenská spoločnosť nie je len neoliberálna so žiadnym vzťahom k vlastnému národu alebo vyslovene ľavicová bez vzťahu ku kresťanstvu a k národu. Pravicová politika na Slovensku zaujala nepriateľský postoj k národným otázkam a vzhľadom na prepojenosť raz s ľavicou inokedy s liberálmi aj vlažný vzťah ku kresťanstvu. Pre slovenského, kresťansky a národne založeného voliča nejestvuje  v súčasnosti ideologicky spriaznený parlamentný subjekt.

Na mediálnom trhu je situácia ešte horšia. Priestor dostávajú nositelia buď neoliberálneho založenia, alebo ľavicoví intelektuáli. Podporuje sa politika nijaký štát, osobná zodpovednosť, multikulturalizmus, proticirkevná, protislovenská orientácia. Aj keď navonok by sa zdalo, že to nemôže byť pravda, lebo máme stranu, ktorá dokonca v názve nesie solidaritu, i strany s kresťanstvom v názve. No ani v reálnej politike, a tiež v médiách niet po týchto hodnotách pomaly ani stopy. Stačí pozorne sledovať médiá a internetové portály. Obhajcovia slobodného trhu nevidia nič zlé na súčasnom stave médií, v absencii názorového pluralizmu. Argumentujú tým, že každý si predsa môže vydávať, čo chce. V tejto argumentácii je však presne toľko cynizmu ako povedať poberateľovi minimálnej mzdy, že cestovanie je slobodné, môže ísť, kam chce. Lenže niektoré skupiny si aj v slovenskom rozvrátenom mediálnom priestore dokážu nájsť spôsob existencie. A najmä financovania. Napríklad cez občianske združenia, na ktoré prispieva štát... i anonymná Európska únia.

VYFARBENÝ PORTÁL

Internet-nacionálaObčianske združenie Alternatíva – Komunikácia – Občania má na svojej internetovej stránke uvedené, že jeho poslaním je „napomáhať rozvoju modernej solidárnej spoločnosti a kritického myslenia“. Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Európskeho sociálneho fondu. Od roku 2007 vydáva internetový portál JeToTak.sk, ktorého zakladateľom a šéfredaktorom je Michal Havran ml. Presne v tom čase ho internetový portál Sme predstavil čitateľskej verejnosti v rozsiahlom rozhovore. V krátkom životopise o Havranovi denník uviedol, že „ho baví najmä počúvanie ľudí“. Pre novinára by to mala byť síce samozrejmosť, navyše ak je ešte funkcionárom novinárskej organizácie. Na jeseň tohto roku sa však Havran ml. vzdal postu podpredsedu Slovenského syndikátu novinárov. Podľa denníka Sme jedenásť rokov žil vo Francúzsku. V Štrasburgu vyštudoval protestantskú teológiu. Jednoducho, Havran má všetky predpoklady na slušnú, etickú komunikáciu. Avšak...

Portál JeToTak.sk sa netají tým, že preferuje ľavicových intelektuálov, napríklad pedagóga Eduarda Chmelára. Chmelár je známy svojím proticirkevným zmýšľaním a v jednej diskusnej relácii vo verejnoprávnej televízii ohúril svojou neznalosťou či odmietaním historických postáv sv. Cyrila a Metoda. Pre Chmelára sú to nejakí Cyril a Metod, ktorých súsošie by nemal majoritný národ vnucovať Maďarom v Komárne. Rovnaký názor na vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda zdieľa aj Michal Havran ml. Článok, v ktorom napadol Maticu slovenskú, nazval Zverozvestcovia z Matice a neskôr v Pravde a na blogu Sme vulgárne napadol zmysel celého kultúrneho a duchovného odkazu jubilujúcej misie.

Havranova slobodomyseľnosť je sympatická a bola by azda aj viac, keby rovnaký diel slobodomyseľnosti doprial iným. Publicista a spisovateľ Viliam Jablonický v rámci výmeny názorov požiadal Michala Havrana o zaradenie polemickej diskusie s ním na portáli JeToTak.sk. Práve pre Havranovu jednostrannú a monopolnú interpretáciu vierozvestcov Konštantína – Cyrila a Metoda v Pravde a inde. Vysvetlil mu, že dialóg je to, čo najviac potrebuje naša spoločnosť vo všetkých otázkach, aby sa dopátrala k pravde o sebe, vrátane historickej, aby sa konsenzuálne hľadala prijateľná vízia spoločnosti pre všetkých občanov.

OBŤAŽUJE HO DIALÓG

Slušný a aktuálny návrh, veď v budúcom roku oslávime 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Navyše ide o jednu z tabuizovaných tém počas rokov komunistického režimu. Havrana však návrh tak pobúril, až zhavranel. Emailová korešpondencia medzi Jablonickým a Havranom prebehla na internete a dostala sa aj do môjho počítača. Zamrazila ma, ale neprekvapila. Žiaľ, Havranova odpoveď vôbec nekorešponduje s uvedenou charakteristikou na portáli Sme.sk, že ho baví najmä počúvanie ľudí. Nie je ani v súlade s proklamovaným poslaním občianskeho združenia AKO, ktoré si kladie za cieľ napomáhať rozvoj modernej solidárnej spoločnosti a kritické myslenie. AKO na svojej stránke o. i. tvrdí, že portál JeToTak.sk „sa stal pevnou súčasťou všeobecného verejného diskurzu, v ktorom vytvára protiváhu prúdom, ktoré mainstreamu v súčasnosti dominujú“.   Deklarovaným i ušľachtilým cieľom stojí v ceste práve šéfredaktor Michal Havran ml. Na žiadosť čitateľa-publicistu V. Jablonického o diskusiu na jeho portály sa vyjadril, že ho nezaujímajú takéto témy, ani názory na Gorazdov a Metodov, že ho diskusia obťažuje, že profesor Letz je neoľudák, že Matica slovenská a Ústav pamäti národa diskreditujú akademický výskum, že Slovenské národné noviny sú „fašounské“ a podobné reči hodné názorového diktátora. (Pozn. autora: V. Jablonický poskytol redakcii SNN kompletný záznam ich emailovej komunikácie medzi občanom a šéfredaktorom súkromného média.)

NEUZNÁVA ARGUMENTY

Viliam Jablonický mu zásadne oponoval argumentmi, že nepozná základy slovenských a stredoeurópskych dejín a svojimi článkami vnáša do nich neprijateľné a jednostranné ideologické dezinterpretácie. Ale Havrana vôbec nebaví počúvať ľudí, prispievať ku kritickému mysleniu. Nálepkuje a znevažuje osoby i médiá s iným názorom. Prečo podľa Havrana ÚPN diskredituje akademický výskum? Lebo sa zaoberá aj obdobím komunistického režimu. Tým krvavým obdobím, v ktorom človek s rovnakým menom ako on

robil závratnú kariéru? Žeby to bol jeho otec? Bývalý vedúci zahraničného oddelenia Smeny v časoch komunizmu a rodinne prepojený na vedúceho oddelenia ÚV KSS, ktorý kontroloval tlač? Na jednej strane priznáva (v rozhovore z 13. 7. 2007), že k rozhodnutiu študovať teológiu ho priviedla „silná rodinná tradícia“. Čudné... Jeho terminológia verne korešponduje s vyjadrovaním sa šéfov z čias totality. Havran dopredu, bez diskusie hodnotí, robí závery. Vraj by z nej vzišla nepoctivá interpretácia našich dejín. Lenže bol to práve komunistický režim, ktorý nepoctivo interpretoval slovenské dejiny. Havrana obťažuje zaoberať sa vierozvestcami, hoci sú spolupatróni Európy, a teda iní ich uznali za významné historické a najmä mravné osobnosti. Jablonický pripomenul Havranovi ml. dialóg aj s jeho otcom počas normalizácie, „keď mi súkromne razantne vyčítal, že som si v Poľsku na spoločnej novinárskej ceste dovolil v diskusii verejne opýtať sa v tom čase vládnucich komunistických Poliakov na jedného z najvýznamnejších a proskribovaných spisovateľov Andrzejewského...“ Nebodaj ho urazil?

Havran demonštruje, že s ľuďmi s inými názormi nediskutuje, ale bojuje. Nuž, úprimnejšie sa priznať k totalitnému mysleniu ani nemohol. Predseda Správnej rady ÚPN Ivan Petranský k tomu dodal: „Ak je pán Havran po viac ako 20 rokoch od nežnej revolúcie presvedčený, že s ľuďmi, ktorí majú iný názor ako on, treba bojovať a nie diskutovať, vypovedá to veľa o jeho charaktere a myšlienkovom ukotvení.“

Taký je ten Havran demokrat. Je to tak.