Ako sa na Slovensku meral čas


Na Bratislavskom hrade vystavujú najcennejšie archiválie aj z matičných zbierok

Ako sa na Slovensku meral čas

Vlasta BELLOVÁ – Foto: SNN

V druhej polovici minulého roka boli na Bratislavskom hrade sprístupnené dve výstavy. Obidve predstavili jedny z najcennejších dokumentov, ktoré sa skrývajú v archívoch na Slovensku. Prvá z nich s názvom Ako sa meral čas je sprístupnená pre verejnosť až do 20. mája 2014. Výstava Ako sa meral čas je reprezentatívnou výstavou archívov, knižníc a múzeí zo Slovenska. Predstavuje najmä rukopisné a tlačené kalendáre od stredoveku po súčasnosť. Dopĺňajú ich meracie prístroje, slnečné, vežové, stolové, nástenné i vreckové hodiny, vzácne glóbusy či mapy datované pomocou chronostikonu, rytiny či olejomaľby s motívmi denných a ročných období zo začiatku 17. a 18. storočia.

Medzi najvzácnejšie exponáty patria kalendáre, ktoré boli súčasťou liturgických a astronomických kníh zo 14. a 15. storočia. Na výstave nechýbajú ani nové typy kalendárov z 19. storočia, a to stolové, vreckové a nástenné. Popri iných je tu aj prvý národný kalendár na rok 1805 od Juraja Palkoviča, Domová pokladnica od Daniela Licharda, ale aj matičné kalendáre, ktoré patrili medzi obľúbené.

Album skutočných členov MS z roku 1870

MATIČNÉ DOKUMENTY

Archív Matice slovenskej zapožičal na výstavu do dvadsať svojich dokumentov. Vzácne a historicky hodnotné sú rukopisné listy Daniela Licharda zo Skalice adresované podpredsedovi MS Karolovi Kuzmánymu do Turčianskeho Svätého Martina, v ktorých sa zmieňuje o obsahu matičného kalendára na rok 1866, ale aj o žiadosti na rozhodnutie o formáte a názve tohto kalendára. V liste Pavla Dobšinského z Drienčan pokladníkovi MS Tomášovi Červeňovi z 18. 2. 1869 sa píše o zaslaní peňazí za matičné kalendáre. Vzácnym dokladom je aj vyúčtovanie predaja matičných kalendárov od E. Krčméryho za rok 1869. Okrem toho na výstave máme možnosť vidieť tlačené knižné matičné kalendáre z polovice 20. storočia, konkrétne z rokov 1947 – 1951, ale aj novšie vreckové matičné kalendáre z prelomu prvého a druhého tisícročia. Originálnym kalendárom je aj miniatúrny nástenný Prvý kalendár slovenských dejateľov zo štyridsiatych rokov 20. storočia, ktorý dala Matica vytlačiť vo svojej tlačiarni Neografia v Turčianskom Svätom Martine.

■ MATIČNÉ KLENOTY

K 20. výročiu vzniku Slovenskej republiky sprístupnili ďalšiu výstavu s názvom Archívne klenoty, ktorou si v  roku 2014 archívy na Slovensku pripomenú 60. výročie vzniku svojho archívneho systému. Na výstave boli prezentované najvzácnejšie archívne klenoty, ktoré sa zachovali na Slovensku. Medzi vystavené dokumenty boli zaradené napríklad erbové listiny pre Bratislavu či Košice z 15. storočia, Zlatá bula bratislavská z roku 1464, Graciánov kódex z 12. storočia a ďalšie archiválie. Z ďalších vystavených dokumentov možno pripomenúť Zoborskú listinu z roku 1113, ktorá je cenná nielen tým, že potvrdzuje pre opátstvo na Zobore príjmy z mýta, ale najmä tým, že je zároveň najstaršou písomnou zmienkou o vyše sedemdesiatich obciach na Slovensku. Z národného hľadiska je dôležité slávne privilégium Pro Slavis z roku 1381 od Ľudovíta I. z Anjou, ale aj rukopis štátnej hymny z roku 1844 od Janka Matúšku. Archív Matice slovenskej na výstavu zapožičal Album skutočných členov MS ako vzácny matičný klenot, ktorý obsahuje rukopisný súpis členov MS, ktorý v roku 1870 vyhotovil tajomník MS František Víťazoslav Sasinek.

Obidve výstavy zorganizovalo Slovenské národné múzeum- Historické múzeum, prvú výstavu v spolupráci s Archívom SNM a druhú výstavu v spolupráci s Ministerstvom vnútra SR – odborom archívov a registratúr.