Atómová svadba Budapešti s Moskvou


madarskoMaďarsko chce viac energie – s Rusmi dohodlo dostavbu elektrárne

Atómová svadba Budapešti s Moskvou

Dušan D. KERNÝ – Foto: hungarianspectrum.wordpress

Kríza v globálnej ekonomike a vo financiách naplno poodhalila aj vnútorné problémy Európskej únie – neudržateľnosť energetickej politiky rozdelením výroby podľa paliva či ekologického zdroja. Pre slovenskú laickú i odbornú verejnosť, ako aj médiá je to veľký problém. Práve EÚ a silný rakúsko-francúzsky tlak či nátlak pri vstupe SR katapultovali problém zdrojov energie do pozornosti a priamo aj do politického a mediálneho zápasu o schopnosť práve tak sebavedome, ako i vecne a odborne obhajovať záujmy malého štátu v rámci spoločenstva, ktorého symbolom je Brusel.

Slovensko odstavením funkčnej atómovej elektrárne sa zmenilo zo zarábajúceho vývozcu elektrickej energie z jadra na platiaceho dovozcu. Nešťastie v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime (2011) dalo nový impulz sporom, pochybnostiam o osohu a miere rizika, ale otvorilo aj priestor pre odborníkov, aby dokumentovali technické rozdiely medzi našimi atómkami a japonskou. Inými slovami a zjednodušene, u nás by pri podobnom probléme ako vo Fukušime technicky nemuselo dôjsť k rovnakým následkom alebo by k nim vôbec nedošlo.

SLEPÉ ÚNIJNÉ ULIČKY

Dnes sú tieto vedecko-technologické polemiky úplne odsunuté do úzadia a rovnako aj názory ekológov – ukázalo sa, že niektoré opatrenia Európskej únie v energetickej oblasti často viedli do slepej uličky. Vypomstilo sa to najmä Česku, kde za veľké miliardy bujnela výstavba zdrojov energie z obnoviteľných zdrojov, až sa tu otvorene hovorí o solárnej mafii a ako ju eliminovať. Ukázalo sa, že to bolo priveľmi ctižiadostivé, že politika zvyšovania podielu energie z obnoviteľných zdrojov hnala ceny nahor. Nápad Únie stanoviť stabilné ceny na dlhé obdobie viedol nielen k špekulatívnej výstavbe, ale aj zvyšoval ceny pre bežného spotrebiteľa a celkove sa iné odvetvia a v konečnom dôsledku samotné prostredie štátov Európskej únie stávalo nekonkurencieschopné.

ROVNOCENNÉ JADRO

Zmena v prístupe k jadrovej energii spôsobila, že strategické odvetvie sa ocitlo takrečeno na kolenách a trvalo roky, kým jadrovú energetiku opäť začali vnímať ako rovnocennú súčasť výroby energie. Únia sa oslabovala, stávala sa menej konkurencieschopná, a to v čase kríz a vysokej nezamestnanosti. Zápas za suverenitu štátu sa vlastne sústredil na to, ako jednotlivé štáty obhajujú svoju energetickú bezpečnosť a rozloženie tzv. energetického mixu. Viaceré suverénne štáty prišli o svoju energetickú bezpečnosť aj preto, že Brusel a konkrétny komisár pre energetiku bol stúpencom trendu, aby Únia mala viac kompetencií v určovaní podielu získavania energie z jednotlivých zdrojov. To sa ukázalo ako neschodné, Brusel nakoniec bude modifikovať svoju energetickú politiku už do roku 2020 a potom od roku 2030 od nej zrejme celkom upustí. Ako prví tento priestor využili veľmi premyslene Maďari a vláda Viktora Orbána. Pre slovenskú laickú i odbornú verejnosť, ktorá vie, že atómku v Jaslovských Bohuniciach odstavili z politických, a nie z technických dôvodov, je to v mnohom poučná scéna.

orbán - putin

SUPERTAJNÁ DOHODA           

Celý problém nie je len odborný, ale aj politický. Prv ako sa Brusel rozhodol v decembri 2013 uvažovať o tom, ako vycúvať po roku 2020 zo záväzných direktív o energetickom mixe, konal sa vlani v Budapešti energetický samit štátov Vyšehradskej štvorky. Uskutočnil sa pod maďarským predsedníctvom a kľúčovým bodom bola energetická bezpečnosť aj vzhľadom na to, že Maďarsko rozvoj vnútorného trhu s energiou chce mať usporiadaný už v tomto roku. Na zasadaní sa zdôraznilo, že každý členský štát EÚ má právo rozhodnúť sám o skladbe tzv. energetického mixu, a témou bola aj diverzifikácia zdrojov energonosičov, teda napríklad iných ako doterajších trás plynovodov. Maďarsko tak postupovalo v plnej zhode so svojimi integračnými záväzkami a dosiahlo zhodu v spoločnom postupe štátov V-4.

A po tomto prichádza finálne dejstvo – všetkým padajú klapky z očí, opona sa otvára – v polovici januára 2014 sa v Moskve podpisuje medzinárodná rusko-maďarská dohoda o spolupráci o dostavbe jedinej maďarskej jadrovej elektrárne v Pakši za ruský úver desať miliárd eur, pričom začiatok splátok je odsúhlasený až po dostavbe dvoch blokov s výkonom 1 000 – 1200 MW, teda zhruba po roku 2023. Maďarsko dostalo mimoriadne výhodný úver a realizuje najväčší investičný projekt posledných desaťročí, ktorý osobne parafovali V. Putin a V. Orbán – pragmaticky, bez toho, aby vyvolali pochybnosti či už u susedov alebo v Bruseli, bez toho, aby sa otázka jadrovej bezpečnosti a zabezpečenosti politizovala. Je viac ako zrejmé, že EÚ, ako aj susedia vo V4 o dohode, hoci sa pripravovala na pochopiteľne tajných rokovaniach, vedeli, boli konzultovaní, informovaní.

STRATEGICKÝ A NÁRODNÝ

Výstavbu maďarských atómových blokov s takmer takým výkon, ako dáva slovenská jadrová energetika, zabezpečí ROSATOM – bez výberových konaní, bez nekonečných tendrov – ako to bolo v prípade českého Temelínu, kde sa vytváralo nepretržité napätie okolo ruského, francúzskeho či amerického kandidáta či dodávateľa. České ekonomické médiá a aj Euroactiv našli pre rusko-maďarskú energetickú kooperáciu jednoduchý výraz: atómová svadba. Dohoda zastrešená prítomnosťou V. Putina a V. Orbána zabila niekoľko múch jednou ranou. A pre nás, pre slovenské prostredie s jeho nekonečnými diskusiami a so spochybňovaním projektu povedzme širokorozchodnej trate by mala byť poučením, ako má byť pripravená medzinárodná a určite aj dvojstranne výhodná kooperácia. Možno rozprava v maďarskom parlamente o jej schválení prinesie nové zaujímavosti, ale faktom je, že ROSATOM na čele s bývalým predsedom ruskej vlády Kirilenkom vytrvalo akceleruje pri predaji technológie jedného z mála odvetví ruskej špičkovej techniky, kde si Rusi stanovili cieľ postaviť šesťdesiat nových atómových elektrární. V súčasnosti ich budujú dvadsaťosem, z toho devätnásť v zahraničí. Pre Maďarsko je to takisto strategický národný projekt. Ak ho parlament Maďarska schváli, k téme sa vrátime.