Autostráda do archeologického eldoráda

 Hlúčik hrajúcich sa šarvancov, bratia Ivan a Stano Lukáčovci, Ďuso Horný, Milan Švec a ešte zo dvaja loptoši, v apríli 1974 v katastri medzi Čiernymi Kľačanmi a vozokanskou priehradou našli mimoriadne cenný artefakt. Vlastne oni ani netušili, že tých pár po poli rozsypaných kostičiek má cenu, len ich zaujali. Možno tým, že boli zvláštne tvarované a azda aj tým, že keď sa ich pokúšali

pospájať, vynárali sa na nich akési zvláštne tvary. To až neskôr nitrianski archeológovia, keď nález prácne zrekonštruovali, usúdili, že  tí lapaji našli čosi, čo je v našej národnej histórii vari najcennejšie. Kým sa na tom zhodli, museli zodpovedať mnoho otázok a objasniť viacero záhad. Aj tak  je mnohé okolo objavu pyxidy z Čiernych Kľačian dodnes v rovine dohadov, zahalené rúškom tajomstva... 

 

Oválna šperkovnica zo slonoviny, v priemere nie väčšia ako pätnásť centimetrov, s figurálnym reliéfom zobrazujúcim oráča so záprahom, dajaké božstvo či vzývajúceho kňaza, ďalšie figúry a domáce zvieratá podľa mienky odborníkov parila do výbavy solúnskych bratov Cyrila a Metoda a zrejme bola darom cisára Michala III. kniežaťu Rastislavovi. Ostatné ponechajme na tých, ktorých archeológia živí. Nám postačí konštatovanie, že v tom čase, keď sa na pohrebisku pri Hrnčiarke, ale aj inde v tomto na historické odkazy požehnanom kraji vedci s pochopiteľným zaujatím opäť púšťali do kompletizovania mozaiky o našich dávnych predkoch, v iných vedeckých kolektívoch sa formovala vízia ako a kadiaľ týmto cenným územím viesť cestnú magistrálu, autostrádnu spojnicu bohatého západného Slovenska s vtedy najmä ideologicky protežovaným stredoslovenským srdcom SNP. Vznikali predstavy a prvé nákresy rýchlostnej cesty spájajúcej Trnavu s Banskou Bystricou. Jej čosi vyše pol stovky kilometrov, ktoré obkružujú Nitru a pokračujú krajom, kde sa z najstarších čias vynárajú Zobor, Žirany, Preseľany, Neverice, Nemčiňany, Hrnčiarovce, Štitáre, Mlynárce či rovnako staroslovenský Močenok (Mučeník), celkom prirodzene a výstižne pomenovali vznešeným menom Pribina.

Historické nálezy

 Už pri prípravných stavebných prácach tu našli významné nálezy z doby kamennej až po stredovek. Rozsiahly počet preskúmaných lokalít z prelomu mladšej a neskoršej doby kamennej dovolili rozpovedať príbeh rozkvetu a zániku jednej z význačných civilizácií na našom území – lengyelskej kultúry z 5. a 4. tisícročia pred naším letopočtom. Rozsiahle zemné práce pri premiestňovaní ornice a hlbinné zásahy umožnili vytrhnúť spod zeme osudy jednotlivcov, ale aj rodov a národov žijúcich v tomto priestore za posledných 7 tisíc rokov. Priniesli dôkazy a poznatky o vzťahoch Rimanov a Germánov od konca 2. do začiatku 5. storočia nášho letopočtu – prvé doklady používania stylusov, nástrojov na písanie z germánskeho prostredia, a fragment bronzovej pozlátenej rímskej cisárskej sochy. Výskum pohrebísk z konca 10. – 12. storočia umožnil pomerne spoľahlivo rekonštruovať osudy Slovenov v období začleňovania sa Veľkomoravskej ríše do Uhorska. Odkryli sa celé siete sídlisk s tzv. dlhými domami pri Nitre-Mikovom dvore, Selenci, Beladiciach. Na javisko dneška vystúpili osudy ďalšej venuše, tehotnej Sáry, ale aj zvieracích plastík, výrobných techník korálikov z polodrahokamov, zo skla a zdobenia keramiky. PR1BINA tesne míňa aj nálezisko slávnej pyxidy z Čiernych Kľačian. Nemožno tiež nespomenúť najstaršiu keltskú roľnícku osadu s jej nevysvetleným a náhlym zánikom, hoci bola osídlená po niekoľko generácií, ďalšie rozsiahle sídlisko z doby bronzovej a fragment žiarového pohrebiska. 

Až dvadsaťdvatisíc prejazdov

Zúžený terén na plánovanej trase v niektorých úsekoch dovoľoval profil len so šírkou 22,5 metra, čo je nedostačujúce na kategóriu diaľnice. Preto sa niekdajšia D 65 transformovala na rýchlostnú cestu R1-PR1BINA. Je rozdelená na štyri úseky. Prvý s dĺžkou 12,59 km je plnohodnotným obchvatom Nitry z juhu na bezproblémovom podloží a v ľahkom teréne. Nasledujú úseky Selenec – Beladice, Beladice – Tekovské Nemce a končí sa napojením na prv odovzdané úseky pri Hronskom Beňadiku, ďalšom pamiatkovom skvoste Slovenska. Svahy a vysoké násypy vyvolané vedením komunikácie v stiesnených šírkových, ale malebných pomeroch údolia Hrona zabezpečuje devätnásť oporných múrov. Banskobystrický okruh s dĺžkou 5,67 km je najkratším úsekom projektu a sprevádzkujú ho až v júli 2012. Pôvodné prepočty spred štvrťstoročia rátali s počtom šesťtisíc vozidiel denne. Realita po prvých týždňoch prevádzky je na hranici 22 tisíc prejazdov. Skrátenie času vyše 20 minút. Mesačná úspora len na pohonných hmotách 32,3 milióna eur. Výrazné odľahčenie od áut pocíti najmä Nitra s tranzitom 30 tisíc vozidiel denne. 

Osemsto miliónov eur

Cestu s vysokými kvalitatívnymi parametrami, s nezmerateľným prínosom najmä v bezpečnosti cestnej premávky uviedli do prevádzky 28. októbra 2011. Spoločnosť Eurovia vysadila 275 tisíc nových kríkov a stromov. Kooperovalo 150 slovenských dodávateľov. Ochranu obyvateľstva a voľnej fauny zabezpečuje 32,6 km protihlukových stien. Slovensko musí zaplatiť koncesionárovi za exploatáciu PR1BIN-u do roku 2041 spolu 3,92 miliardy eur,  čo je asi trikrát viac, ako stál porovnateľný úsek z Bratislavy po Schwechat. Ak však vezmeme do úvahy len úsporu pohonných hmôt, návratnosť je iba 11 rokov! Výstavba R1 trvala 26 mesiacov a stála 800 miliónov eur. Len na mosty spotrebovali 300 tisíc metrov kubických betónu. V najväčšom prevádzkovom nasadení bolo na stavbe až 3 tisíc pracovníkov a okolo 850 mechanizmov. 

Tibor B. HAČKO - Foto: Štefan KAČENA

 

 

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.