POZNÁMKA
Eva ZELENAYOVÁ
Onedlho si budeme pripomínať dvadsať rokov od vzniku štátu. Prvý január je štátny sviatok, ale nezaužíval sa ako dátum vzniku slovenskej štátnosti. Možno aj preto, že ide o Nový rok, je problematické ho oslavovať ako Deň vzniku SR. Je totiž takmer nemožné v prvý deň nového roka (po Silvestri) organizovať slávnostné recepcie či už doma alebo na zahraničných zastupiteľských úradoch.
Núka sa aj iný dátum – prijatie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky 17. júla 1992. Je to fakticky dátum, keď Slovensko vyhlásilo svoju nezávislosť, a takto nazývali udalosť aj českí politici v tretej časti odvysielaného dokumentu Zbohom Československo na druhom programe Českej televízie. Ako ďalej z dokumentu vysvitlo, všetky ostatné kroky k vzniku dvoch samostatných republík sa odvíjali od tohto aktu Slovenskej národnej rady. Preto je nepochopiteľné, že oslovení mladí Slováci nevedeli o tomto dátume vôbec nič. Aj keď nejde o kontroverznú ani vzdialenú históriu, ale o udalosti spred dvadsiatich rokov, ktoré mnohí súčasníci zažili. Kto teda zlyhal? Jednoznačne škola, veď aj na tomto príklade sa ukázala jej absolútna absencia vo výchove mládeže k vlastenectvu. Treba však popravde povedať, že svoj podiel na tom majú aj politické reprezentácie štátu. Dátum prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR zaradili iba medzi pamätné dni. A to nijaký bežný kalendár nepripomína.
Nie sme sami, čo nemáme jasno v prístupe k svojej štátnosti. Balansujú aj naši susedia Česi. Ich oslavy vzniku českej štátnosti 28. októbra sú najmä pre nás Slovákov úsmevné. Žeby sa až tak stotožnili so Slovenskom, keď im neprekáža, že 28. októbra 1918 vzniklo Česko-Slovensko a nie Česko? Už dvanásť rokov oslavujú Česi aj 28. september, keď viac či menej hovoria o českej štátnosti. Ide o oslavy sviatku sv. Václava, ktorý Čechom pripomína ich kresťanskú minulosť. Najmä súčasný prezident Václav Klaus sa usiluje tento deň využiť na obrodu vlastenectva aj na umiestnenie Čechov do európskeho kresťanského spoločenstva.
Slováci by nemali mať až takú frustráciu z vlastných dejín ako Česi. A predsa sa o ne nezaujímame, prípadne mlčíme o nich. Dnes Česi riešia dilemu, k akej štátnosti sa prihlásiť. K husitstvu, Rakúsko-Uhorsku, Česko-Slovensku, alebo... Dvaja Václavovia v najvyšších štátnych funkciách po roku 1989 navádzajú na svätováclavskú tradíciu.
A čo my Slováci? Prihlásime sa k Samovej či Veľkomoravskej idei? Alebo svätoštefanskej? Máme dôvod stotožňovať našu štátnosť s vytvorením Česko-Slovenska? Alebo prvého slovenského štátu? Aká je štátna idea Slovákov? V preambule ústavy sme ju jednoznačne definovali. Chýba maličkosť – stotožniť sa s ňou.