Banková gilotína


POZNÁMKA

Oto BALOGH

Európska únia vstupuje do piateho roku dlhovej krízy a nič nenasvedčuje tomu, že prinesie nejaké výraznejšie zmeny. Členské štáty Únie, obohnané eurovalmi, naďalej zostávajú hračkou v rukách tzv. medzinárodných veriteľov a stávkové kancelárie môžu vypisovať nové kurzy na to, kto sa stane ich ďalšou obeťou.

Najbližšie na rane je Cyprus, ktorý ešte v novembri minulého roka požiadal o pomoc v objeme 17,5 mld. eura. Cyperské banky majú totiž nemálo pobočiek v Grécku, a to ako vieme... Cyperská vláda už stihla túto tému prerokovať so silnou trojkou – Európska únia (EÚ), Medzinárodný menový fond (MMF), Európska komisia – a ako mnohí iní pred ňou tiež bola nútená položiť hlavu pod bankovú gilotínu, od ktorej drží v rukách spúšťací mechanizmus MMF. Základné podmienky ,,pomoci“ rozloženej na najbližšie štyri roky sú dohodnuté: 10 mld. eur na rekapitalizáciu cyperských bánk, 6 mld. eur na refinancovanie štátneho dlhu a 1,5 mld. eura na krytie rozpočtového deficitu počas spomínaných štyroch rokov. Cena pomoci? Aj v prípade Cypru ide o postup podľa mechanizmu, ktorý sa MMF osvedčuje už viac ako šesťdesiat rokov: zníženie platov zamestnancov verejného sektora, prepúšťanie štátnych zamestnancov, zvýšenie daní, rekapitalizácia bánk, zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov a privatizácia verejných inštitúcií.

S väčšinou podmienok už boli nútení súhlasiť, ale do privatizácie štátneho bohatstva sa im veľmi nechce. Okolo seba totiž vidia príliš veľa príkladov toho, ako sa sľuby a sladké ubezpečenia pretavujú do praxe. Dobrým príkladom sú im Argentína, kde pomoc MMF v roku 2001skončila štátnym bankrotom. Po podobnej ceste sa uberá aj Grécko.

          EÚ je v poriadnych problémoch a vďačí za to svojim politikom. Už porušenie Maastrichtských dohôd pri prvej ,,pomocnej ruke“ Grékom, ktorá bola v skutočnosti pomocnou rukou nemeckým bankám, bolo varovným signálom. Každým dňom je jasnejšie (tomu, kto má otvorené oči), že väčšina sľubov politikov, ktorí EÚ vedú, sa nikdy nenaplní. Dôvod je prostý – politici sa stali bábkami v rukách bankárov a dokonca viacerí z nich boli predtým bankármi alebo v službách bánk. Preto sa len tíško prizerajú, ako Úniu zaplavujú ničím nekryté virtuálne miliardy eur, ako komerčné banky za asistencie vlád jednotlivých štátov Únie tvoria ,,nové peniaze“, ktoré sú v skutočnosti dlhmi. Zo všetkých peňazí, ktoré sú na bankových účtoch v rámci európskej menovej únie, tvoria ,,nové peniaze“ až 95 percent!

                                                                                



Pridaj komentár