Banková únia prichádza s ročným meškaním


Európa zvyšuje dozor nad finančným trhom

Banková únia prichádza s ročným meškaním

Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA

Nikto presne nevie, koľko bánk a finančných ústavov pôsobí v Európe. Najväčších stotridsať z nich preberie pod svoj dozor Európska centrálna banka (ECB). Potrebuje na to len jediné – podpisy zástupcov všetkých členských štátov Únie na zakladateľskej listine Bankovej únie. A tie už má. Testami kondície chce ECB odhaliť potenciálne riziká prv, ako sa v novembri 2014 chopí úlohy dohľadného orgánu, čo je prvou časťou plánu na vytvorenie európskej bankovej únie, ktorej úlohou je prevencia finančných kríz v budúcnosti.

Ide o súčasť širšieho plánu skoncipovaného v snahe o upokojenie problémov v eurozóne, ktoré otriasali ekonomikami a finančnými trhmi na celom svete, a slabosť bankového sektora v Írsku či Španielsku ich len zvýrazňovala.

POZADIE ZÁMERU

Európski lídri sa na októbrovom summite v roku 2012 dohodli na pomalšom postupe pri budovaní bankovej únie. Opatrenia plánovali implementovať v roku 2014, teda až po voľbách v Nemecku. Šlo o ústupok požiadavke kancelárky Angely Merkelovej, aby sa radšej dával dôraz na kvalitu ako na rýchlosť pri budovaní systému dohľadu, ktorý označujú za základ snahy EÚ o ukončenie krízy v eurozóne. Ministri financií následne 13. decembra 2012 dosiahli dohodu na základnom mechanizme dohľadu nad bankami v eurozóne, čo je prvým kľúčovým krokom smerom k bankovej únii. K ďalšiemu pokroku dospeli následne v júni, keď sa dohodli na tom, že investori a majitelia vysokých vkladov budú znášať náklady za budúcu záchranu bánk. Európska komisia v júli predložila návrh plánu na vytvorenie orgánu, ktorý by rozhodoval o riešení bánk v kríze, pričom narazila na nesúhlas Nemecka.

ZMYSEL ÚNIE

Banková únia prichádza

Testy by mali obnoviť dôveru v európske banky tým, že sa harmonizujú definície zlých úverov a hodnotenie kvality a rizika niektorých aktív. Investori tak budú môcť ľahšie porovnávať banky naprieč hraniciam. Tretie kolo záťažových testov bude osobitne náročné, pretože dve predchádzajúce nedokázali odhaliť riziká, ktoré viedli k írskej či španielskej bankovej kríze.

Ak by však skúmanie kvality aktív bolo príliš prísne, mohlo by to ohroziť dôveryhodnosť eurozóny a výnosy dlhopisov môžu opäť stúpať. Udržiavanie cenovej stability bude následne pre ECB oveľa ťažšie. Podľa odborníkov by nezvládnuté testy nielen podkopali kredibilitu ECB pri vykonávaní dohľadu, ale aj v oblasti menovej politiky. Niektorým predstaviteľom ECB sa nepáči prevzatie ďalšej zodpovednosti a navrhujú, aby sa z dlhodobého hľadiska bankový dohľad presunul na osobitnú inštitúciu. Tento krok by si však vyžadoval zmenu zmluvy, čo môže trvať niekoľko rokov.

ECB plánuje najprv vypracovať hodnotenie kvality aktív v prvej polovici roka 2014. Po ňom nastúpia záťažové testy v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA). Tie preskúmajú, ako banky reagujú na rôzne šokové scenáre. Výsledky budú známe v októbri. Napriek pokroku pri prvom pilieri bankovej únie, druhý pilier založený na spoločnom riešení bánk v kríze zatiaľ postupuje veľmi pomaly. Diskusiám dominuje najmä otázka, akú časť nákladov by pri tom mali znášať daňoví poplatníci.

ĎALŠÍ POSTUP

ECB zverejní zoznam zhruba sto tridsiatich bánk, ktoré budú priamo podliehať jej dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu budú naďalej kontrolovať menšie banky, ale ECB bude môcť v prípade potreby zasiahnuť. Rovnako by mala predložiť aj inštrukcie, v ktorom štádiu budú úvery považované za zlé a kedy sa budú revidovať podmienky úveru v prípade, že sa dlžník dostane do ťažkostí. Európski lídri sa na rokovaniach stretli v závere minulého roka a pokúsili sa nájsť kompromisy v sporných otázkach. Problémovým bodom zostali kompetencie, ktoré by mala dostať Európska komisia. Banková únia by v každom prípade mala zahŕňať tri hlavné charakteristiky: jednotný mechanizmus bankového dohľadu, spoločný systém krízového riadenia v bankovom sektore a spoločný systém ochrany vkladov. Tieto prvky by mohli byť doplnené o zmeny pravidiel fungovania bánk.

Cieľom bankovej únie je obmedziť prepojenie medzi bankami a vnútroštátnymi rozpočtami. Ak budú banky podliehať jednotnému dohľadu a na únijnej úrovni budú vyčlenené prostriedky na podporu problémových bánk, mal by sa uvoľniť tlak trhov na jednotlivé členské štáty. Tie by si následne mohli požičiavať peniaze za menšie úroky a zmierniť tak svoj dlh. Rovnako by to malo priniesť systému viac istoty, pretože všetky banky v hospodárskej oblasti budú hrať podľa rovnakých pravidiel.    



Pridaj komentár