Európa zvyšuje dozor nad finančným trhom
Banková únia prichádza s ročným meškaním
Ivan BROŽÍK – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
Nikto presne nevie, koľko bánk a finančných ústavov pôsobí v Európe. Najväčších stotridsať z nich preberie pod svoj dozor Európska centrálna banka (ECB). Potrebuje na to len jediné – podpisy zástupcov všetkých členských štátov Únie na zakladateľskej listine Bankovej únie. A tie už má. Testami kondície chce ECB odhaliť potenciálne riziká prv, ako sa v novembri 2014 chopí úlohy dohľadného orgánu, čo je prvou časťou plánu na vytvorenie európskej bankovej únie, ktorej úlohou je prevencia finančných kríz v budúcnosti.
Ide o súčasť širšieho plánu skoncipovaného v snahe o upokojenie problémov v eurozóne, ktoré otriasali ekonomikami a finančnými trhmi na celom svete, a slabosť bankového sektora v Írsku či Španielsku ich len zvýrazňovala.
■ POZADIE ZÁMERU
Európski lídri sa na októbrovom summite v roku 2012 dohodli na pomalšom postupe pri budovaní bankovej únie. Opatrenia plánovali implementovať v roku 2014, teda až po voľbách v Nemecku. Šlo o ústupok požiadavke kancelárky Angely Merkelovej, aby sa radšej dával dôraz na kvalitu ako na rýchlosť pri budovaní systému dohľadu, ktorý označujú za základ snahy EÚ o ukončenie krízy v eurozóne. Ministri financií následne 13. decembra 2012 dosiahli dohodu na základnom mechanizme dohľadu nad bankami v eurozóne, čo je prvým kľúčovým krokom smerom k bankovej únii. K ďalšiemu pokroku dospeli následne v júni, keď sa dohodli na tom, že investori a majitelia vysokých vkladov budú znášať náklady za budúcu záchranu bánk. Európska komisia v júli predložila návrh plánu na vytvorenie orgánu, ktorý by rozhodoval o riešení bánk v kríze, pričom narazila na nesúhlas Nemecka.
■ ZMYSEL ÚNIE
Testy by mali obnoviť dôveru v európske banky tým, že sa harmonizujú definície zlých úverov a hodnotenie kvality a rizika niektorých aktív. Investori tak budú môcť ľahšie porovnávať banky naprieč hraniciam. Tretie kolo záťažových testov bude osobitne náročné, pretože dve predchádzajúce nedokázali odhaliť riziká, ktoré viedli k írskej či španielskej bankovej kríze.
Ak by však skúmanie kvality aktív bolo príliš prísne, mohlo by to ohroziť dôveryhodnosť eurozóny a výnosy dlhopisov môžu opäť stúpať. Udržiavanie cenovej stability bude následne pre ECB oveľa ťažšie. Podľa odborníkov by nezvládnuté testy nielen podkopali kredibilitu ECB pri vykonávaní dohľadu, ale aj v oblasti menovej politiky. Niektorým predstaviteľom ECB sa nepáči prevzatie ďalšej zodpovednosti a navrhujú, aby sa z dlhodobého hľadiska bankový dohľad presunul na osobitnú inštitúciu. Tento krok by si však vyžadoval zmenu zmluvy, čo môže trvať niekoľko rokov.
ECB plánuje najprv vypracovať hodnotenie kvality aktív v prvej polovici roka 2014. Po ňom nastúpia záťažové testy v spolupráci s Európskym orgánom pre bankovníctvo (EBA). Tie preskúmajú, ako banky reagujú na rôzne šokové scenáre. Výsledky budú známe v októbri. Napriek pokroku pri prvom pilieri bankovej únie, druhý pilier založený na spoločnom riešení bánk v kríze zatiaľ postupuje veľmi pomaly. Diskusiám dominuje najmä otázka, akú časť nákladov by pri tom mali znášať daňoví poplatníci.
■ ĎALŠÍ POSTUP
ECB zverejní zoznam zhruba sto tridsiatich bánk, ktoré budú priamo podliehať jej dohľadu. Vnútroštátne orgány dohľadu budú naďalej kontrolovať menšie banky, ale ECB bude môcť v prípade potreby zasiahnuť. Rovnako by mala predložiť aj inštrukcie, v ktorom štádiu budú úvery považované za zlé a kedy sa budú revidovať podmienky úveru v prípade, že sa dlžník dostane do ťažkostí. Európski lídri sa na rokovaniach stretli v závere minulého roka a pokúsili sa nájsť kompromisy v sporných otázkach. Problémovým bodom zostali kompetencie, ktoré by mala dostať Európska komisia. Banková únia by v každom prípade mala zahŕňať tri hlavné charakteristiky: jednotný mechanizmus bankového dohľadu, spoločný systém krízového riadenia v bankovom sektore a spoločný systém ochrany vkladov. Tieto prvky by mohli byť doplnené o zmeny pravidiel fungovania bánk.
Cieľom bankovej únie je obmedziť prepojenie medzi bankami a vnútroštátnymi rozpočtami. Ak budú banky podliehať jednotnému dohľadu a na únijnej úrovni budú vyčlenené prostriedky na podporu problémových bánk, mal by sa uvoľniť tlak trhov na jednotlivé členské štáty. Tie by si následne mohli požičiavať peniaze za menšie úroky a zmierniť tak svoj dlh. Rovnako by to malo priniesť systému viac istoty, pretože všetky banky v hospodárskej oblasti budú hrať podľa rovnakých pravidiel.