Čas emisárov z Budapešti


Ivan BROŽÍK

Čosi – minimálne počty a percentá tu nesedia. Voličský potenciál občanov maďarskej národnosti a tých, ktorí volia maďarské etnické strany, nepresahuje spravidla jedenásť percent. Prax dokázala, že je to parlamentný výťah maximálne pre jednu politickú stranu. Na Slovensku však fungujú dve a vzniká tretia. Je to dôsledok politickej hlúposti ich vodcov, alebo naopak ich prefíkanosti?

Najskôr, aký je v skutočnosti reálny stav v etnických maďarských politických stranách u nás? Berényiho najnovšia Strana maďarskej komunity (SMK) je rýdzo etnická, nikdy sa tým netajila a nikdy sa to nesnažila dementovať. Je to s najväčšou pravdepodobnosťou na našej scéne pôsobiaca politická strana, ktorá v niektorých svojich aktivitách prekračuje rubikon zákona. Jej vodcovia sú s najväčšou pravdepodobnosťou cudzí štátni občania. Bude to chutný oriešok pre náš ústavný súd už v najbližších voľbách. Bugárov Most – Híd už dávno nespája, ale rozdeľuje. A ak sa aj spája, tak prekvapivo s reprezentáciou SMK či Okrúhleho stola Maďarov. Najnovšie sa spojil aj s vládou v Budapešti na svojich historicky prvých bilaterálnych rokovaniach v Bratislave. Most – Híd je tiež etnická strana. Svedčia o tom viacerí, ktorí z nej v týchto dňoch odchádzajú. Sami zistili, ako je to s tým proklamovaným spájaním a obhajobou záujmov všetkých menšín a reálnym obrazom politiky Mosta – Híd.

Slová regionálneho predsedu Sidora sa nejakým, obvykle úsmevným Bugárovým dementi pre nezorientovaných predstaviteľov médií nedajú spochybniť. Do tohto panoptika vstupuje podpisovou akciou Maďarská kresťansko-demokratická aliancia. Nedá sa poprieť, že vznikom tohto subjektu by mohli Bugárovci zaloviť v Berényiho členskom rybníku. To je len prvý a povrchný pohľad. Nemožno totiž zabudnúť najmä na okolnosti vzniku niekdajšej SMK, vtedy ešte ako koaličného subjektu troch samostatných strán. Jedna z nich bola totiž práve maďarsko-kresťanská. A druhá sa ako volala? Nie náhodou Spolužitie? Čosi, čo malo navonok deklarovať spájanie, spoluprácu? Skoro akoby na Slovensku nastávalo akési maďarské politické déjà vu. Ibaže nenápadne, bez veľkého mediálneho tresku a predčasných osláv. Veď z nezvládnutej histórie sa nepoučí iba hlupák. Niekdajšia maďarská koalícia bola vo svojom najlepšom období nespochybniteľnou parlamentnou a dokonca aj vládnou stranou. Prečo to neskúsiť opäť?

Slovenská pravica – ak to tak vôbec možno zľahčujúco nazvať – je v rozklade. Jej politickým predstaviteľom ide už iba o vlastný profit z politiky, nijako sa to nesnažia zakrývať a ich jediným programom a odkazom pre voličov je prázdne heslo – voľte práve nás! Zjavne nevyšiel ani Bugárov marketingový pokus o maďarskú politickú neetnickú stranu takpovediac s „ľudskou tvárou“. Možno aj preto nastal čas na rokovania s emisármi z Budapešti. Emisármi – zjednotiteľmi. Aj preto tri nemusí byť až tak veľa.

 



Pridaj komentár