Čechoslovakista chystá maďaróna


MACHALAO ČOM JE REČ

Čechoslovakista chystá maďaróna                                                          

Drahoslav MACHALA                                                                                                                          

Piatu kolónu slovenských historikov už dvadsaťročie hrdinsky vedie čechoslovakista a odborník v Hrozienčíkovom ÚDESK-u (v preklade Ústav dejín socialistických krajín) pán Zadúšač Podkováč. Príbeh tohto Snaživca je ojedinelým príbehom Karieristu. Mamička Moravanka sa zamotala na východné Slovensko, kde pracovala na pošte – veď bola z historických zemí – nemohla predsa robiť dojičku na družstve. Tam postretla slovenského schmidta... Podkováč mal prvú manželku rušinárku Skorovstávajovú, keď ešte učil SOŠ v Partizánskom (1965 – 1966). Už v roku 1966, keď sa na Slovensku politicky oteplilo, začal stúpať po „šteblách“ ku kariérnym nebesiam. Najskôr usilovne učil ruštinu( vedel, čo sa kariérne aj politicky oplatí) a dejepis na SVŠ Makarenkova v Petržalke. I stal sa zázrak: súdruh profesor Jozef Hrozienčík si všimol, že mladý Snaživec píše poviedky a básničky do MT, do SP, ale najmä do Nového slova mladých. Po normalizácii bolo prispievanie do Feldekovej a Mihálikovho Nového slova mladých hotovou rampou na orbitu literárnej kariéry. Súdruh profesor Jozef Hrozienčík vtedy napísal zásadnú knihu 20 rokov Ústavu dejín socialistických krajín – to je čítaníčko nádejí slovenskej socialistickej historickej vedy... Pán profesor Richard Marsina sa na posedení v kruhu priateľov vyjadril, že historici pracovníkov ÚDESK-u privátne nazývali „kádrovčíci.“ Mne by sa lepšie videl názov ústavu  ÚDES... Tak z takéhoto podhubia vyrástol dnešný určovateľ smerovania slovenskej historickej vedy Podkováč, ktorého historik PhDr. Anton Hrnko označil „za neznalca slovenských dejín“.

A prišiel veľký Zamatový November, keď Snaživec urobil kotrmelec celkom v štýle svojich východniarskych spolubratov, ktorí majú svedomie nemať svedomie. Z noci do rána sa takto Marián Leško (po rýchlokurze v USA) prevtelil z ľavičiara na pravičiara a Vladimír Jancura z predsedu ZO KSS v Novom slove z obdivovateľa čechoslovakizmu pod Petrom Šabatom na horlivého slovenského vlastenca. Jancura písaním o histórii Slovenska v Pravde nemôže vzbudiť dôveru ani u vlastnej matky. Náš Snaživec Podkováč vydal zbierku poviedok Prevteľovanie, neskôr básnickú zbierku Zväčšeniny a potom poviedky pre deti Tajomstvá. A  začal podľa názvov svojich kníh konať aj žiť. Podľa titulu Prevteľovanie už v roku 1991 namiesto na Východ – do Sovietskeho zväzu, kam odbornosťou a vedeckými výkonmi logicky patril –, zamieril na Západ, a to hneď do Spojených štátov. A vzápätí na kurz do Británie, kde mu ten socializmus hneď vyluxovali z hlavy. Ach, bože, títo rýchlokvasení kurzisti... Po knihách Ku kritike buržoáznych interpretácií dejín socialistických krajín (1982) a Od dvojspolku k politike anšlusu: Nemecký imperializmus a Rakúsko do r. 1922 (to by si súdružka kancelárka, členka FDJ Angela Merkelová počítala!) však nezaváhal. V deväťdesiatych rokoch (v čase vlády toho „netvora“ Mečiara) sa mu patrilo ukázať „pravú slovenskú vlasteneckú tvár“, preto čisto karieristicky napísal knihy Slovensko v Rakúsko-Uhorsku (Mladé letá 1995) a Slováci a Česi (1997). Testoval sa, či ako vedec prežije. Súdruh „socialista“ nielen prežil, ale v období zvanom Zväčšeniny aj vyrástol. Napokon prišlo rozuzlenie v podobe Tajomstiev. Konečne (za Dzurindu) sa náš čechoslovakista prejavil v plnom rozlete. On pracovitý, snaživý napísal Dejiny Slovenska, ale... vydal ich v Prahe (1998). Východniar v štýle Biľaka hneď zamieril do českej Prahy, kde našiel roztvorenú všeobjímajúcu záchrannú náruč. Vydal Kroniku Slovenska zv. 1. Od najstarších čias do konca 19. storočia. On, stredoškolský profesor dejepisu, ktorý sa nikdy stredovekom nezapodieval. V treťom vydaní Dejín Slovenska napísal túto perlu: „Nacionalizmus vlády Róberta Fica mal evidentne úlohu náhradnej témy, pretože vláda, iste aj v dôsledku hospodárskej krízy, nemohla sa spoločnosti preukázať nijakými pozitívnymi výsledkami.“ Dúfam, že za toto priaznivé hodnotenie štedrá Ficova vláda „nadelí“ Historickému ústavu SAV primeraný budúcoročný rozpočet a poslanci SMER-u-SD ho schvália!

No Podkováč nezaháľa: v týchto dňoch za nového riaditeľa Historického ústavu SAV chystá štrébera PAHOLKA s úžasným životopisom: je to číry maďarón s maďarskou manželkou aj s maďarskou (sedmohradskou) frajerkou. Iniciatívne (či z lásky k pánovi Sedmohradska Tökösovi?) sa naučil po maďarsky, aby vedel dobre kriviť slovenské dejiny! Vážení slovákobijci, súdruhovia z piatej kolóny Historického ústavu SAV – ani jednému z vás stromy do neba neporastú!          



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.