Cesta zo škôl na úrady práce je scestná


KALISKÝ-HRONSKÝKOMENTÁR

Cesta zo škôl na úrady práce je scestná

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Možnosť pracovať v profesii, ktorá je zaujímavá nielen náplňou práce, ale aj finančným a spoločenským uznaním, to je jeden z predpokladov spokojnosti človeka s vlastným životom. Ak si svoju budúcnosť ďalším vzdelávaním po základnej škole majú plánovať deti hoci aj s prispením názorov rodičov, je to zložité. Pätnásťročný človek aj keď už má občiansky preukaz, len ťažko sa môže objektívne rozhodnúť, v akom odbore bude chcieť pracovať ak aj nie celý život, tak určite nejakú časť z neho. Problém výberu „tej správnej školy“ pre budúceho stredoškoláka ovplyvňuje atmosféru v tisíckach slovenských domácností každý rok.

Podľa ministerstva školstva v tomto roku študuje v odboroch „nad rozsah potrieb trhu práce“ vyše desaťtisíc stredoškolákov. Naopak, tridsaťdeväť odborov s nedostatočným počtom absolventov navštevuje iba 1 868 stredoškolákov. Napríklad tesár, kachliar, kominár, chovateľ oviec či rybár sú profesie, ktoré na trhu práce chýbajú. No sú tu aj študijné odbory, ktorých absolventi sú prebytoční, napríklad strojár, operátor ekologických zariadení, grafik digitálnych médií, mechanik počítačových sietí či pracovník spoločného stravovania. Rezort školstva zoznamy vypracoval podľa zákona o odbornom vzdelávaní. Na ich príprave spolupracoval s ústredím práce, so zamestnávateľmi, živnostenskou, priemyselnou, banskou, lesníckou, potravinárskou komorou i školskými odborármi.

„Pri tvorbe Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce boli využité analýzy a prognózy vývoja na trhu práce, ktoré vypracúva Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny,“ uviedlo ministerstvo v materiáli pre vládu 8. januára. Pri tvorbe zoznamu o nedostatku pracovníkov v žiadaných profesiách autori využili informáciu o uplatnení absolventov stredných škôl, ktorú zverejňuje ministerstvo práce v spolupráci s rezortom školstva dvakrát ročne. Ministerstvo plánuje v budúcnosti financovať výučbu jednotlivých odborov najmä podľa toho, na ktorom zozname sa ocitli. „Predpokladá sa aplikácia od prvého januára 2015 s nadobudnutím účinnosti nového zákona o financovaní škôl a školských zariadení,“ uviedol rezort pre rokovanie vlády a prípravu novely chce ukončiť v prvom polroku 2014. 

Podľa predstaviteľky opozície Miroslavy Szitovej z KDH až tretina absolventov stredných škôl končí na úradoch práce. „Títo mladí ľudia majú v praxi nepoužiteľné vzdelanie. Väčšina z nich musí byť na získanie praxe zaradená do adaptačných programov,“ povedala s tým, že ministerstvo školstva sa zbavilo zodpovednosti za stredné školy, keď ich zriaďovateľom sa stali vyššie územné celky (VÚC), ktoré nedokážu efektívne reagovať na zmenené podmienky. Lenže podľa zákona o odbornom vzdelávaní práve VÚC rozhodujú o tom, koľko tried prvých ročníkov môžu otvoriť jednotlivé stredné školy. Aj pri tomto určovaní majú pomôcť zoznamy odborov. „Ministerstvo školstva bude akceptovať žiadosti o navýšenie počtu študentov iba v prípade študijných a učebných odborov, ktoré budú zaradené do zoznamu s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,“ uviedol rezort. Oponentka M. Szitová reagovala: „Úlohou ministerstva školstva je vytvoriť vhodné podmienky na štúdium v odboroch uplatniteľných na trhu práce. Takí absolventi budú v podobe kvalifikovanej pracovnej sily pridanou hodnotou pre Slovensko.“

Vývoj a výber študijných programov a odborov pre rozličné profesijné zamerania nemôže byť dlhodobo ovplyvňovaný podľa politických názorov či podľa momentálnych potrieb trhu, ktoré nastaví niektorá vláda. Vlády sa menia a budú sa meniť, potreby trhu práce sa tiež menia, ale za všetkými štatistikami sú konkrétne osudy mladých ľudí. Ak nebudú môcť študovať to, čo ich zaujíma, nebudú ani dobre pracovať, ak vôbec nejakú prácu budú mať. Nuž a potom tu ani nebudú vznikať hodnoty, ktoré časom rozhodnú, ako sa budú mať naši potomkovia povedzme o dvadsať rokov. Aby sa potom nemuseli písať rozpravy o stratenej generácii, o azylantoch, čo sa roztratili kdesi za hranicami vlasti, kde nemohli naplniť svoje sny a predstavy o plnohodnotnom živote.



Pridaj komentár