Cesty za divadelníckymi dobrovoľníkmi


ochotníci- štvorecZamyslenie sa nad slovenským ochotníckym divadlom

Cesty za divadelníckymi dobrovoľníkmi

Peter VRLÍK – Foto:ludoveumenie.sk

Jeseň a zima sú veľmi priaznivé obdobia pre ochotníkov. Práce na poli a v záhradách ustali, na výlety do prírody sa v slote a mraze nechce a ľudia majú akosi viac času na kultúru. Dedinské kultúrne domy sa zapĺňajú a diváci v hľadiskách tlieskajú svojim obľúbeným hercom. Prežívajú drámy aj komédie, slzy a smiech ozývajúci sa z javiska. Navštívili sme niekoľko takýchto divadelných predstavení po celom Slovensku, aby sme priniesli postrehy o tom, ako sa činia divadelní dobrovoľníci.

Pri Matici slovenskej začal veľmi aktívne pracovať Divadelný odbor MS, ktorý združuje divadelné súbory z celého Slovenska. Vlani 19. októbra sme boli v Turci na premiére hry Miroslava Mitroviča Polnočné vlámanie, ktorá bola spojená s oslavami 80. výročia ochotníckeho divadla v obci Lipovec. Hru režíroval podpredseda tamojšej DO MS Peter Kašík. Táto svieža komédia z obchodníckeho prostredia zaujala divákov vtipnými dialógmi, ako aj grotesknými výstupmi jednotlivých aktérov. Divadelný súbor Za Váhom je kolektívnym členom DO MS a aktívne sa podieľa na jeho práci.

Prakticky o mesiac neskôr – 17. novembra 2014 – sme prijali pozvanie do Bošáce. Tu pôsobí Divadelný súbor Rozmarín, tiež kolektívny člen tamojšej DO MS. Divadelníci uviedli hru mladej autorky Zuzany Magovej Nevesta pre Lojza. Po predstavení sme sa zišli s divadelníkmi v družnej besede a rozobrali sme predstavenie, ako aj výkony hercov. Ako starého divadelníka ma osobne potešilo, že na javisko sa vracajú maľované kulisy. Tie vytvorila samotná autorka hry Zuzana Magová. Divadelníci z Bošáce sa rozhodli zorganizovať vo februári divadelný festival, ktorý možno bude zárodkom prvého matičného divadelného festivalu.

■ TÁLIA V PRIBYLINE

Počas vianočných sviatkov sme boli na dvoch zaujímavých podujatiach. V obci pod Kriváňom v Pribyline si divadelníci pripomenuli 150. výročie od prvého uvedenia divadelného predstavenia v obci od tamojšieho evanjelického farára, poštúrovského básnika a spisovateľa Daniela Bacháta-Dumného. Na túto príležitosť som tamojším divadelníkom napísal hru Koniec dobrý, všetko dobré. Naštudoval ju súbor Klások. Zároveň do života uviedli aj moju publikáciu Divadelné návraty 1863 – 2013.

ochotníciTesne pred Silvestrom –29. decembra – sme sa vybrali na pozvanie predsedu MO MS Mareka Hanusku do Zvolenskej Slatiny, kde sme sa zúčastnili na premiére hry Štefana Jombíka Čas smutný, prežalostný. Domáci autor sa dožil významného jubilea – osemdesiatich rokov. Svoju hru žánrovo charakterizoval ako kabaretné pásmo, ale podľa našej mienky spĺňala všetky atribúty ľudovej veselohry – živé dialógy, ľudové postavičky plačiek, hrobárov, ale aj smútiacich pozostalých... Hra presvedčila prítomných divákov, že aj na smutné udalosti v živote človeka sa dá pozrieť s tej veselšej stránky.

ČO ZLEPŠIŤ

Všeobecne sa vžil názor, že ochotnícke divadlo na našich obciach vymiera, že v čase nástupu rôznych informačných technológií nemá už opodstatnenie. Je to nesprávny názor. Divadlo na našich dedinách žije a má podporu aj vo vedeniach obcí. Práve divadlo je nositeľom kultúrnych hodnôt v obci. Bohužiaľ, na dedinské divadlá sa často pozeráme nesprávnou optikou, porovnávame výkony ochotníkov s profesionálmi. Podceňovanie dedinských súborov, kladenie nesplniteľných nárokov je brzda v ich napredovaní. Prihovárame sa za kategorizáciu súborov na skupiny A, B a C, pričom C skupina by boli začiatočníci, B skupina pokročilí a A skupina vyspelý súbor. Snahou každého súboru by bolo dosiahnuť vytúženú kategóriu, a samozrejme každá skupina by mala svoju celoslovenskú prehliadku. Fungovalo to v minulosti a osvedčilo sa to.

Ďalší nesprávny názor panuje na pôvodnú slovenskú tvorbu. Možno je pravda, že na slovenských profesionálnych scénach absentuje pôvodná slovenská tvorba, ako aj slovenskí autori. Na vidieku sa však začína situácia meniť. Rastú regionálni autori a mnoho dedinských súborov nacvičuje hry domácich tvorcov. Navštívili sme štyri predstavenia a  tri uvádzané diela boli od miestnych, regionálnych autorov. Tomuto fenoménu sa nevenuje dostatočná pozornosť. Brzdou je, že títo autori nemajú možnosť svoje diela prezentovať. Za úvahu by stálo vytvoriť pri Vydavateľstve MS samostatnú edíciu pre ochotnícke súbory, kde by sa tieto hry regionálnych autorov mohli vydávať. Je to minimálne finančné zaťaženie a odpadá výtvarná stránka diela.

Ďalší negatívny fakt je, že divadelným súborom chýba organizácia, ktorá by ich zastrešila a kde by si mohli divadelníci vymieňať názory na súčasné ochotnícke divadlo. Po rozpade Združenia divadelných ochotníkov Slovenska (ZDOS) nie je organizácia, ktorá by tento priestor zaplnila. Divadelný odbor MS sa usiluje združovať divadelné súbory, najmä tie začiatočnícke, a súbory v slovenských obciach. Za rok existencie odboru sa mu už prihlásilo do dvadsať súborov a má skoro tristočlennú základňu. Veríme, že do odboru budú vstupovať noví záujemcovia, najmä po informácii, že tu pre nich pripravujú školenia režisérov, hercov, scénografov, scenáristov.