Čínsky drak na kapitálovom trhu


čínsky múrKedysi chudobná, rozvojová krajina sa za tri desaťročia stala veľmocou

Tibor B. HAČKO

Čínsky premiér Wen Ťia-pao je presvedčený, že Európa dokáže prekonať súčasnú dlhovú krízu. Potvrdil, že Čína chce dlhodobo investovať do európskych dlhopisov a udržať si tak svoj rast za každú cenu. „Pokiaľ ide o vývoj európskej ekonomiky, nemám pochybnosti,“ povedal čínsky premiér na tlačovej konferencii po stretnutí s maďarským predsedom vlády Viktorom Orbánom ešte koncom leta tohto roku.

Od roku 1978 rástla čínska ekonomika astronomickým ročným tempom – v priemere10 percentami. Kedysi chudobná krajina s rozvojovým hospodárstvom sa za tri desaťročia stala druhou najväčšou ekonomikou sveta a atakuje prvé miesto. V poslednom období masívne investuje do dlhopisov európskych štátov.

Všade vítaní

Čínska vláda si môže dovoliť financovať projekty, ktoré nemajú takmer nijakú vidinu zisku. V tom spočíva „hrôza“ u nás odvrhnutého centrálneho plánovania. Čínski vládni predstavitelia sú dnes vítaní vo foyeri každej svetovej inštitúcie a vo všetkých kútoch zemegule. Kým kroky Európskej centrálnej banky sú naďalej nepresvedčivé, evokujú viac roztopenú smolu ako jasný globálny ekonomický výhľad, Čína veľmi pozorne sleduje vývoj a uvedomuje si príležitosť vstúpiť do boja o Európu. Zvýšila nákup vládnych dlhopisov európskych krajín s deklarovaným cieľom pomôcť razantnejšiemu oživeniu ekonomiky. Keď to však vyhlási čínske ministerstvo zahraničia, nie je to celkom o ekonomickej pomoci, ale o hospodárskej dominancii. Ak Čína posilňuje vzájomnú ekonomickú a obchodnú spoluprácu s Európou, cieľom je jej profitovanie. Záujem Číny je načasovaný s trpezlivosťou napnutej pružiny pasce na myši. Sklapne a zásah bude určite presný a nekompromisný. V akom objeme chce nakúpiť dlhopisy, nie je celkom zrejmé. Vieme, že Peking doteraz investoval do denominovaných aktív v eurách asi 25 percent zo svojich rezerv. Tie dosahujú celkový objem 2,85 biliónov USD. Teda dvakrát viac ako ich neúspešne vydala americká FED za posledných 18 mesiacov na záchranu svojho hospodárstva. V roku 2012 prekročia 3,2 bilióna dolárov, dvojnásobok roka 2007! Z tohto európske dlhopisy tvoria približne pól bilióna eur. Kým európske krajiny nevedia nájsť dlhodobé progresívne riešenie, Peking nemá problémy prijímať rozhodnutia - vynáša ich politbyro. Rýchlo a bez neefektívnych diskusií.

Záujmy Pekingu

Globálna kríza hrozí aj ČĽR. V najľudnatejšej krajine by bezpochyby prerástla by do nepokojov, čoho si je čínska vláda vedomá. Ako exportne orientovaná ekonomika atakovala sociálne pnutie stimulovaním domáceho dopytu. Privarenie otrasov globálnej ekonomiky pred bránami Číny už v roku 2008 sa odrazilo v hospodárskom raste cez konjunktúrny balík s objemom 17 percent HDP. To, čo sa nikomu nechce realizovať na Slovensku, a pravdepodobne ani v Európe, sa podarilo Pekingu. Čínska ekonomika akcelerovala bezmála deväťpercentným tempom a dosiahla stav plnej zamestnanosti! A čo plánuje v najbližších mesiacoch? V prvom rade časť svojich mohutných devízových rezerv investovať do juhoeurópskych krajín ťažko zasiahnutými dlhovou krízou. Na kapitálových trhoch sa liahnu špekulácie, že Číňania začnú masovo skupovať vládne dlhopisy nielen Španielska, Portugalska, Talianska, ale tiež Maďarska, Česka a Slovenska, len čo sa na nich objavia.

Programom čínskeho vedenia nie je len ovládnutie tohto priestoru cez nákup štátnych cenných papierov, ale aj reálnej ekonomiky s vplyvom na život Európanov. Ďalší vývoj bude už podľa scenára, ktorý poznáme z pôsobenia u nás etablovaných kórejských firiem - absolútna strata suverenity. Ako inakšie nazvať reakciu našej vlády na počínanie istej elektronickej spoločnosti so sídlom na Slovensku? Za prepúšťanie robotníkov, ktorí museli podpísať výpovede zamestnanie „akože“ na vlastnú žiadosť, daňovými prázdninami vo výške 28,7 milióna eur v čase, keď nám v rozpočte na rok 2012 chýba 850 miliónov eur...

Ako huby po daždi...

Čína je silný agregát svetovej ekonomiky. V krajine s najvyšším DPH na svete ako huby po daždi vyrástli letiská, moderné železnice, najlacnejšie, ale aj najkvalitnejšie diaľnice a celé obytné štvrte. Pritom časť infraštruktúry je takmer nevyužitá. Môže si to dovoliť. Rovnako má za čo nakupovať európske dlhopisy a prejaviť svoj hospodársky a politický vplyv na starom kontinente. Len čo ho v patričnej miere dosiahne, EÚ konečne prizná Pekingu štatút trhovej ekonomiky a zruší sa embargo na dodávky zbraní. Kľúčové manažérske pozície ovládnu Číňania. V Budapešti je príkladom XVI. obvod. Aj bilboardy sú tam len v čínštine. Peking by uvítal, keby mu Európa prestala vyčítať jeho vnútornú politiku, monetárne podhodnotenie jüanu, a vôbec, najradšej by boli, keby na všetky čínske témy Európa mlčala. Aj preto by sa prešľapujúca a zneistená EÚ čím skôr prebrať, zastaviť ofenzívu Číny, amputovať výdavky mamutích štruktúr okolo Bruselu a Štrasburgu. Získané prostriedky presunúť do podpory zamestnanosti a vnútornej spotreby produktov. Únia je pre čínske firmy primárnym odbytiskom skoro s 24 percentami exportu. V miléniovom roku bol tento podiel o tri percenta nižší. Pritom podiel USA klesol z 26,6 na 22,4 percenta. Čínsky export sa prelieva Európy. Podobný záujem o ovládnutie Európy cez dlhopisy prejavila Moskva, a tá vie veľmi presne, o aké teritórium hrá. Dvakrát ho prevalcovаlа. Čína má jednu výhodu. Kedykoľvek môže všetko bez odporu znárodniť.