Čipokomédia či Pes Side Story


valo webAKO BOLO, ČO BOLO

Čipokomédia či Pes Side Story

Peter VALO

„Čím viac spoznávam ľudí, tým viac milujem svoje psy,“ povedal svojho času Adolf Hitler. Z jeho iniciatívy patrilo Nemecko medzi prvé štáty, kde 24. novembra 1933 prijali zákon proti týraniu zvierat. Čo sa dialo s ľuďmi v ním okupovaných štátoch, nebolo podstatné. Neviem, čo by povedal führer na čipovanie psov, ktoré sa prevalilo aj Slovenskom. V Európskej únii povedali, že treba čipovať zvieratá prevážané zo štátu do štátu. Naši úradníci si zmysleli, že treba začipovať všetky psy. Štátna veterinárna správa sa vyhrážala majiteľom nezačipovaných psov pokutou tristo eur. Firmy, ktoré čipovanie zabezpečovali, mali eldorádo. Veterinári, ktorí platbu za čipovanie vymeriavali od buka do buka, od pätnásť do štyridsať eur, si namastili bruchá. Pod hrozbou drastickej pokuty z vreciek majiteľov psov vytiahli státisíce eur.

K cirkusu Čipčip prispelo ministerstvo pôdohospodárstva. Exminister Zsolt Simon obvinil ministra Jahnátka, že mal hlúpe nariadenie veterinárnej správy zastaviť. Jahnátek mu to vrátil: hlúpu zmenu zákona, ktorá tento nezmysel dopustila, prijali za Simonovej éry.

Napokon poslanci spresnili zákon, podľa ktorého bude čip potrebovať iba zviera vyvážané za hranice, takže mnohí majitelia psov, ktorí ich majú len vo svojom obydlí, vyhodili peniaze nadarmo. Alebo nie? Veď „čipotvorcovia“ tvrdili, že čipovanie má význam pre identifikáciu zatúlaných či opustených zvierat, alebo ak začipovaný pes pohryzie človeka, možno z čipu zistiť, či bol očkovaný proti besnote. No zbohom! Ak vás pohryzie túlavý pes a ujde, nič vám nie je platné, či je začipovaný alebo nezačipovaný. Bolesti z hryzanca a očkovaniu proti besnote sa nevyhnete.

Do Detskej fakultnej nemocnice v Bratislave priniesli s vážnymi poraneniami chlapca z Malženíc, ktorého dohrýzol pes. Na jeho záchrane pracovali dva operačné  tímy. Do tej istej nemocnice transportovali vrtuľníkom dohryzeného chlapca z Leopoldova. Minulý mesiac doráňal pitbul 31-ročného muža v Ružinove. Rovnaký pes dohrýzol v Jaklovciach dvojročnému dievčatku tvár. V auguste minulého roka zabil pes pri Veľkom Krtíši ženu, ktorá sa oň starala. V rovnakom mesiaci napadli tri rozzúrené psy pri jazerách Košariská fotografa, ktorému spôsobili vážne zranenia. Odborníci na psov hovoria, že na vine nie sú psy, ale neodborná starostlivosť majiteľov, ktorí necvičia svojich psov. Iní oponujú, že v Trstenej spôsobil vážne zranenia štrnásťročnej cyklistke pes odborníka kynológa, ktorý cvičil psy pre políciu. Jeho majiteľ dostal len dvojmesačnú podmienku...

Čo hovorí zákon? V súčasnosti môže dostať majiteľ psa, ktorý zaútočil na človeka, pokutu do výšky stošesťdesiatpäť eur. Poslanec Ľuboš Martinák tvrdí, že nebezpečného psa, ktorý aspoň raz bez vyprovokovania napadol človeka, by mal jeho majiteľ povinne vodiť s náhubkom na vôdzke a navyše absolvovať kynologické školenie. Poslanec Zsolt Simon si myslí, že pes je zbraňou v rukách chovateľa a ten by mal byť za neho zodpovedný. Majiteľ psa, ktorý zaútočí na človeka, by mal ísť do väzenia na šesť mesiacov až päť rokov.

Podľa sedliackeho rozumu by voľne pobehujúci pes nemal bez svojho majiteľa, náhubku a vôdzky čo hľadať na ulici, v parku, v dopravnom prostriedku, na detskom pieskovisku alebo na verejnom priestranstve. Kedysi tieto prípady riešil šarha alebo šinter, ktorý túlavých psov odchytil. Ak sa k nim ich majiteľ do stanovenej lehoty neprihlásil, tak mali smolu. Ale, psy, nebojte sa, vaši majitelia sú presvedčení, že vy, ich miláčikovia, nikomu nemôžete ublížiť. Oni nijakého šarhu nedopustia. Nijaké poriadne zákony nebudú. Veď ako by to vyzeralo, keby vášho, často vplyvného pánka niekto popoťahoval za to, že jeho pes bez náhubku a vôdzky dohrýzol človeka. Dnes je to tak. Ľudia umierajú pod mostmi a nejeden psičkár si povie: Čím viac spoznávam ľudí, tým viac milujem svoje psy.

 



Pridaj komentár