Čo prezrádza kandidátka KDH

POZNÁMKA,  50.

Roman MICHELKO

Prvé z parlamentných strán, ktoré zverejnili svoje kandidátky do volieb 2012, boli KDH a Most - Híd. Mediálnu pozornosť vyvolali najmä boje okolo kandidátky KDH, keďže jej podpredseda Lipšic pred rokovaním Republikovej rady KDH verejne kritizoval kľúč, ktorý predsedníctvo pre tvorbu kandidátky stanovilo. Zatiahnutie médií do vnútrostraníckeho boja mohlo mať dve motivácie. Buď to boli alibi, aby mal zámienku či výhovorku na prijatie veľmi lukratívnej ponuky, ktorú vraj dostal z právnického prostredia. Druhá

možnosť je, že chcel zabojovať za svojich spojencov v KDH (Žitňanskú, Procházku a Hirmana – vedúceho úradu na MV SR). Zápas o Žitňanskú bol  zbytočný. Ako podpredsedníčka KDH mala miesto v prvej desiatke isté. Pri Procházkovi ako lídrovi bratislavského kraja nebolo isté, ktorú pozíciu medzi 8. až 16. miestom obsadí, takže 10. miesto je pre neho celkom slušné. So zlepšením pozície pre vedúceho úradu na MV SR Hirmana Lipšic nepochodil, lebo ani avizovaná 24. pozícia sa mu neušla.

Strategické budovanie si svojich pozícií je pre Lipšica obzvlášť dôležité. Je totiž veľmi pravdepodobné, že po voľbách bude KDH stáť pred  dilemou, či vstúpi do koalície so Smerom, a ak áno, tak za akých podmienok. Prípravy na tento  vnútrostranícky zápas sú v plnom prúde a do značnej miery môžu predznamenať charakter slovenskej politiky po voľbách. V roku 2006 v súvislosti s vyjednávaním KDH o vstupe do vlády so Smerom Lipšic verejne vyhlásil, že ak by sa tak stalo, položil by svoj poslanecký mandát, ale z KDH by neodišiel. Možno aj teraz plánuje niečo podobné. 

Zápas o charakter kandidátky ukázal ešte jednu vec. Lipšicova mocenská pozícia  v KDH slabne. Pri hlasovaní o umiestneniach na kandidátke síce obhájil tretiu pozíciu, ale získal len 85 hlasov, čo bolo o 10 menej než extrémne neúspešný minister zdravotníctva  Uhliarik. Prudký pád zažila aj dlhoročná poslankyňa (prakticky kontinuálne od roku 1994)  a bývalá podpredsedníčka hnutia  Sabolová, ktorá klesla až na 77. miesto. Mrzieť môže, že politiku opúšťa aj veľmi zaujímavý ekonóm, bývalý podpredseda hnutia  Marciničin, ktorý odmietol ponúkané 18. miesto na kandidátke. Jeho ekonomické názory oživovali parlamentnú diskusiu. Bohužiaľ, asi veľmi skoro pochopil, že v KDH sa ocitol akosi náhodou a je v mentálne cudzom prostredí.  Naopak, poslanecký klub zabezpečil 17. miesto pre sivú parlamentnú myšku Gibalovú, ktorá síce perfektne vystihuje charakter svojej strany, ale nič zaujímavé od nej čakať nemôžeme.  

KDH potvrdilo, že je konzervatívnou stranou, v ktorej akýkoľvek pohyb či obmena sa presadí len veľmi ťažko. Vo svojich pozíciách sa zabetónovali starí politickí matadori – Brocka, Fronc, Abrhán, ale aj Muránsky či Přidal. To, že sa  tieto  tváre  stále recyklujú, a napriek sérii politických zlyhaní (Fronc) či politickej vyhorenosti (Brocka – v politike je kontinuálne od roku 1990) alebo absolútnej politickej bezvýznamnosti (Přidal, Muránsky) dokážu obhájiť svoju pozíciu v strane, svedčí o tom, že v KDH už dávno zdochol pes. Nádeje, že s nástupom nového vedenia na čele s Figeľom a so sériou nových tvárí (Žitňanská, Marciničin, Procházka) nastanú v strane nové časy a KDH sa zmení na normálnu stranu s otvorenou vnútrostraníckou súťažou, sa ukázali ako plané.  KDH je hnutie,  kde na presadenie sa je najdôležitejšie byť zadobre s regionálnymi štruktúrami. 

Starí politickí matadori si pokojne hovejú na svojich istých pozíciách a každý, kto sa pokúša  niečo zmeniť, je zo strany  vytesnený.  Vo voľbách v marci 2012 to nemusí stačiť.  Vstup výrazných exkádehákov z KDS (V. Palko,  F. Mikloško, A. Rakús) do politického kolbišťa (na Matovičovej kandidátke) môže poriadne zamiešať kartami. Preto po dlhom čase  8-percentný zisk KDH nemusí byť vôbec istý a precitnutie po voľbách môže byť veľmi neradostné. 



Pridaj komentár