Čo s bratislavským Robinsonom?


Peter VALO štvorecAKO BOLO, ČO BOLO

Peter VALO

V Jarovskom ramene Dunaja dva roky milo straší kostlivec na loďke s nápisom Karol Jetting. V hausbótovom raji ho usadil vodák Julo Chudík so svojimi kamarátmi. Pripomenuli si tak bratislavského Robinsona Karola Jettinga. Aby mu nebolo smutno, tak k nemu pri príležitosti jeho 283. narodenín pred pár týždňami posadili poriadnu kostru, nevestu Jenny.

Hrob Karola Jettinga nájdete na bratislavskom Ondrejskom cintoríne neďaleko hrobu Jula Satinského, ktorý vám ukáže každý. Alebo ho nájdete podľa údajov na informačnej tabuli. Niektoré hroby provokujú, aby sa okoloidúci pristavil a začal sa zaujímať o osudy ľudí, ktorí v nich ležia. Jettingov vás skôr odpudí, lebo ešte aj nakreslený trojsťažník, ktorý by mal nasvedčovať, že tu leží moreplavec, pláva v čiernej mastnej mazanici z vosku vypálených sviečok. Nikto netuší, aká soška, alebo čo stávalo kedysi vo výklenku na vrchole mohyly. O bratislavskom Robinsonovi sa dočítate, že sa narodil v Bratislave v roku 1730 a zomrel v roku 1790. Kompletnejší príbeh nájdete v knižke Viliama Apfela Tajomstvo stratených hrobov, kde opísal aj Jettingov život, alebo v románe Ruda Olšinského, ktorý vyšiel v päťdesiatych rokoch. Obaja vychádzali z originálneho bestselleru, ktorý vyšiel vo Viedni šesť rokov po Jettingovej smrti pod názvom Der Ungarische Robinson oder Schisksale und wunderbar Abenteuers Karls Jetting.

Karol Jetting pochádzal z rodiny zámočníckeho majstra. Po otcovej smrti nemal peniaze na ďalšie štúdium. S nádejou odcestoval do Viedne k strýkovi. Ten mu našiel zamestnanie u advokáta, ktorého praktiky asi neboli celkom s kostolným poriadkom. Pri nich sa dostal do konfliktu so zákonom aj mladý pisár. Karol ušiel z Viedne do Bratislavy, kde sa zoznámil s anglickým bankárom, ktorý sa ho ujal a zaviezol do Londýna. Podľa Apfela sa tam zamiloval do Jenny Brownovej. Jeho dobrodinec vybavil, že ho vláda vyslala na cestu do Afriky. Šestnásteho januára roku 1753 stroskotal s loďou Delfín na africkom pobreží. Jetting sa dostal do zajatia černošského kmeňa, kde slúžil ako otrok. Neskôr ho jeho páni černosi predali arabským otrokárom. Tí ho ponúkali na trhu otrokov, kde ho vykúpil anglický konzul. Nasledoval slávny návrat do Londýna. Jettinga dokonca prijal anglický kráľ Juraj II., ktorý ho vymenoval za konzula v Marseille. Aj pri ďalšej plavbe mal smolu. Loď s názvom Severná hviezda zajali korzickí piráti a nádejný konzul sa opäť ocitol na trhu otrokov. Stal sa veslárom na pirátskej galeóne. Tú síce po čase potopila maltská vojenská loď, ale jej posádka si nevšimla stroskotanca, ktorý s vypätím síl doplával na najbližší opustený ostrov. Našiel na ňom len zvyšky obetí pirátskych zločinov. Spoločníka sa dočkal až po troch rokoch. Nebol to divoch Piatok ako v Defoovom románe, ale kapitán anglickej lode, ktorého tu vysadila vzbúrená posádka. Zhodou okolností práve on priviezol Jettinga do Anglicka, odkiaľ sa vrátil do rodného mesta.

Vila Apfela rozhorčilo, že Jetting nemá v Bratislave námestie, ba ani ulicu. Iný bádateľ zapochyboval, či Jetting vôbec existoval a či mohol prežiť také neuveriteľné dobrodružstvá. Tak to už u nás chodí, keď máme konečne domáci superpríbeh, tak sa snažíme spochybniť, či je vôbec pravý. Angličanom neprekáža, že majú v Londýne na Baker Street dom, v ktorom žil zaručene neexistujúci detektív Sherlock Holmes. Keby bol Karol Jetting Angličan alebo nebodaj Američan, určite by podľa jeho rozprávkového osudu nakrútili niekoľko filmov. Akoby nám chýbal kúsok prajnosti, hravosti a fantázie, s akou usporiadali bratislavskému Robinsonovi svadbu Julo Chudík s jeho kamarátmi.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.