Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika


POZNÁMKA

Čo vidí a nevidí kreatívna štatistika

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Podľa nedávnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) približne jedna desatina najbohatších slovenských domácností vlastní necelú tretinu celkového bohatstva v rámci tohto štátu. Lenže pri porovnaní so zvyškom štátov eurozóny sa ukazuje, že vo väčšine z nich najbohatší vlastnia až viac než polovicu všetkého majetku. Slovensko je vraj najrovnostárskejším štátom v rámci celej eurozóny. To by malo znamenať, že u nás sú rozdiely medzi bohatými a chudobnými najmenšie v rámci všetkých porovnávaných štátov. Lenže ekonómovia na Slovensku to vôbec tak pozitívne nevidia, lebo ich vlastné údaje naznačujú niečo iné.

Podľa známeho ekonóma Slovenskej akadémie vied Petra Staněka situácia je na Slovensku oveľa horšia. Sociálna situácia u nás vôbec nie je taká priaznivá, ako ju vykresľujú štatistické čísla Európskej centrálnej banky. Dokonca vývoj v posledných rokoch smeruje stále viac k negatívnym výsledkom. Vyplýva to z výskumného projektu Slovenskej akadémie vied, ktorý dlhodobo monitoruje príjmy a majetkové pomery obyvateľstva Slovenskej republiky. Podľa toho len sedem percent populácie tu vlastní viac než päťdesiatpäť percent celkového bohatstva vyprodukovaného na území nášho štátu. K výsledkom výskumu prispeli podklady dlhodobo sledované v príslušnom oddelení Sociálnej poisťovne. Tam sú detailne monitorované príjmy všetkých u nás pracujúcich a podnikajúcich ľudí. V tom spočíva rozdiel vo faktoch pri porovnaní s množinou náhodne štatisticky zisťovaných údajov Európskej centrálnej banky.

Akademik Peter Staněk pripomína, že všetko je to len hra s číslami a kreatívna štatistika. Ako jasný príklad môže u nás poslúžiť priemerná mzda, ktorá je štatisticky na úrovni osemstodvadsaťjeden eur. Pritom však tisíce Slovákov reálne zarábajú menej ako päťsto eur, ba dokonca vyše dve tretiny bežných zamestnancov dostanú mesačne na výplatnej páske menej ako štyristo eur. Podobne to bolo aj v minulých rokoch, povedzme pred začiatkom veľkej krízy, keď štatisticky tu reálne mzdy rástli napríklad až o 6,5 percenta v roku 2007 a v roku 2008 o 3,5 percenta, no v skutočnosti si zamestnanci za svoje mzdy mohli dovoliť kúpiť čoraz menej tovarov a služieb. To znamená, že už dlhší čas zaznamenávame štatistický rast miezd, ale pritom tu dokázateľne je reálny pokles kúpyschopnosti a životnej úrovne. Do štatistík sa totiž už celé roky dostávajú aj zamestnanci s veľkými celoročnými odmenami v úspešných nadnárodných koncernoch (napríklad v sektoroch automobilového, energetického, elektronického, bankového, informačného podnikania). Tiež sa tu do štatistík rátajú aj príjmy vrcholových manažérov, ktoré dosahujú pre bežného pracovníka až astronomické hodnoty. Je teda jasné, prečo údaj o priemernej mzde je často až o sto percent vzdialený realite, ktorú pozná väčšina pracujúcej populácie.

Peter Staněk síce pripúšťa, že bohatstvo rastie aj najchudobnejším, ale narastajúce rozdiely dosahujú obrovské, kedysi nemysliteľné rozmery. Pritom kvalita ani množstvo dostupnej práce sa nezvyšuje. Známy slovenský ekonóm už dávnejšie upozorňuje aj na možnosť kolapsu súčasných systémov.

 



Pridaj komentár