Damoklov meč nad predsedníctvom Helénov


Pokračovanie seriálu úniových poloprávd o stave gréckej spoločnosti a hospodárstva

Damoklov meč nad predsedníctvom Helénov

Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Helénska republika už po piaty raz predsedá Európskej únii, čo potrvá do polovice tohto roka. Po prvý raz je však v predsedníckej pozícii štát, ktorý je zároveň odkázaný na medzinárodný finančný dohľad a priamu finančnú pomoc. To ešte nikdy nebolo, iba raz počas českého predsedníctva padla vláda a vypukla kríza; dôsledky český politický systém doteraz neprekonal, práve tak ako škandál okolo pol miliardy na českú propagáciu roztratených korún.

Grécko predsedá Únii aj v povážlivom stave hlbokej finančnej a politickej krízy, v ktorej nie je jasné, či sa postaví na vlastné nohy alebo nie. Väčšinu agendy určuje tak či tak Brusel, Európska komisia a len malá časť zostáva pre iniciatívy predsedníckeho štátu. Slovensko bude predsedať Únii o dva roky, takže už teraz je zrejmé, že v najmenej osemdesiatich percentách agendy bude pokračovať v načatom, zabehnutom systéme a plus mínus dvadsať percent môže byť priestorom na slovenský príspevok pre spoločenstvo.

euroval

ÚPADOK AKO OLYMP

Po prvý raz máme do činenia so štátom, ktorý sa z rozvinutého zmenil na rozvojový – a to po desaťročiach členstva v NATO (1952), v Únii (1981) a v eurozóne (2001), kde bolo Grécko dvanástym členom. Počas predchádzajúceho predsedníctva bola ekonomika, ako aj spotreba obyvateľstva vďaka investíciám pred aténskou olympiádou v roku 2004 na veľkom vzostupe, lenže takmer deväť miliárd olympijského dlhu odštartovalo krízu. Uplynulo deväť rokov a Grécko míňa pomoc desaťnásobne vyššiu. Poučenie plynie z popierania tohto stavu – ešte v roku 2010 predstaviteľ Európskej centrálnej banky tvrdil, že EÚ sa nechystá pomôcť Grécku, že predstava o finančnej pomoci je – ako povedal doslova – absurdná. Vtedajší grécki politici tvrdili, že si s finančnými problémami poradia sami. Dnes je zrejmé, že to bolo nehanebné zatĺkanie, a to práve je veľmi znepokojujúce. Vystáva totiž otázka, či Európska únia, Európska komisia a Európska centrálna banka sú schopné včas rozoznať problémy Únie a eurozóny, hľadať a nachádzať riešenia.

REÁLNA HROZBA

Aký obraz ponúka hrdá Helénska republika dnes? Slávnosť na začiatok predsedníctva – pravda skromnú – ale za účasti vrcholného úniového protokolu. Je dobré, ak Únia takto dáva najavo solidaritu, keď (ako sa hovorí v novojazyku) vysiela signál podpory Grécku a jeho úspornému vládnemu programu. To treba uvítať, pravda, ak Únia zároveň otvorene prizná, že Grécko bude potrebovať zrejme najmenej dva roky na to, aby sa vôbec stalo dôveryhodným dlžníkom. Zároveň keby Únia a komisia pripustili svoj diel zodpovednosti za dnešnú situáciu Grécka. Je to totiž situácia dramatická aj politicky. Každý neúspech úniového počínania môže posilniť priamych odporcov spoločenstva a integrácie, a to v pol roku, na ktorý pripadajú voľby do Európskeho parlamentu. Na rozdiel od zaspaného eurovoliča na Slovensku v Grécku sú to voľby, ktoré sú nepísaným referendom o vláde, a navyše sa konajú zároveň aj s miestnymi komunálnymi voľbami. To nevyžehlia Barossove úsmevy do kamery ani bruselská propagandistická mašinéria, to je spoločný problém – my nemôžeme pripustiť, aby sa komisia dopúšťala akýchkoľvek chýb, a preto musíme o nej hovoriť s nemilosrdnou otvorenosťou. Veď len v decembri 2012 prijala EÚ stratégiu s cieľom „posilniť schopnosť Únie čeliť súčasným ekonomickým, finančným a sociálnym výzvam“. Čo hovorí tento klzký jazyk v Grécku?

DRASTICKÝ STAV

To, čo spoluspôsobila Únia v Grécku, je drastické: každý štvrtý práceschopný Grék alebo Grékyňa je bez vyhliadky na zamestnanie. Nezamestnanosť je extrémne vysoká – takmer 29 percent. Pätina obyvateľstva žije pod hranicou biedy. Nevytvárajú sa fondy na dôchodky, penzijné fondy sa majú zlúčiť do jedného. Dôchodky pre chudobných a tých, čo nemajú odpracované roky, klesli zo 450 na 300 eur a najvyšší dôchodok nemá presiahnuť 800 eur, ak sa nemá celý systém zrútiť ako domček z karát.

Grécke zadlženie vysoko presahuje prípustné 60-percentné zadlženie – je 176 percent ročného HDP a až do 2020 sa zníži na 124 a od 2022 na 110 percent. Pritom Grécko je v pásme južných štátov EÚ vedno s Talianskom, so Španielskom a s Portugalskom, kde primnohí mladí a vysoko vzdelaní ľudia nemôžu nájsť prácu. Zadlžené Portugalsko, ktoré sa má zbaviť medzinárodného finančného dozoru, to považuje za návrat k slobode, k slobodnému štátu a národu, ako keď sa kedysi – v roku 1640 – zbavilo cudzej nadvlády. Pre Grécko, ktoré nie je nijakou starou demokraciou, naopak, má modernú demokraciu od prvých demokratických parlamentných volieb v roku 1974, keď padla vojenská junta a bola zrušená monarchia, teda „iba“ o pätnásť rokov skôr ako Slovensko (!), je finančná sloboda v nedohľadne.