V období socializmu boli v mnohých väčších obciach miestne kultúrne strediská s profesionálnym pracovníkom, niekde aj s viacerými, ktorí zabezpečovali kultúrnu a osvetovú činnosť. Pri podnikoch pracovali odborárske závodné kluby. Štát spolu s odbormi významne podporoval rozvoj miestnej kultúry. Po roku 1989 „revolučné zmeny“ postihli aj oblasť kultúry a v súčasnosti pri nedostatku financií v samosprávach sa najviac šetrí práve na výdavkoch na kultúru.
Nemusí však vždy byť priama úmera: menej peňazí, menej zábavy. Dokazujú to aj mnohé príspevky v našich novinách o kultúrno-výchovnej práci miestnych odborov Matice slovenskej. Tam, kde je ochota, porozumenie zo strany predstaviteľov samosprávy a k tomu sa pridružia aktivity spojené s dobrovoľníckou prácou, dostavia sa aj výsledky prospešné celej komunite.
Obec, ktorá je na Slovensku známa najmä šlágrom Krásne dievča z Budmeríc, je aj v súčasnosti v povedomí okolia vnímaná množstvom rôznych kultúrnych a športových podujatí. Takmer na každom sa podieľali členky a členovia Miestneho odboru Matice slovenskej v Budmericiach. Či už to boli oslavy výročia významného rodáka, národného buditeľa Juraja Holčeka, ples matičiarov, rôzne výstavy a vzdelávacie podujatia. Už neodmysliteľná je súčinnosť členiek Matice s vinármi počas Dní otvorených pivníc. Návštevníci izbičky dlho spomínajú, ako si pochutnali na teplých osúchoch a kapustníkoch či ďalších pochúťkach priamo z pekáčov – na tanieriky ich často nestihli ani povykladať, také boli dobré. V malej kuchynke ich piekli „devušky“ tak trochu už v rokoch, no mysľou a pracovitosťou stále mladé...
Mnohé aktivity prerástli rámec obce, boli a sú prezentované na rôznych regionálnych i celoštátnych podujatiach. Tak sa Miestny odbor MS významnou mierou pričiňuje o propagáciu obce v tom najširšom slova zmysle. Zorganizovaním Školy ľudového umenia sa deti aj dospelí priúčali výrobe tradičných slovenských ľudovoumeleckých výrobkov. Nadviazali tak na tradície desiatok miestnych remeselníkov. Doteraz sa darí udržiavať kontinuitu vo vybraných profesiách remeselnej výroby.
Je chvályhodné, že budmerická izbička nie je iba nejakým svojským múzeom, ale plnohodnotne žije 21. storočím. Bez zveličovania možno o nej povedať, že priestorovo malá, významom však veľká tvorí kultúrne centrum obce. Angažujú sa tu výtvarníčky, výšivkárky, spisovateľky – šikovné budmerické ženy. Tam sa zrodil knižný Budmerický receptár s mnohými zaujímavými kuchárskymi receptami starých materí. To je miesto, kde ľudové remeslá a ľudová umelecká výroba získala možnosti predstaviť verejnosti nielen konečné produkty, ale aj procesy ich vzniku a tvorby.
Predsedníčka Miestneho odboru MS Alenka Kadlečíková stála pri zrode prvej dohody o cezhraničnej spolupráci s rumunským mestom Nadlak a so Zväzom Slovákov a Čechov v Rumunsku v roku 1993 i pri podpise obnovenej Dohody o spolupráci medzi Mestom Nadlak a Obcou Budmerice v novembri roku 2011. Práve jej patrí vďaka za vznik mnohých priateľstiev medzi Budmeričanmi a Slovákmi žijúcimi v Rumunsku aj za všetku verejno-prospešnú činnosť Miestneho odboru MS, o ktorej sme v článku informovať.
Milan BUŠO