Dlhodobá slovenská marcová dilema


tiso j. portrét štvorecVznik prvej Slovenskej republiky podmienil kontext vojnovej doby

Dlhodobá slovenská marcová dilema

Peter SLIACKY – Foto: archív SNN, Video: youtube.com

Dňa 14. marca 2013 sme si pripomenuli 74. výročie vzniku Prvej Slovenskej republiky. Štrnásty marec 1939 je dátum, ktorý v moderných dejinách Slovenska a Slovákov značí vznik Slovenského štátu. Prijatím slovenskej ústavy 21. júla 1939 získal názov Slovenská republika (SR). Táto etapa našich dejín stále podlieha deformáciám, ale málo sa poukazuje na kontext doby, v ktorej sa začal formovať moderný slovenský národ. A práve geopolitické postavenie a európske politikum boli silným faktorom podmieňujúcim vznik štátu.

Ide najmä o fakt, že formovanie Slovenskej republiky v prvej polovici 20. storočia vzhľadom na politickú klímu v Európe, v ktorej boli totalitné režimy na vzostupe, nebolo ľahké. Samotný vznik prvej SR bol jediným prijateľným riešením. To, za akých podmienok sa budoval, nebolo možné ovplyvniť.

GEOPOLITIKA DOBY

slovenský snem 1939Samotné geopolitické postavenie Slovenska to potvrdzuje. Podobne aj nevyvrátiteľné fakty o mlynských kameňoch, medzi ktorými sa slovenský národ v roku 1939 nachádzal. Z juhu to bola maďarská revizionistická túžba a na severe územné nároky Poľska. Zo západu prichádzali imperialistické nároky nacistického Nemecka a jeho neľudská ideológia. Z východu zase bezbožná ideológia ZSSR, ktorá naopak zbožštila samu seba v podobe komunistickej strany. Ďalším faktorom bola politika európskych veľmocí voči stále sa zväčšujúcej sile nacistického Nemecka. Politika ústupkov zo strany Francúzska a Veľkej Británie nechala Česko-Slovensko (Č-SR) napospas nacistickému Nemecku a jeho politickým cieľom. Podobne, ak nie väčšou mierou, k tomu za celých dvadsať rokov existencie Č-SR prispievala politika centralistickej Prahy a jej umelo vykonštruovaná idea čechoslovakizmu. Pražská politika a jej samotné neakceptovanie existencie slovenského národa v spoločnej Česko-Slovenskej republike, nedodržanie politických dohôd o postavení Čechov a Slovákov v štáte pred jeho vznikom, politické doktríny prezidentov T. G. Masaryka a jeho nasledovníka E. Beneša tiež podmienili samotný rozpad Č-SR.

ČIERNO-BIELY SVET

O tom, že samostatnosť Slovenska ako politický program nie je len výmyslom A. Hitlera a ani náhodným javom, nás presviedčajú samotné dejiny Slovenska a Slovákov. Napriek tomu sa pohľady na 14. marec 1939 rôznia a aj napriek dvadsaťročnej existencii druhej Slovenskej republiky zostáva mnoho nezodpovedaného. Navzdory demokratickej spoločnosti, slobode slova a voľnosti vedeckého bádania, objektivizácii historických javov – stále stojíme zoči-voči dvom pólom: ten prvý poznáme pod odmietaním samotnej existencie prvej Slovenskej republiky alebo pokrivenými reinterpretáciami dejinných faktov a druhým pólom je jej extrémna glorifikácia a neprijímanie ľudských pochybení.

slovenský štát snem-slovenskej-republiky v-www.oskole.sk

 Prvá Slovenská republika bola nepopierateľne vyústením emancipačného vrcholu nášho národa, preto je naozaj smutné, keď ju opomíname alebo zatracujeme. No nemôžeme ju ani glorifikovať. Počas tohto krátkeho úseku dejín sa slovenský národ osvedčil a dokázal v ťažkých vojnových časoch budovať svoj štát. Je nepopierateľné, že počas existencie prvej SR sa vybudovala silná ekonomika, slovenská koruna, ale rozkvitla aj slovenská kultúra, národné povedomie, ako aj štátne povedomie, ktoré sa upevnilo tým, že sa počas jej existencie rozšírila sieť školských, kultúrnych a vedeckých ustanovizní, ako napríklad vznik Slovenskej národnej knižnice (SNK) pri Matici slovenskej v Martine alebo vznik Slovenskej akadémie vied a umení (dnešná SAV) či Slovenskej vysokej školy technickej. Ale treba vidieť aj to, čo je a bude čiernym miestom v našich dejinách. Treba vnímať aj krivdy, ktoré sa udiali, najmä voči občanom židovskej komunity na Slovensku. Deportácie židovských spoluobčanov zo Slovenska nemôžu byť zabudnuté.

PRAVDA O DEJINÁCH

Dobové video: Vznik Slovenského štátu

Sme národom ako každý iný a všeobecné dejiny nám samé prezrádzajú, že ani iné národy nemajú dejiny bez chýb. Veď človek je tvor omylný a my si musíme brať príklad z toho dobrého a nie z toho, čo spelo k záhube. Nemožno si donekonečna sypať popol na hlavu a je načim prijímať slovenské dejiny také, aké sú, so všetkými kladmi aj zápormi. Takto predsa robia aj Nemci. A teda majme na pamäti slová morálno-duchovnej osobnosti Slovenska, emeritného nitrianskeho biskupa a kardinála Jána Chryzostoma Korca: „Naozaj máme čo robiť, aby sa u nás hovorila pravda o dnešku i o našich dejinách.“

 

Autor má 26 rokov a je historik.

{fcomment}

 

 

 

 



Pridaj komentár