Grécke voľby sa skončili patom


Peter JÁNOŠÍKPOZNÁMKA

Peter JÁNOŠÍK

Výsledky gréckych volieb nedopadli dobre ani pre samotné Grécko, ani pre Európu. Doterajšia najsilnejšia koaličná strana Pasok – Panhelénske socialistické hnutie – skončila až tretia, nezískala ani 14 percent voličov a jej partner, víťaz z pravicovej Novej demokracie, nemá ani 19 percent. Na druhom mieste sa umiestnila Syriza – Zjednotená radikálna ľavica, ktorá dosiahla 16,78 percenta. Jej vodca Alexis Tsipras pred voľbami dôrazne kritizoval vládu za to, že nepostupovala razantnejšie pri rokovaniach s veriteľmi Grécka. Do parlamentu sa dostalo až 7 strán – od radikálnej ľavice, po radikálnu pravicu – a vládu tak nemôže vytvoriť nikto.

Ďalšie parlamentné strany sú pravicová Anexartiti Ellines (Nezávislí Gréci –10,6 percenta), komunisti KKE (8,48), radikálna „fašistická“ pravica Chrysi Augi (Zlatý úsvit – 6,9 percenta), ktorá reprezentuje narastajúci hnev verejnosti pre medzinárodné balíčky pomoci, a nakoniec Dimar (Demokratická ľavica – 6,1 percenta)

Nová Demokracia Antonisa Samarasa je síce tesný víťaz a vďaka bonusu 50 poslancov navyše pre víťaznú stranu má 108 kresiel v 300-člennom parlamente, no to jej na samovládu samozrejme nestačí. Predseda Pasoku, bývalý minister financií Evangelos Venizelos, ktorý ešte pred voľbami nahradil na poste predsedu strany bývalého premiéra Papandrea, po voľbách vyhlásil, že keďže Samaras pred voľbami nechcel ani počuť o spolupráci, Pasok nepôjde do vlády iba s Novou demokraciou, ale so širšou koalíciou. Je to však jedno, lebo aj keby sa Nová demokracia a Pasok spojili, mali by len 149 poslancov, teda dvaja by chýbali do tesnej väčšiny (Pasok má 41 poslancov). Šéf Novej demokracie Antonis Samaras po svojom Pyrrhovom víťazstve povedal, že je ochotný vládnuť s každým, kto je proeurópsky orientovaný.

Schopnosť novej vlády pokračovať v reštriktívnych opatreniach bude kľúčová pre pokračovanie medzinárodnej finančnej pomoci pre Grécko. No výsledky hlasovania odzrkadľujú skutočnosť, že mnohí Gréci stratili dôveru k dominantným politickým stranám, ktoré museli pod hrozbou štátneho bankrotu pristúpiť k tvrdým úsporným opatreniam, a medzi nimi stále rastie popularita protieurópskych a extrémistických strán.

Parlamentné voľby boli najkritickejším okamihom v gréckej histórii od pádu vojenskej junty v roku 1974. Od Grékov sa žiadalo, aby dali jasnú odpoveď na otázku, či chcú sledovať proeurópsky kurz, čo je bezpečné a zodpovedné, alebo sa chcú vydať iným smerom. Ak by bol zvíťazil smer protieurópsky, tak krajina, ktorá spustila dlhovú krízu eurozóny, by sa odklonila od reforiem majúcich modernizovať umierajúcu grécku ekonomiku. Dokonca sa medzi protieurópskymi politikmi ozvali hlasy o potrebe procesu znárodnenia v krajine.

Voľby jednoznačne ukázali, že tradičné mainstreamové politické strany, ktoré podporujú záchranný balíček EÚ a Medzinárodného menového fondu, stratili voličov. Uväznení v nekončiacej hospodárskej recesii, ktorá trvá už piaty rok, Gréci dali svoje hlasy populistickým a extrémnym stranám, vrátane neonacistickej Zlatý úsvit. Drakonické škrty, nové dane a rekordne vysoká nezamestnanosť sa odrazili na popularite celého politického spektra, preferencie Socialistickej strany Pasok však boli postihnuté najtvrdšie. Strana, ktorá pred prepuknutím dlhovej krízy v roku 2009 zvíťazila a vstúpila do vlády, získala iba 14 percent voličov. Pred troma rokmi dve hlavné politické strany – Pasok a Nová demokracia – získali spolu 80 percent. Voliči teraz preferovali radikálne strany z pravého aj ľavého politického spektra. Zostaviť vládu sa nedarí a EÚ sa pripravuje na odchod Grécka z eurozóny. Doplatíme na to všetci.



Pridaj komentár