Hlavné mesto Slovenska Bratislava si zaslúži vierozvestcov


cyril a metod socha v BANátlak politikov do umeleckého stvárnenia zaváňa dobami totality

Maroš M. BANČEJ, Maroš SMOLEC – Foto: (mab)

Inštalácia súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda na Hurbanovom námestí je vážne ohrozená. Mestské zastupiteľstvo (MZ) v Bratislave ešte na svojej októbrovej schôdzi odsúhlasilo lokalitu na Hurbanovom námestí, ale vyjadrilo výhrady voči jeho umeleckému stvárneniu. Preto minulý týždeň na pôde Matice slovenskej (MS) zasadala 6-členná komisia zložená z troch zástupcov MS a troch z bratislavského magistrátu, aby rozhodla o definitívnom stvárnení diela. Z tohto dôvodu autor Anton Gábrik pripravil dokonca nový, upravený hlinený model. Komisia v tajnom hlasovaní nerozhodla. Hlasovali 3:3. Ohrozený je tým 95 tisícový príspevok Ministerstva kultúry SR.

„Nechápem postoj komisie. Predstavitelia magistrátu súsošie nechcú. Akým právom komunálni poslanci zasahujú do môjho osobného umeleckého stvárnenia,“ rozhorčil sa pre Slovenské národné noviny (SNN) po zasadnutí komisie autor návrhu. Uvažuje dokonca o právnych krokoch voči magistrátnym poslancom, ktorí prijali uznesenie odmietajúce sochu z jeho rúk. Anton Gábrik pritom nie je hocaký sochár. Vyhral niekoľko súťaží, je nositeľom ocenenia Martina Benku. Patrí medzi slovenskú sochársku špičku. Takéto zásahy politikov do umenia zaváňajú dobami komunistickej totality.

  • ZÁSAHY POLITIKOV

Do komisie MS nominovala: sochára Ondreja Zimku, akademického sochára Mariána Polonského a profesorku histórie Emíliu Hrabovec. Magistrát: Dušana Burana zo Slovenskej národnej galérie, Zuzanu Bartošovú, historičku umenia a Iva Štassela, riaditeľa Mestského ústavu ochrany pamiatok. Hlasovanie skončilo patom. Nie je ťažké si domyslieť kto ako hlasoval. Komisia neprijala odporúčanie pre primátora Bratislavy M. Ftáčnika.

cyril a metod 3 návrhy socha v BA

Predseda Matice slovenskej M. Tkáč sa hneď obrátil na predsedu vlády R. Fica so žiadosťou o pomoc. „Napísali sme mu, že sa od začiatku tejto iniciatívy stretávame s neprekonateľnými prekážkami na umiestnenie sochy a preto ho žiadame, aby inštaláciu považoval za štátny záujem práve v rámci osláv 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda na naše územie, ktoré zaštíti Slovenská republia,“ dodal. Miroslav Holečko zo Spoločnosti sv. Gorazda, ktorá je spolu Konferenciou biskupov Slovenska tiež iniciátorom, pre SNN potvrdil, že predstavitelia magistrátu počas celého procesu schvaľovania vlastne kamuflovali svoj nesúhlas s umiestnením súsošia. „Dokázali to svojím hlasovaním,“ uzavrel. Po nedávnych výhradách euroúradníkov k zobrazeniu našich vierozvestcov na pamätnej dvojeurovej minci, o ktorom informujeme v tomto vydaní na strane 1 a 2, nadobúda čudesný pohyb okolo spolupatrónov Európy ďalší rozmer. Realizácia súsošia svätých Cyrila, Metoda a Gorazda je teda napriek regulárnej verejnej súťaži na mŕtvom bode. Padli slová o vypísaní novej súťaže, lenže už vyše mesiaca sa nič nedeje.

Na zásahy politikov do umeleckého stvárnenia sme sa opýtali aj poslanca MZ Bratislava Slavomíra Drozda (Smer-SD), ktorý sa zaslúžil o to, aby sa o umiestnení súsošia na Hurbanovom námestí rozhodlo, na otázku SNN ako vníma diskusiu okolo súsošia, odpovedal: „Diskusia sa zvrtla z podstaty odsúhlasenia miesta na umiestnenie súsošia k umeleckému stvárneniu, zloženiu odbornej komisie a k detailom, akými sú odev či celkový vzhľad sôch. Myslím si, že k umeleckému hodnoteniu majú pristupovať odborníci a poslanci mali odsúhlasiť umiestnenie. Bratislava si určite zaslúži mať súsošie vierozvestcov, a tým prejaviť svoj vzťah k významným predstaviteľom histórie Slovenska. Je na škodu spochybňovanie dobrých úmyslov, žiaľ na Slovensku sa s tým stretávame často...“

V tomto duchu sa pre naše noviny vyjadril nedávno aj rešpektovaný výtvarný umelec a výtvarný teoretik Milan Augustín. Gábrikovo riešenie a stvárnenie podporil aj Emil Semanco, starosta najstaršieho umeleckého spolku na Slovensku – Umeleckej besedy slovenskej, a viacerí sochári z tohto združenia.
           

rasticA ČO RASTISLAV?

V rámci verejnej diskusie o návrhu podnetne reagoval na zámer postaviť pamätník vierozvestcom Ing. arch. Oliver Šabík: „Ide o naozaj chvályhodnú iniciatívu Matice slovenskej, Konferencie biskupov Slovenska a Spoločnosti sv. Gorazda. Podľa môjho skromného názoru nie je však celkom úplná. V súvislosti s našimi vierozvestcami totiž razím tézu: Nebyť Rastislava, nebolo by Cyrila a Metoda. Veď je nad slnko jasnejšie, že autorom idey získať na naše staroslovenské teritórium vieroučných učiteľov ‚v reči nášho ľudu‘ bolo práve naše panovnícke knieža Rastislav. Keď Rím nemohol vyhovieť jeho žiadosti, keďže nedisponoval učiteľmi ovládajúcimi reč ‚nášho (vtedajšieho) ľudu‘, Rastislav sa nevzdal, neostal len pri idei, ale obrátil sa na byzantského cisára Michala III., ktorý mu vyhovel a požadovanou misiou poveril solúnskych bratov. Vieme však aj to, že Frankovia, ktorí už predtým šírili u nás kresťanstvo, sa so šírením kresťanstva v pravej staroslovenskej reči na našom území nikdy nezmierili. Ani po posvätení liturgických kníh v staroslovenčine a povýšení staroslovenského jazyka pápežom Hadriánom II. v roku 867 na štvrtý liturgický jazyk (!) sa Frankovia neštítili zajať už arcibiskupa metropolitu Metoda, vracajúceho sa z Ríma späť zrejme do Nitry alebo skôr na Devín, a viac ako dva roky ho väzniť!“

SOCHA NA DEVÍNE

Ďalej O. Šabík navrhuje: „Keďže je pred nami naozaj vzácne historické jubileum – 1 150. výročie príchodu vierozvestcov Konštantína-Filozofa a Metoda na naše staroslávne Slovensko, na čom má nespochybniteľnú zásluhu panovník Rastislav, patrí sa, resp. má byť našou morálnou a kresťanskou povinnosťou uctiť si aj jeho. Bolo by veľmi vhodné inštalovať sochu Rastislava na historicky adekvátnom a impozantnom mieste, na hrade Devín. Presná lokalita by mohla byť v blízkosti pôvodného byzantského cyrilo-metodského chrámu, objaveného archeologickým výskumom v roku 1985 na jednej z hradných terás priamo nad Dunajom. Jeho autentický pôdorys je vytýčený kamenným murivom na autentickom mieste nálezu. Pritom na inštaláciu samotnej sochy Rastislava by boli dve možnosti:

- vypísať súťaž na jeho novú sochu v nadživotnej veľkosti, podobne ako na súsošie svätých Cyrila, Metoda a Gorazda, ako možnosť prvá;

- využiť existujúcu pôvodnú sediacu sochu Rastislava od akad. soch. Ľ. Cvengrošovej, donedávna inštalovanej pred Kostolom sv. Kríža v obci Devín, ale na podnet ktoréhosi bratislavského periodika odstránenej z tohto miesta a predisponovanej kdesi na inú lokalitu v rámci Devína. Preto sa obraciam s týmto návrhom predovšetkým na Maticu slovenskú.“

POLEMICKY

V rámci diskusie sa objavili aj kritické názory na návrh súsošia. Uverejnňujeme preto aj výhrady z listu architekta Igora Dráča, ktorý zaslal do redakcie SNN:„Dovolím si polemizovať s videním majstra S. Dusíka, ktorý o víťaznom návrhu na pamätník sv. Konštantína a Metoda o. i. napísal: ‚Krása tohto diela pramení akoby z gotickej zoštíhlenosti figúr, ktoré mu dávajú vertikálny pohyb, čo naše oko veľmi dobre vníma. Pomaly sa posúva zdola nahor a zvrchu dolu. Veľmi krásne poňatie bosých nôh nám dáva jasne najavo, že ide o dvoch pocestných – pútnikov, ktorými vskutku títo dvaja muži aj boli. Ako inak môžeme vnímať sv. Cyrila a Metoda, ktorí k nám prišli z ďalekého Thesalonike. Ak už nie pešo, tak ako potom?  Ktože ho vie, koľko sandálov museli zodrať pri svojej púti na sever medzi nás Slovákov. Kultúra, ktorej najvyšším výrazom je náboženská viera, putuje bosými nohami z krajiny do krajiny a nie na kopytách koní násilných dobyvateľov. Autor Gábrik nie náhodou postavil v tomto súsoší dopredu sv. Gorazda, prvého biskupa z našej krvi, a za ním vedľa seba dvoch svätých bratov zo Solúna.‘

‚Gotické zoštíhlenie‘ je síce charakteristické pre gotickú architektúru, ktorej vrchol predstavovali chrámy ako božie príbytky, ale nie už pre sochársku tvorbu, ktorá sa v gotike vyznačuje skôr naturalizmom a farebnosťou (pozri majstra Pavla z Levoče a mnoho ďalších). Dôvod je jednoduchý. Architektúra ako dielo človeka môže zoštíhlením získať na kráse a zaujímavosti a neprestane byť architektúrou. Človek ako dielo Stvoriteľa prestáva byť tak extrémnym zoštíhlením jeho obrazom, stáva sa karikatúrou. Ľuďom sa celkom spontánne nepozdávajú tie ‚husie krky‘ s fľaškovými ramenami a neprístojne skrátené rúcha, ktoré s celkovou strnulosťou postáv vyznievajú prehnane ideologizovane a neproporčne. Symbolika bosých nôh pritom pôsobí pejoratívne, lebo každému súdnemu človeku, ktorý aspoň trochu pozná históriu, musí byť jasné, že byzantský cisár neposlal na takúto nebezpečnú misiu svojich najschopnejších vyslancov (Konštantín bol dokonca jeho spolužiakom na akadémii) spolu s ďalšími učeníkmi bez patričného, nepochybne aj ozbrojeného sprievodu. Veď okrem písma a prekladu Biblie niesli so sebou cisárske dary, možno i korunu, a tiež pozostatky v poradí tretieho námestníka Kristovho – sv. Klimenta! To si vážne myslí pán Dusík spolu s autorom pamätníka, že cisárovi vyslanci drali sandále, pričom pozostatky pápeža Klimenta spolu s najcennejšími písomnosťami a drahokamami niesli kráľovi Rasticovi (Rastislavovi) v ruksaku?“  

Devín 2012 12PRE VŠETKÝCH

Ďalej náš čitateľ píše: „Ak pán Stano Dusík vníma solúnskych bratov najmä ako ‚pútnikov z ďalekého Tessaloniké‘, je to jeho romantický výtvarný pohľad. Nie, oni neboli pútnici, ale vyslanci druhej najvplyvnejšej ríše Európy! My by sme ich mali vnímať nielen ako svätcov, ale aj ako špičkových teológov, filozofov, právnikov, diplomatov, básnikov, filológov, fonológov, dokonca aj archeológov, skrátka ako absolútny vrchol vzdelanosti vtedajšieho sveta, na ktorých môžeme byť právom hrdí a ktorým aj sám pápež Hadrián vzdal úctu tým, že ich s celým svojím sprievodom prišiel peši privítať pred rímske hradby. Ale to neznamená, že cestovali peši ako nejakí potulní mnísi, ktorým byzantský cisár pribalil náhradné sandále do batoha! Aj majster Kulich ich vo svojom súsoší posadil aspoň na oslíka ako alegóriu(?) na Kristov príchod do Jeruzalemu.“                                                                                                                                                                   

NEĽAHKÉ ROKOVANIA

Polemika je potrebná. Preto aj SNN dali priestor kritickým postojom voči návrhu A. Gábrika. Existuje však reálna hrozba, že vyčlenených 90 tisíc eur z Ministerstva kultúry SR na realizáciu súsošia sa bude musieť vrátiť späť do štátneho rozpočtu. Odporcovia sochy dobre vedia, čo činia...

Na záver nám mestský poslanec S. Drozd pripomenul, ako sa vyvíjala diskusia o súsoší na magistráte: „Stretol som sa predstaviteľmi Matice slovenskej, Konferencie biskupov a Spoločnosti sv. Gorazda ohľadom umiestnenia súsošia Cyrila, Metoda a Gorazda na Hurbanovom námestí. Informovali ma o krokoch, ktoré boli urobené aj na odporúčanie bývalého primátora A. Ďurkovského. Vzhľadom na to, že si ctím cyrilo-metodskú tradíciu, jej prínos v našej histórii, významné výročie, záštitu najvyšších predstaviteľov nášho štátu, predchádzajúce prísľuby a odporúčania mesta, sme podporili umiestnenie víťazného návrhu súsošia na Hurbanovom námestí. Tento návrh v mestskom zastupiteľstve najskôr neprešiel, podporili sme aj umiestnenie súsošia v areáli bratislavského hradu, aj keď sme upozornili na to, že schvaľujeme zámer na cudzom pozemku. Zorganizoval som preto stretnutie s predsedom NR SR P. Paškom, kde sa skonštatovalo, že v tomto čase vzhľadom na prebiehajúce archeologické práce nie je možné umiestnenie súsošia. Vzhľadom na časové kritérium bolo potrebné znovu zaradenie bodu umiestnenia súsošia do mestského zastupiteľstva, ktoré som inicioval na mestskej rade, čo sa podarilo. Na októbrovom zastupiteľstve bolo prehodnotené miesto umiestnenia a schválené Hurbanovo námestie .“



Pridaj komentár