Horúci kandidát na záchranné koleso z Bruselu


Slovinský úpadok je evidentný a čoraz citeľnejšie dopadá na obyvateľov krajiny

Peter JÁNOŠÍK – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Slovinsko, bývalý prístupový premiant v EÚ, sa dostalo do hlbokej krízy. Pritom má prispieť do ESM 342 miliónmi eur, z nich 137 miliónov je splatných ešte v tomto roku. Celkový príspevok, vrátane záruk a schválených opcií na navýšenie kapitálu, dosiahne takmer tri miliardy eur. Agentúry znižujú slovinský rating ako na bežiacom páse a kedysi najvyspelejší štát východného bloku dnes hodnotia horšie ako Rumunsko, Maroko, Kazachstan, Indonéziu alebo Peru.

Na začiatku augusta Slovinsku znížili úverový rating všetky tri hlavné svetové agentúry – zdôvodnili to zhoršením situácie v bankovom sektore a rastom vládnych nákladov na nové úvery. Agentúra Moody's zrazila slovinský rating do blízkosti špekulatívnej kategórie a upozornila na to, že krajina by pri ďalšom zhoršovaní ekonomickej situácie mohla potrebovať finančnú pomoc.

HLBOKÝ POKLES        

euro smutnéSlovinská ekonomika utrpela v druhom štvrťroku hlboký pokles. Podpísalo sa na ňom zníženie výdavkov domácností a investícií, znížil sa aj objem vývozu, od ktorého je ekonomika tohto bývalého juhoslovanského štátu závislá. Ešte viac však poklesol dovoz. Predpoklady žiadosti o finančnú pomoc sú čoraz reálnejšie a Slovinsko bude zrejme ďalšou krajinou eurozóny po Grécku, Írsku, Portugalsku, Cypre a Španielsku, ktorá tak bude musieť urobiť.

Výdavky domácností klesli o 6,8 percenta a investície sa prepadli o 22,1 percenta. Obavy vyvolal najmä medziročný pokles vývozu o 0,5 percenta, čo je hlavný motor slovinskej ekonomiky. Tá vyváža 70 percent svojej produkcie najmä do krajín Európskej únie. Hrubý domáci produkt Slovinska klesol medziročne o 3,2 percenta a prepad bol hlbší, než sa čakalo. Slovinská ekonomika na závislosť od exportu doplatila už v roku 2008 v čase globálnej krízy. Stálym problémom sa okrem spomalenia rastu ekonomiky, tempa vývozu a investícií stala stabilizácia verejných financií. Sociálni demokrati bývalého premiéra Boruta Pahora ju nezvládli a veslo prebrala Slovinská demokratická strana Janeza Janšu. Hoci jeho kabinet vznikol iba vo februári, málokto verí, že vydrží celý štvorročný mandát. Už sa dokonca tipuje, či prežije túto jeseň.

(NE)ZLATÉ PRAVIDLO

Konzervatívec Janša utrpel prvú porážku, keď sa mu nepodarilo získať podporu na zakotvenie takzvaného zlatého pravidla rozpočtovej disciplíny do ústavy. Jeho vláda pripravuje druhý balíček úsporných opatrení, ktorý zahŕňa ďalšie zníženie miezd vo verejnom sektore i dôchodkovú reformu. Štátni zamestnanci sa už museli vyrovnať s osempercentným poklesom svojich príjmov. Bola to súčasť opatrení, ktoré mali zraziť vlaňajší deficit štátneho rozpočtu z hrozivých 6,4 percenta na 3,5 – 4 percentá. Ukazuje sa však, že ani doterajšie bolestivé škrty nebudú stačiť. Pritom prístup Slovinska k peniazom na finančných trhoch sa predražil na neudržateľnú úroveň.

Zdroje na ďalší úsporný balík vidí premiér Janša najmä v „socialistickom pašaliku“, čím myslí prebujnený verejný sektor, v ktorom je údajne až 15-percentná prezamestnanosť. Vláda tiež chystá výrazné úpravy, pokiaľ ide o odchod na predčasný dôchodok a predĺženie limitu odpracovaných rokov na nárok na plnú penziu. Janša očividne sám ráta s tým, že koaličná vláda v dnešnej zostave neprežije. „Dvere sú otvorené oboma smermi. Každý, kto je ochotný pomáhať, je vítaný. A každý, kto nie je schopný postupovať poctivo, nech z nej odíde,“ vyjadril svoje presvedčenie premiér.

HĽADANIE ŠTARTÉRA

Slovinsko teda čaká viacero nepopulárnych opatrení. Malo by dôjsť k utvoreniu úradníckej, technokratickej vlády, ljubljana 141661ktorá by po vzore Grécka a Talianska mohla viesť krajinu von zo zadlženosti a mohla by pomôcť naštartovať vnútornú ekonomiku. Úsporné opatrenia teraz ušetria 800 miliónov eur ročne. K dnu krajinu ťahajú ťažkosti bankového sektora a najmä najväčšej miestnej banky Nova Ljubljanska banka (NLB). Európska komisia napokon povolila pomôcť NLB sumou 320 miliónov eur. Náklady na správu dlhu však trvalo rastú; pri dlhopisoch splatných v roku 2021 teraz úroky činia 6,1 percenta. Na porovnanie – Španielsko muselo za svoje desaťročné dlhopisy splatiť úrok šesť percent. Výnos jedenásťročného slovinského štátneho dlhopisu aktuálne vzrástol na 6,2 percenta, teda blízko kritickej sedempercentnej hranice. Premiér Janez Janša vyhlásil, že Slovinsko riskuje „grécky scenár“. Minister financií Janez Šušteršič však verí, že situáciu zvládnu „pomocou domácich zdrojov“. Slovensko, podobne ako Slovinsko, je tiež závislé od exportu a tiež zápasí s ekonomickými problémami. Naša priemyslová výroba však v auguste stúpla o 17 percent, čo tvorí spolu s úspornými opatreniami predpoklad na zdarný ďalší vývoj.

Slovinsko teda čaká viacero nepopulárnych opatrení. Malo by dôjsť k utvoreniu úradníckej, technokratickej vlády, ktorá by po vzore Grécka a Talianska mohla viesť krajinu von zo zadlženosti a mohla by pomôcť naštartovať vnútornú ekonomiku. Úsporné opatrenia teraz ušetria 800 miliónov eur ročne. K dnu krajinu ťahajú ťažkosti bankového sektora a najmä najväčšej miestnej banky Nova Ljubljanska banka (NLB). Európska komisia napokon povolila pomôcť NLB sumou 320 miliónov eur. Náklady na správu dlhu však trvalo rastú; pri dlhopisoch splatných v roku 2021 teraz úroky činia 6,1 percenta. Na porovnanie – Španielsko muselo za svoje desaťročné dlhopisy splatiť úrok šesť percent. Výnos jedenásťročného slovinského štátneho dlhopisu aktuálne vzrástol na 6,2 percenta, teda blízko kritickej sedempercentnej hranice. Premiér Janez Janša vyhlásil, že Slovinsko riskuje „grécky scenár“. Minister financií Janez Šušteršič však verí, že situáciu zvládnu „pomocou domácich zdrojov“. Slovensko, podobne ako Slovinsko, je tiež závislé od exportu a tiež zápasí s ekonomickými problémami. Naša priemyslová výroba však v auguste stúpla o 17 percent, čo tvorí spolu s úspornými opatreniami predpoklad na zdarný ďalší vývoj.



Pridaj komentár