Hnutie za demokratické Slovensko skončilo v januári svoj politický život
Pád z mocenského vrcholu trval vyše dvadsať rokov
Eva ZELENAYOVÁ
V prvých demokratických voľbách v roku 1990 v slovenskej časti spoločného štátu zvíťazila VPN so ziskom 29,34 percenta hlasov. Vládu vytvorila koalícia VPN, KDH, DS a jej predsedom sa stal Vladimír Mečiar. Už v tejto vláde pripravoval Mečiar súbor kompetenčných zákonov, ktoré boli predpokladom prenesenia rozhodovacích právomocí z federálnych orgánov na republiky. Rozpory vo VPN vznikli, keď Mečiar začal presadzovať pôvodný program hnutia Šanca pre Slovensko. Vyvrcholili 5. marca 1991 založením platformy Za demokratické Slovensko. Odvolanie Mečiara z vlády dalo podnet na to, aby z platformy vznikla nová strana – Hnutie za demokratické Slovensko.
Hnutie za demokratické Slovensko zaregistrovali na Ministerstve vnútra SR 3. mája 1991. Ustanovujúci snem sa konal 22. júna 1991 v Banskej Bystrici, na ktorom sa predsedom stal Vladimír Mečiar. HZDS sa rozhodlo ísť do volieb v roku 1992 s programom: demokratickým a legitímnym spôsobom zavŕšiť emancipačný proces Slovenska, vyhlásiť zvrchovanosť SR, prijať Ústavu SR a usilovať sa o získanie medzinárodno-právnej subjektivity.
■ VÝHRY A PREHRY HZDS
Vo voľbách do SNR v júni 1992 získalo HZDS 37,26 percenta hlasov voličov. Následne 17. júla 1992 prijal parlament Deklaráciu o zvrchovanosti SR, 1. septembra 1992 Ústavu SR. Federálne zhromaždenie ČSFR prijalo 25. novembra 1992 zákon o zániku federácie a 1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Tretí republikový snem HZDS sa konal 27. – 28. marca 1993 v Trnave. Vo funkcii predsedu potvrdil V. Mečiara. V roku 1994 vzrastalo napätie medzi prezidentom Michalom Kováčom, bývalým podpredsedom HZDS, a premiérom Mečiarom. Z HZDS odišiel Milan Kňažko a ďalší poslanci. Spolu s opozíciou 11. marca 1994 vyslovili nedôveru Mečiarovej vláde. V predčasných voľbách 30. 9. – 1. 10. 1994 získalo HZDS 34,96 percenta hlasov a Mečiar zostavil koaličnú vládu spolu so SNS a ZRS. V tomto volebnom období odišiel z poslaneckého klubu HZDS František Gaulieder. O jeho vzdaní sa mandátu hlasovali poslanci NR SR. Na nominačnom sneme 30. júla 1998 v Trnave predstavilo hnutie program na roky 1998 – 2002. V jesenných voľbách v roku 1998 získalo HZDS 27 percent hlasov a hoci bolo najsilnejšou stranou, po voľbách odišlo do opozície. Vláda Mikuláša Dzurindu rozpútala voči opozičnému HZDS masívnu diskreditačnú kampaň publikáciami ministerstiev s príznačným názvom čierne knihy. Na sklonku roku 2000 zanikol jediný opozičný denník Slovenská REPUBLIKA. V Trnave na transformačnom sneme 18. marca 2000 strana zmenila názov na HZDS – Ľudová strana.
■ SMEROVANIE K ZÁNIKU
Vo voľbách do NR SR v roku 2002 strana získala 19,5 percenta hlasov a druhýkrát ako víťazná strana volieb zaujala pozíciu v opozícii. Napriek nespokojnosti s výsledkom volieb vo vnútri strany si Mečiar zachoval pozíciu lídra strany. Niekoľko poslancov na čele s Vojtechom Tkáčom opustili stranu. Vo voľbách do NR SR v roku 2006 sa ĽS HZDS so ziskom iba 8,79 percenta hlasov stala koaličnou stranou a spolu so stranami Smer-SD a SNS vytvorili vládu.
V roku 2010 sa ziskom 4,32 percenta hlasov ĽS HZDS nedostala do parlamentu. Neuspela ani v predčasných voľbách v roku 2012, keď jej odovzdalo hlasy len 0,93 percenta voličov. Predsedom strany bol až do septembra 2013 Vladimír Mečiar. Na sneme v Banskej Bystrici v septembri 2013 sa Mečiar nezúčastnil a funkcia predsedu zanikla. Delegáti zvolili kolektívne vedenie. V decembri 2013 Vladimír Mečiar vystúpil zo strany. Na mimoriadnom sneme HZDS 11. januára 2014 v Žiline odhlasovali delegáti zánik HZDS.