Ide nám o vyššiu kvalitu života ľudí a ich príjmov


Pavol PAŠKA štvorecLen väčšia miera dohovoru a spolupráce môže položiť základy prosperity spoločnosti

Eva ZELENAYOVÁ - Foto: Ladislav LESAY

           Pavol Paška je absolvent Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Hoci odbor filozofia a estetika, ktorý vyštudoval, priamo nesúvisí s podnikaním, zišiel sa mu najmä v politike. Hneď po roku 1989 využil príležitosť a začal podnikať v rôznych činnostiach. Prinútili ho k tomu aj okolnosti, keďže sa musel starať sám o seba.

Zameral sa predovšetkým na zásobovanie v zdravotníctve, pracoval pre zahraničné firmy i veľké nadnárodné korporácie. Ako sám hovorí, v roku 1999 sa nechal vtiahnuť do politiky.  S Robertom Ficom, Miroslavom Čížom a Borisom Zalom založili Smer, lebo mali pocit, že Slovensko potrebuje alternatívu. Dnes je podpredsedom strany a predsedom Národnej rady Slovenskej republiky.

Tvrdíte, že Slovensko potrebuje návrat k európskemu sociálnemu modelu, solidarite a úcte k národným tradíciám. Myslíte si, že ľavica to dokáže?

           Určite áno, ja som to spomenul aj vo svojom úvodnom prejave na ustanovujúcej chôdzi parlamentu. Málokto vie, že model európskeho spotrebného kapitalizmu sa začal formovať po druhej svetovej vojne v Nemecku. A práve veľkým zmierom sociálnych a kresťanských demokratov, ktorí začali budovať povojnový nemecký demokratický systém. No a dodnes funguje. Podobne severské modely, ale nakoniec aj prosperita Ameriky boli založené na Rooseveltovom The New Deal dokonca ešte pred vojnou. To všetko sú veci, ktoré ako keby u nás absentovali. Slovensko je silne polarizované. Pravda je, že jedine širšia miera konsenzu alebo spolupráce môže vytvoriť určité základy prosperity spoločnosti. Ak k nej nedochádza, nie je možné implementovať akýkoľvek ekonomický alebo sociálny model. A už vôbec nie v krajine ako Slovensko, ktoré malo problém vôbec štát zriadiť a vytvoriť základnú štruktúru jeho fungovania. Keď sa každú chvíľu, pri každom striedaní vlád menia elementárne prístupy, keď sa do modelu vnáša ideológia, je priam nemožné zabezpečiť kontinuitu s presahom jedného volebného obdobia. Potom asi ťažko môžeme hovoriť o nemeckom modeli prosperity.

Pavol PAŠKA 1Najmä ako opozičný politik ste sa venovali glosovaniu politickej scény. Či už na blogoch v Sme alebo v Pravde. Zaujalo ma, že sa zamýšľate nad ekonomickou demokraciou, participáciou zamestnancov na riadení a vlastníctve podnikov. Autorom participatívnej ekonomiky je Michal Albert. Ide však o víziu usporiadania spoločnosti bez kapitalizmu. Aká je tá vaša?

Napísal som to preto, že v zápase o charakter sociálneho štátu ako keby prevládal politický rozmer. Nikto nechce hovoriť o elementárnych predpokladoch pre sociálny zmier, sociálny dialóg o fungovaní spoločnosti na akejsi platforme spravodlivosti, čo je v kapitalizme dosť diskutabilné. Ide o veľmi komplikovaný vzťah investor – zamestnávateľ – ľudia práce. Vyspelé spoločnosti si už od povojnových rokov jednoducho uvedomili tento rozmer, u nás stále prevláda kontroverzia. Ak dnes my sociálni demokrati hovoríme o nevyhnutnosti urobiť nejaké zmeny v Zákonníku práce, tak nie preto, aby sme stavali proti sebe investorov, zamestnávateľov a ľudí práce. Ide nám o nastavenie vyššej miery kvality života a príjmov ľudí,  pre určitú rovnováhu spoločnosti. Ekonomická demokracia je pojem, o ktorom sa vo vyspelých kapitalistických krajinách diskutuje, dokonca je dominantný.

My stále hľadáme progres len v tom neustálom zápase medzi investorom a zamestnávateľom a medzi pracovníkom. Základný predpoklad pre rast, pre spokojnosť je práve nájdenie určitej rovnováhy a v tom je aj politika Smeru-SD.

Tento princíp nie je taký neznámy ani na Slovensku, funguje na ňom napríklad družstevníctvo.

Problém Slovenska je v tom, že aj po zmenách v roku 1989 určité skupiny ľudí vnášajú pocit hrozby z návratu niečoho. Faktom je, že tie systémy jednoducho mali v sebe aj veľa dynamických a pozitívnych prvkov a  západná filozofia a  politológia sa vôbec neboja o tom hovoriť. Veď základnou otázkou, pred ktorou svet stojí, je, čo s kapitalizmom 21. storočia. Venujú sa tomu vedecké tímy na celom svete. Veľmi podrobne skúmajú taký kritizovaný štátny kapitalizmus Číny a niektorých tzv. centrálne riadených ekonomík alebo demokracií. Teoretici ekonómie dnes veľmi otvorene hovoria o nevyhnutnosti analyzovať tieto nespochybniteľne fungujúce systémy a revitalizovať našu víziu spotrebného kapitalizmu, ktorý sa utápa v nespotrebe, do podoby, keď by bolo možné plánovať a predikovať určité vývojové fázy. Ale to sú veci, o ktorých sa u nás najmä z ideologických dôvodov nechce hovoriť. A nedajbože spomenúť Marxa, tak hneď sa stávate triednym nepriateľom. Ja s tým problém nemám, pretože na úrovni vedy sú tieto otázky predmetom diskusií všade, v USA, v Európe, takže dúfam, že sa aj na Slovensku stanú prirodzenou súčasťou diskusie.

Nemusíme spomínať Marxa, stačí pripomenúť pápežské encykliky tiež sa opierajúce o sociálnu spravodlivosť. Zdá sa, že vás zaujali a na religióznom Slovensku by sa mohla sociálna spravodlivosť ujať.

V tomto cirkev zohráva nezastupiteľnú úlohu a myslím si, že dialóg solidarity, ako to nazval premiér, bude pokračovať aj s cirkvami. Pretože hodnotové oblasti aj toho vnútorného života si priam vyžadujú fungovanie cirkvi. Zaujímavé však je, že religiózne Slovensko v  občianskom segmente má úplne inú podobu. Aj preto treba hľadať určitú rovnováhu, do akej miery sa bude cirkev naozaj podieľať na čomsi, čomu sa hovorí sociálna náuka cirkvi. Lebo samotná podstata problému už je na nej. My určite máme záujem o veľmi úzky dialóg.

Je to zvláštne, že práve sociálna demokracia a nie pravicové strany, ktoré sú postavené na kresťanských základoch.

S tou definíciou pravicových strán by som narábal veľmi opatrne. Veď presadzujú tvrdý ekonomický liberalizmus, ktorý úplne zdeformovali a pretavili do akéhosi reformného voľnomyšlienkárstva a ten v praktickej realizácii Slovensku vôbec nič nedal.

Onedlho si pripomenieme 20. výročie od prijatia deklarácie o zvrchovanosti SR, 20. výročie prijatia Ústavy SR. Pripravujete k týmto významným medzníkom našej novodobej štátnosti nejaké podujatia?

Už som o tom hovoril s premiérom Ficom, mimochodom posledným aktívnym politikom, ktorý hlasoval za tieto návrhy, že pripravíme dôstojné pripomenutie si týchto aktov, ktoré boli elementárnym a základným krokom k štátnosti – 1. januáru 1993.

Už vo svojom prvom prejave po zvolení za predsedu parlamentu ste spomenuli sochu Svätopluka. Budete trvať na jej pôvodnom stvárnení?

Asi nie, rešpektujem autorstvo pána Kulicha, ktorý prijal tú hru s pánom Sulíkom. Povedal som, a myslím to smrteľne vážne, tak málo štátnosti a  symbolov máme, že už ich viac neprznime. Slováci si nezaslúžia, aby sa takto narábalo s určitými symbolmi alebo s určitou časťou histórie.

● K 20. výročiu vzniku SR nepribudne aj nejaký pamätník?

Zatiaľ neviem, ale určite by bolo dobré, možno v historickej budove SNR na Župnom námestí, kde sa zrodila deklarácia aj ústava, pripomenúť si štátnosť. Techniku ešte nemáme jasnú.

Česi sa veľkolepo pripravujú na 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda medzi našich predkov. Ako my oslávime tento dátum?

Toto je pre nás dátum, ktorý sme aj v rokoch 2006 – 2010 trochu pozdvihli a na Devíne sme si pripomínali tento význačný historický medzník. Tam sa rodila aj veľmi úzka komunikácia s cirkvou, v tom čase veľmi aktívnym Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom. Chystáme sa už tohto roku obnoviť túto tradíciu a vrátiť tomuto sviatku vážnosť, aká mu z hľadiska našich dejín patrí.

Nepripravujete nejaké podujatia spoločne s Českou republikou?

Je skoro po voľbách, zatiaľ sme nestihli nadviazať komunikáciu s českou stranou.

● Je známe, že česká strana pripravuje veľkolepé oslavy s účasťou pápeža na Velehrade. O jeho Pavol PAŠKAnávšteve Slovenska sa nič nehovorí, čo Slováci vnímajú so značnou nevôľou.

Teraz je to možno aj na našej diplomacii a komunikácii s Vatikánom, kde máme svoje zastúpenie, aby rokovali so štátnym tajomníkom Vatikánu o plánovaní ciest pápeža.

Predvolebná ulica žiadala zmenu volebného systému. Vy ste už v minulosti avizovali zmenu pomerného na väčšinový systém, dokonca ešte Mečiarova vláda o tom uvažovala, ale väčšinový systém je hrozbou pre malé strany. Na Slovensku preto dosiaľ nezískal podporu. Ako odpoviete na túto výzvu?

Len tak, ako sa dohodne celé politické spektrum, lebo nemá zmysel meniť volebný systém na jedno volebné obdobie. Pre nás ako dominantnú stranu je dnes zmena na čokoľvek prijateľná, aj keď sa priznám, že som zástancom súčasného pomerného systému, práve pre to, čo ste povedali. Aby sa pluralizmus udržal. Dominancia veľkých strán vedie k  bipartizmu, ktorý poznáme z anglosaských modelov. Myslím si, že Slovensko ešte potrebuje pluralitu, a tá je zabezpečená práve pomerným systémom.

● Súčasný zákon o rokovacom poriadku Smer znevýhodňuje, lebo hoci má 83 poslancov, má len jeden poslanecký klub. Prakticky by ste nemohli podávať nijaké procedurálne návrhy?

Áno, nemáme tri kluby, ale už som na prvom neformálnom stretnutí grémia naznačil kolegom, že sa chcem s nimi dohodnúť. Máte pravdu, nastala situácia, s ktorou zákonodarca v 90. rokoch nerátal.

● Požiadavkou KDH je jeden mandát a dosť. Ako budete reagovať na túto iniciatívu?

Nie som zástancom toho modelu. Myslím si, že je to ústavný problém. Jednoducho uplatnenie pasívneho volebného práva ako základného ľudského práva nemôže byť spochybnené žiadnou technikou a žiadnym obmedzením, nech už má úroveň stranícku alebo inštitucionálnu a zákonnú už vôbec. Jednoducho skúsenosť župana, primátora či miestneho alebo regionálneho poslanca v NR SR je v príprave legislatívy neoceniteľná. Smer-SD nehodlá v tomto nič meniť. Môžeme diskutovať a riešiť finančnú stránku, no z našich funkcionárov ani jeden nevyužíva ďalšie príjmy na svoj prospech. Transparentne a preukázateľne idú na rôzne charitatívne ciele, na podporu občianskych združení tretieho sektora.

Čo vám najviac prekážalo v minulom volebnom období?

Neuveriteľne zlá atmosféra. Rozbité medziľudské vzťahy, neschopnosť viesť normálny dialóg a hovoriť o problémoch. A to sa  prenieslo do celej spoločnosti. V kampani sme cítili, aké je Slovensko nervózne. Kdekoľvek sme prišli, ľudia dávali najavo, že už toho majú dosť.

● Čo bolo príčinou tohto napätia? Spôsoboval to niektorý politický subjekt?

Keď po voľbách v roku 2010 vynechali Smer-SD z rokovaní o zostavení vlády aj napriek tomu, že získal takmer 900 tisíc hlasov voličov, upozorňovali sme, že politologické štandardy hovoria, že je to voči víťazovi volieb nekorektné a že sa to niekde musí prejaviť. Druhá vec je akási ilúzia o kompaktnosti pravice. Rozplynula sa okamžite. Veď na to, aby ste zistili, že KDH a SaS nemajú absolútne nič spoločné, nemusíte byť analytikom alebo politológom. Jednoducho tam nebol ani programový, ani hodnotový prienik, ba ani ľudská či líderská charizma. Demokracia počas stáročí niektoré mechanizmy veľmi jasne vyšpecifikovala a opísala. Tam bol problém. A k tomu ešte ľudská animozita medzi lídrami, neschopnosť komunikovať... Nervózne bolo celé Slovensko.

Ale znovu máme v parlamente nečitateľných matovičovcov, bez programu a ideologického zafarbenia.

Výsledok vstupu Matoviča do parlamentu je dôsledok toho, čo sa dialo pred voľbami.   Buď z toho konglomerátu naozaj urobia stranu, a tam koliesko na fúriku nevymyslíte, strana musí mať lídra, hodnoty, program a štruktúry. Alebo jednoducho tak, ako sa do parlamentu dostal, z neho jednoducho odíde. Príkladov v slovenskej politike za tých 20 rokov je niekoľko, takže ja sám očakávam, ako sa bude profilovať táto skupina ľudí.

Ale ešte taká bezobsažná strana v parlamente nebola.

Aj protest je program, rešpektujme to.

Vidíte rozdiel medzi parlamentom, ktorému ste predsedali v rokoch 2006 – 2010 a súčasným?

Určite áno. Je tu veľmi veľa nových tvárí a predpokladám, že títo ľudia budú prezentovať a reprezentovať diametrálne odlišný spôsob a iné názory, na aké sme boli zvyknutí, takže určite to bude veselé.

Vyjadrili ste názor, že Orbánova politika ohrozuje štátny a národný záujem SR a treba razantne konať. Máte konkrétnu predstavu?

Musíme jednoducho hrdo odpovedať na akúkoľvek politickú snahu, ktorá by mohla mať exteritoriálny účinok a presahovala by hranice. Robili sme to aj v rokoch 2006 – 2010. Chceme mať s Maďarskom dobré vzťahy, Maďarsko je náš partner vo Vyšegrádskej štvorke, ale aj v EÚ, NATO a je len a len vnútornou záležitosťou našich priateľov v zahraničí, ako si politicky usporiadajú svoje veci. Ale akýkoľvek rozmer, a nebolo málo takýchto náznakov, ktorý by mal tendenciu či už z pohľadov veľkomaďarského sentimentu alebo iných ambícií vstupovať do našej integrity a do našej národnej suverenity, tak na to musíme okamžite reagovať a aj budeme.

Chcete niečo odkázať matičiarom?

Matica tiež prechádza strastiplným obdobím nielen vo vedení, ale aj z hľadiska financovania a postavenia v spoločnosti. Ako poznám ministra kultúry Mareka Maďariča, tak ako v rokoch 2006 – 2010 aj v nastávajúcom období podporí Maticu a pomôže jej zachovať prestíž, aká jej patrí. Verím, že sa dostane zo šrámov, ktoré utrpela či už pre nešťastné ekonomické alebo personálne rozhodnutia. Podstata zostala a na tej treba stavať.

                                                                                      



Pridaj komentár