Gréckokatolíci sú priami dediči apoštolskej misie sv. Cyrila a sv. Metoda
Verím, že Slováci nestratili rozum a tradičnú rodinu si ubránia
Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív SNN
Žiadna z cirkví na území Slovenska neprešla takými úskaliami ako gréckokatolícka. Žeby práve preto, lebo je priamou pokračovateľkou cyrilo-metodskej tradície? Gréckokatolíci dodnes zachovávajú vieru i obrad ustanovené sv. Cyrilom a Metodom. Už v roku 1205 vyšla iniciatíva za zrušenie východného obradu od samotného pápeža. Rok 1950 znamenal fyzickú likvidáciu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Biskup Pavol Peter Gojdič spolu s pomocným biskupom Vasiľom Hopkom boli internovaní a odsúdení. Gojdič na doživotie, Hopko strávil v ťažkom žalári 14 rokov. Rok 1968 priniesol obnovu gréckokatolíckej cirkvi, ktorá v súčasnosti tvorí dve biskupstvá a jedno arcibiskupstvo. Svätý otec Benedikt XVI. v roku 2008 povýšil gréckokatolícku cirkev na Slovensku na metropolitnú cirkev so sídlom v Prešove a za prvého prešovského arcibiskupa a metropolitu vymenoval Mons. ThDr. Jána Babjaka SJ, PhD. (1953), ktorý je teda priamym pokračovateľom najstarších tradícií katolíckej cirkvi na Slovensku, ktoré veľmi aktívne rozvíja.
● Nezhody v cirkvi medzi Rímom a Carihradom, teda dvoma centrami Rímskej ríše, vyvrcholili rozkolom v roku 1054. Carihradský patriarcha Michal Kerularia a rímsky pápež Lev IX. sa navzájom exkomunikovali, čím sa katolícka cirkev rozdelila na pravoslávnu a rímskokatolícku. Východný obrad sa však na Slovensku praktizoval už od čias svätých bratov Cyrila a Metoda. Zostal prítomný v gréckokatolíckej cirkvi doteraz. Čím sa teda líšia rímskokatolícka, gréckokatolícka a pravoslávna cirkev?
Rímskokatolícka a gréckokatolícka cirkev patria do katolíckej cirkvi a líšia sa iba obradom. Učenie viery a mravov majú totožné. Zaujímavosťou gréckokatolíckej cirkvi je fakt, že si ponechala starodávnu tradíciu, podľa ktorej biskup môže na kňazov vysvätiť aj ženatých mužov, skončených teológov. Kňazi sa nemôžu ženiť, ale ženatí muži môžu byť vysvätení za kňazov. V rímskokatolíckej cirkvi to nie je možné, tam je povinný celibát. Aj keď treba tiež rozlišovať, lebo vo svete sú i výnimky. Napríklad keď ide o konvertitov anglikánov. Oni tiež žijú svoje kňazstvo ako ženatí muži. Pravoslávna cirkev má takisto kňazskú postupnosť, všetky sviatosti, ale nezdieľa úplnú jednotu s katolíckou cirkvou, lebo neuznáva za viditeľnú hlavu cirkvi na tejto zemi Svätého Otca. To je základné rozlíšenie. Sú aj iné menšie odlišnosti, napríklad v chápaní očistca a kníh Svätého písma. Niektoré neuznávajú, že sú kanonické atď.
● Pôsobenie vierozvestcov z Východu vyvolávalo na území Slovenska nevôľu latinských biskupov, čo sa prejavovalo aj počas celého stredoveku. Dokonca v roku 1309 bratislavský cirkevný snem vydal zákaz uzatvárať manželstvá východných katolíkov a vykonávať pre nich obrady. Napokon sa uhorským panovníkom podarilo priviesť časť východných kresťanov k zjednoteniu s Rímom. Bol to začiatok gréckokatolíkov?
Začiatok gréckokatolíkov sa odvíja od misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Môžem smelo vyhlásiť, že sme priami dediči ich apoštolskej misie, čo nemôžu tvrdiť ani rímskokatolíci (tí majú od sv. bratov vieru, ale nie obrad), ani pravoslávni. Lebo tí v tom čase ešte ani oficiálne neexistovali, boli v plnej jednote s katolíckou cirkvou. Gréckokatolíci majú od sv. solúnskych bratov aj vieru, aj obrad. Áno, história zaznamenala východný rozkol, ale podľa pátra Michala Fedora SJ u gréckokatolíkov na Slovensku môžeme vidieť dve línie – jedna je kontinuitná od sv. vierozvestcov a druhá prechádza cez úniu, teda v určitom historickom období časť našich veriacich patrila do pravoslávnej cirkvi.
● Aký bol vývoj v gréckokatolíckej cirkvi po uzavretí únie?
Po vzniku únie v roku 1646 bola už gréckokatolícka cirkev úplne jednotná s katolíckou cirkvou a uznávala za hlavu cirkvi Svätého Otca. Najprv bola pod akýmsi „dohľadom“ rímskokatolíckych biskupov, ale neskôr dosiahla samostatnosť a vlastnú hierarchickú štruktúru.
● Aký vplyv mal Vatikán na formovanie biskupstiev gréckokatolíckej cirkvi a ako zasahoval do jej štruktúry?
Keďže sme katolícka cirkev východného obradu, zriaďovanie nových biskupstiev je úplne v kompetencii Vatikánu. Pravda, podnety na ich vytvorenie a zdôvodnenie potreby idú z miestnej cirkvi cez Apoštolskú nunciatúru na Kongregáciu pre východné cirkvi. Nasleduje skúmanie opodstatnenosti ich zriadenia a po kladnom stanovisku Vatikánu vydá Svätý Otec menovaciu bulu. Ňou sa zriaďuje tá-ktorá eparchia, vymedzuje sa jej vlastné jurisdikčné územie a na jej čelo pápež vymenuje biskupa. Na Slovensku je zvláštnosť, že jurisdikčné územia rímskokatolíckych diecéz a gréckokatolíckych eparchií sa vzájomne prekrývajú. Teda na jednom území platí CIC i CCEO, teda platia dva kódexy cirkevného práva – latinský i východný.
● Prečo sa vyššie cirkevné jednotky nenazývajú biskupstvá, ale eparchie? Koľko ich bolo a je na Slovensku?
Cirkevné jednotky – biskupstvá – sa vo východnom obrade nazývajú aj eparchie. Tieto dva pojmy sú synonymá. V bývalom Československu existovalo jediné Prešovské biskupstvo (eparchia), zriadené bulou Relata semper pápeža Pia VII. v roku 1818. V súčasnosti je situácia iná.
● Nástup komunizmu v roku 1948 sa veľmi surovo prejavil práve proti gréckokatolíkom. Jednoducho nový režim zrušil túto cirkev, ktorá v roku 1948 mala v ČSR 345 duchovných, 242 systematizovaných farských úradov, 11 kaplánskych miest, 241 farských chrámov, 171 filiálnych chrámov, 49 kaplniek a vyše 305 600 veriacich. Aká bola bilancia po štyridsiatich rokoch komunistického režimu?
V roku 1950 bolo Prešovské biskupstvo komunistickou štátnou mocou zlikvidované a celý majetok gréckokatolíckej cirkvi sa v okamihu dostal do rúk pravoslávnej cirkvi. Biskupi a kňazi boli uväznení a neskôr poslaní do vyhnanstva aj s rodinami. Najviac ich vysťahovali do Sudet, kde bolo dosť práce po sudetských Nemcoch. Tento stav trval dlhých osemnásť rokov. Po obnovení gréckokatolíckej cirkvi sa vrátilo do pastorácie iba torzo našich kňazov. Mnohí zomreli, dorast nejestvoval a ďalší mali podlomené zdravie. Radosť zo vzkriesenia našej cirkvi bola však taká veľká, že kňazi veľmi hravo prekonávali rôzne ťažkosti a obsluhovali i po dve farnosti. Časť našich veriacich však zostala u rímskokatolíkov a časť u pravoslávnych. Naša cirkev bola síce zdecimovaná, ale plná novej sily a chuti do života.
● Čo teda znamenal rok 1968 pre vašu cirkev ?
Počas Pražskej jari v roku 1968 bola gréckokatolícka cirkev znovu obnovená. Ibaže radosť z obnovy trvala krátko – do 21. augusta 1968, keď došlo k obsadeniu Československa vojskami Varšavského paktu. Potom Pražská jar zamrzla a nastúpilo tvrdé obdobie normalizačného procesu. Všetky dovtedajšie výdobytky padli, až na jeden – gréckokatolícka cirkev zostala. Jej činnosť však bola brzdená, prísne kontrolovaná a vlastníctvo gréckokatolíckej cirkvi zostalo v rukách pravoslávnej cirkvi. Sväté liturgie sme na mnohých miestach slúžili v našich chrámoch, ktoré zároveň používali aj pravoslávni. Išlo o tzv. spoločné užívanie chrámov, čo bolo veľkým trápením pre obe cirkvi.
Po rozdelení Československa v roku 1993 vznikol v Prahe Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich v Čechách a na Morave. Na Slovensku bolo v roku 1997 rozdelené Prešovské biskupstvo. Vtedy vznikla ďalšia nová cirkevná jednotka – Apoštolský exarchát v Košiciach s vymedzeným jurisdikčným územím v rámci Košického kraja. V roku 2008 došlo k novému vyššiemu usporiadaniu gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku. Vatikánom bola zriadená gréckokatolícka metropolia sui iuris (svojho práva) na čele s arcibiskupom a metropolitom. Svätý Otec Benedikt XVI. povýšil Prešovskú eparchiu na archieparchiu (arcibiskupstvo). Súčasne bol Košický apoštolský exarchát povýšený na Košickú eparchiu a vznikla ďalšia, Bratislavská eparchia.
● Podľa výsledkov sčítania ľudu v rokoch 1991, 2001a 2011 sa dá povedať, že kým po roku 1991 došlo k miernemu navýšeniu veriacich východného obradu, po roku 2001 nastal opak. Čím si to vysvetľujete?
Rast gréckokatolíkov je zrejmý. Pri poslednom sčítaní sa však odohrala tragikomédia, umelo a účelovo vyvolaná roztržka v spoločnosti, ktorá mnohých veriacich zablokovala a znechutila. Išlo o vzájomné napádanie sa štátnych úradov, kontrolného úradu a úradu, ktorý pripravoval a riadil voľby. To spôsobilo, že zostalo vyše pol milióna konfesijne nezatriedených ľudí. V tomto čísle sa nachádza mnoho gréckokatolíkov. Som si istý, že nás neubudlo, iba mnohí boli pomýlení.
● Postupná sekularizácia západného sveta neobchádza ani Slovensko. Najmarkantnejšie sa to prejavuje v útoku na tradičnú rodinu. Ako by sme sa tomu mali brániť?
Otázka je veľmi vážna. Žiaľ, mnohí svetoví lídri sú zaslepení a dali sa pomýliť či až oklamať istou loby, ktorá si dala za cieľ zničiť tradičnú rodinu. Niektorí lídri sa snažia vtlačiť ľuďom v Európskej únii, ale aj v iných štátoch zákony na zničenie tradičnej rodiny pod hlavičkou ľudských práv a nediskriminácie nikoho. Nik z týchto lídrov sa však nezamýšľa nad tým, že nebyť tradičnej rodiny, neboli by sa narodili na tomto svete. Ako môžu nazývať zväzky jedného pohlavia, že sú to rodinné zväzky? Veď je to nezmysel (nonsens). Je tu vnútorný ontologický rozpor. Veď či môžu dvaja muži alebo dve ženy splodiť dieťa? Hovoriť o rodinných zväzkoch môžeme iba v prípade, keď sa uzatvárajú medzi osobami rôzneho pohlavia. Títo pomýlení ľudia si sami pripravujú nemalé trápenie už na tomto svete a nehovoriac o trápení sa v živote večnom. Kto útočí na tradičnú rodinu, útočí na život ako taký a jedným dychom dodávam, že útočí aj na existenciu samotnej ľudskej spoločnosti. Právo na život má tradičná rodina a nie falošné náhrady, ktoré mi pripadajú, prepáčte za výraz, iba ako detské hračky. Verím, že Slováci nestratia rozum a tradičnú rodinu si ubránia. Inak by sme sa blížili k zániku. Ak niekto v tomto štáte by chcel zničiť a nahradiť tradičnú rodinu iba odhlasovaním v parlamente, bola by to priam zrada. K takému kroku sa musia vyjadriť všetci ľudia v národnom referende. A to iste nepustí, Slováci nie sú hlúpi a vidia veci správne. Preto, že ak niekomu na Slovensku ide o dobro, tak sú to iste tí, ktorí bránia tradičnú rodinu ako najlepší a najzdravší model života ľudskej spoločnosti.
● Ekumenizmus pápeža Františka je evidentný. Je vôbec možné očakávať zjednotenie v cirkvách?
Osobne si myslím, že ešte nedozrel čas pre skutočný ekumenizmus. Lepšie povedané, my ľudia rôznych cirkví sme ešte nedozreli pre ekumenizmus. Áno, veľa sa o ňom hovorí, konajú sa mnohé konferencie o ekumenizme, ale ja osobne ešte nevidím pripravenú pôdu ani v ľudských srdciach, ba ani v jednotlivých cirkvách. Ešte je potrebné veľa modlitieb, obiet a vzájomného porozumenia, aby sa ekumenizmus mohol z úrovne slov a debát dostať do reálneho života.