Ján BUDAJ: Politici rátajú s tým, že sa im všetko prepečie


Budaj - štvorecChyby urobili všetci, aj novembroví revolucionári

Politici rátajú s tým, že sa im všetko prepečie

Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto – zdroj: slovenskyportal.sk

V novembri 1989 sa výrazne podieľal na tom, že padol komunistický režim. Hnutie občanov, ktoré zakladal a potom aj viedol, dosiahlo od novembra 1989 do júna 1990 takmer všetko, čo si dalo do programu... Málokedy sa neskôr stávalo, že by politickí lídri splnili tak presne a dôsledne to, čo sľubovali. Napriek tomu sme náš rozhovor s Jánom BUDAJOM začínali otázkou, či je spokojný so zmenami v uplynulom období.

● Aký program malo občianske hnutie, ktoré ste reprezentovali?

Sľúbili sme nastolenie občianskych a ľudských práv – slobodu vyznania, cestovanie, slobodu podnikať – a aby si slovenskí občania mohli vybrať v slobodných voľbách svojich volených zástupcov. Jedno aj druhé sme splnili. Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 sa skončila éra revolučných zmien a nastalo obdobie, odkedy republiku riadia politické strany. Odvtedy si každý vyberá svoju stranu, svojho favorita. Ako táto reprezentácia riadi štát, to je iná otázka. No zodpovednosť za ňu majú občania. Tí, čo si ju vybrali, ale aj tí, čo voliť nejdú, a tým nechávajú, aby hlasy tých, čo voliť idú, narástli na váhe. Keďže sa nám spravidla nechce spytovať si svedomie, či sme si vybrali tú správnu stranu, respektíve ak sme nechali voliť iných, radi hádžeme všetky problémy dneška na éru revolúcie. Tá však nemohla riešiť nič z toho, čo prišlo až po prvých slobodných voľbách.

● Prišla transformácia, ale najmä zmeny v ekonomickej oblasti...

Došlo k odštátneniu našich verejných a štátnych majetkov, k rozsiahlej ekonomickej a sociálnej transformácii a napokon k rozhodovaniu vlád a parlamentov o legislatíve a ostatných pravidlách, ktoré formovali a formujú život na Slovensku.

Kde sme urobili chyby?

Chýb bolo dosť..., urobili sme ich aj my, ktorí sme uskutočňovali politickú zmenu v roku 1989. Veď všetci sme sa iba začali učiť slobode. Doľahla na nás zodpovednosť, akú sme dovtedy nepoznali. A aj mnohé odvrátené stránky slobody. Lebo hoci život bez slobody nestojí za veľa, ani život v slobode ešte nie je rajom na zemi. Ale ak hovoríme o chybách, myslím si, že kľúčovým problémom je, že odvtedy, čo sme si začali voliť každý „svoju“ stranu, ich nestíhame alebo možno ani nevieme dôrazne kontrolovať. Preto si u nás straníci dovolia aj veci, čo by si inde nedovolili.

Budaj budaj počas nežnej revolúcie - zdroj-slovenskyportal.sk

Je Ján Budaj skalamným čestným revolucionárom? S jeho menom sa spájala aj konfidencia so Štátnou bezpečnosťou počas novembra 1989. Kde je ukrytá pravda?

● Povedzme, čo?

Keď nám pred očami rozhádzali (rozkrádali?) majetky štátu v rámci tzv. privatizácie. Keď robili zlé rozhodnutia v pôdohospodárstve alebo pri nákupoch štátu... Činnosť strán dosť hodnoverne opísal dokument slovenských tajných služieb GORILA. Ukázal nám otrasný obraz našej reálnej politiky. Áno, každý si vo voľbách nájde nejakého favorita. Tak ako voliči všade na svete. Ibaže u nás je jedno špecifikum: držíme sa ho ešte aj potom, keď je očividné, že zrádza všetko, čo nám pred voľbami sľúbil. Aj svoj program.

● Čím sa to dá vysvetliť?

Možnože je nám trápne priznať si, že nás tá či oná strana opäť napálila... Alebo sme príliš apatickí. Za stáročia naučení, že vrchnosť nás i tak nejakou cestou opäť a opäť okradne... Neviem. Isté je, že aj zlých politikov volíme znovu a znovu. Alebo – a to je druhá stránka tej istej mince – zo sklamania a z hnevu už nevolíme nikoho. No náš nekritický až ľahkovážny postoj k činnosti politických strán sa nám dennodenne vracia. Účty za ich chyby platíme my občania. Naša neschopnosť kontrolovať svojich zvolených zástupcov spôsobuje len to, že čoraz viac politikov ráta s tým, že sa im všetko prepečie.

Je možný reparát?

Zrekapitulujme si to: volič a občan je podľa Ústavy SR pánom republiky. Ale tí, čo republiku všakovak zdierajú, potrebujú, aby si to občania neuvedomovali, a najmä aby si svoje právo na republiku neuplatňovali. Naša situácia sa zlepší v okamihu, keď prestaneme byť občanmi iba do počtu. Keď sa začneme prísne pýtať našich poslancov, akéže to mali volebné sľuby a ako to je s ich splnením? Strany sa totiž nielen u nás, ale aj inde vo svete rozťahujú iba potiaľ, pokiaľ im to verejnosť dovolí. A ešte chcem zdôrazniť, že strážiť svoje záujmy a svoju republiku môžeme nielen ako voliči alebo aktívni, kritickí občania, ale že môžeme aj sami kandidovať. Hoci to nemusí byť jednoduché, lebo strany nepotrebujú konkurenciu a v záujme svojho výsadného postavenia vytvorili rôzne legislatívne prekážky.

No kto chce, cestu si nájde. Som presvedčený, že Slovensko skôr či neskôr svoj verejný život ozdraví. A že to pôjde najmä zdola od ľudí a ich aktívnejšieho záujmu o svoju obec, mesto, kde žijú. Tu netreba na nič čakať, veď je jasné, že to nikto za nich neurobí. A ak sa pýtate na reparát... nie, to nie je reparát, to je pokračovanie novembra. Takto a len takto môže na Slovensku vzniknúť politický národ.                                                  



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.