Ján KOPŠO: Víkend-nevíkend, roľníkom velí počasie


Kopso - štvorecNominant na ocenenie Najagromanažér 2013 – Ing. Ján Kopšo, predseda PD Vršatec Pruské

Víkend-nevíkend, roľníkom velí počasie

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: autor, internet

Je sobotné popoludnie. Pri neďalekom Váhu už je pusto, kúpajúce sa detváky vyhnal koniec leta. Kto potrebuje, činí sa okolo domu, kto chce odpočívať, užíva si. Iba v kancelárii predsedu Poľnohospodárskeho družstva Vršatec sa stále pracuje. Na rozhovor s Ing. Jánom KOPŠOM prišlo až po niekoľkých pokusoch, keď sa už deň chýlil k večeru.

Dnešok bol, pán predseda, zdá sa, hektický. Termín nášho stretnutia sme niekoľkokrát posunuli...

Máte pravdu, náš víkend je pracovný. Nám velí počasie. Keď sa dá, tak na družstve je vždy čo robiť. U nás sú prázdniny a dovolenky oveľa neskôr. Často až po senách.

● Zber sena – to dnes pripadá tak trochu akoby zo starých, dávno minutých zlatých čias poľnohospodárstva na Slovensku.

Snažíme sa. Máme veľkú živočíšnu výrobu. Štatisticky je to takmer 1 250 kusov zvierat. Vlani bolo veľké sucho a na naše prekvapenie – prvý raz sme zaznamenali aj dopyt zo strany malých farmárov a chovateľov po sene. Takisto aj miláčikovia a majitelia koní chodili za nami, aby sme im predali seno. Akosi zabudli, že seno sa dá relatívne lacno dorobiť aj svojpomocne. Nuž, a tak sa u nás na Slovensku aj seno kupuje. Nikomu sa už pomaly nechce do jeho prípravy. Každý si myslí, že tak, ako dokážeme dovozom zavaliť Slovensko potravinami z cudzej produkcie, môžeme pomaly aj seno podovážať.

● To vari nie...

Ale veru áno. Niektorí naši drobnochovatelia sa už takto stavajú aj k domácej produkcii objemových krmív. Podľa nich ide o prácnu komoditu. Napokon áno, aj my sa na tom nadrieme. V každom prípade však boli vlani situácie, že za mnou chodili jednotlivci s tým, že zajtra už nemajú čím kŕmiť tie svoje zvieratá, len nech im predám, aj keď na seno sme mali dosť vysoké ceny. Či už to boli chovatelia zajačikov, kôz, koní... To ma naozaj veľmi prekvapilo.

Takže tento rok pripravujete seno aj na prípadný predaj, nielen na vlastnú spotrebu?

  Už teraz máme asi o tridsať percent viac sena, ako bude naša potreba na budúci rok.

To sa nechce veriť – ani len nakosiť pre zajace si už ľudia nevedia...

Viete, Európska únia podporuje ničnerobenie. Podľa predstáv jej úradníkov je najjednoduchší systém hospodárenia na pôde takzvaná jednotná platba na plochu. To presadila Únia v prístupových rokovaniach aj pre Slovensko. Toto nie je motivácia na produkciu potravín a živočíšnych komodít mäsa a mlieka. Dnes najefektívnejšie hospodária tí „podnikatelia“ na pôde, ktorí majú zazmluvnenú veľkú výmeru. Aby dostali dotácie, stačí, aby raz za rok tieto plochy pomulčovali.

Ale správna a rokmi overená poľnohospodárska, teraz zas farmárska prax hovorí niečo iné.

Samozrejme, veď lúky sa museli odjakživa kosiť, pasienky spásať; mulčovanie – to je iba čosi doplnkové. Teraz však stačí mať ikskrát do dvadsať hektárov trvalých trávnych porastov, to nemusíte chovať ani jednu kravu, azda iba toho zajaca, a dotácie si pekne čerpáte. Taký stohektárový „podnikateľ“ pôdu rozpíše na príbuzných a berie peniaze z Únie bez toho, aby čokoľvek choval, dorábal či pestoval. Žeby ešte platil odvody štátu za nejakých zamestnancov? Kdeže!

O tomto sme sa spolu rozprávali už asi pred rokom. Vtedy sme sa úfali, že niečo sa musí urýchlene zmeniť....

Nezmenilo sa nič. Neprešla ani naša iniciatíva, aby veľké dobytčie jednotky boli už od päťhektárových plôch. Nepresadilo sa to, nikoho to nezaujalo. Asi je to pre kohosi takto výhodnejšie. Veľmi sa obávam, že ani to, čo sa pripravuje pre programovacie obdobie 2014 – 2020, neprinesie v tomto smere nijaký pokrok. Na jednej strane registrujeme určité pozitívne deklarácie vlády a jej predstaviteľov či už v koncepcii rozvoja poľnohospodárstva alebo na rokovaniach o novej podobe spoločnej poľnohospodárskej politiky. Napríklad ide aj o podporu živočíšnej výroby, ktorá je schopná generovať zamestnanosť. Ale – máme aj informácie, že toto všetko zostane iba v rovine proklamácií...

Kopso - Pruske

 ● Obávate sa teda výsledku?

Predpokladám, že Únia nám dá pooblizovať neobhryzené kosti, my sa s tým uspokojíme a poľnohospodárska politika Bruselu bude ďalších sedem rokov kruto diskriminačná. Mám odôvodnený pocit, že naďalej pokračuje likvidácia slovenského poľnohospodárstva.

A s ním aj slovenského vidieka...

Opäť sa ulakomíme na dotácie za ničnerobenie, veď to je najľahšia a najvýnosnejšia cesta. Niežeby sme pomohli vytvoriť trinásťtisíc pracovných miest, no mám obavu, že skôr zanikne nateraz ešte existujúcich pätnásťtisíc pracovných miest.

V ktorej oblasti?

Bojím sa, že živočíšna výroba sa na Slovensku nebude vôbec rozvíjať. Naopak, príde jej definitívny a nezvratný úpadok.

Znepokojujúce sú informácie, že by poľnohospodári mali platiť aj za závlahovú vodu.

Pozrite sa, jedna z najmodernejších závlahových staníc a najväčších melioračných stavieb, ktorá bola na sklonku osemdesiatych rokov vybudovaná pre náš podnik, je dnes úplne rozkradnutá. Z budov zostali iba oporné múry, potrubia sú rozkradnuté, čerpadlá zničené. Toto už nikto nesprevádzkuje...

Ale zavlažujete...

Zavlažujeme, a už aj odbery podzemných vôd, ktoré používame na technologické ciele na našich farmách z vlastných studní, musia ísť cez vodomer. Pritom máme vlastný zdroj, vlastnú údržbu, vlastnú elektroniku, sami sme museli inštalovať merače. A za toto platíme a nemálo.

Veď to je choré!

Príde mi to prinajmenej scestné. Za odber podzemných vôd zo zdrojov, ktoré sme vybudovali a prevádzkujeme na naše náklady, musíme ešte komusi platiť!

Do akej miery pomohli slovenským potravinárom nedávne škandály v súvislosti s dovážanými potravinami?

Ak to pomohlo, tak určite v tom, že ľudia sa začali konečne zaujímať o to, čo jedia. Už tu nemáme iba rozhodovanie podľa obalu a ceny, ale aj podľa obsahu. Určite to pomohlo lokálnemu trhu, ktorý funguje na princípe predaja z dvora. Ľudia konečne začali hľadať čerstvé a kvalitné výrobky.

● Mimochodom, na vašom družstve ste už vlani plánovali zriadiť vlastnú predajňu...

Plánovali. Prehrýzť sa však súčasnou administratívou je beh na dlhú trať, nie na jeden rok. Nedávno som bol v Slovinsku a navštívil som tam niekoľko fariem. Tam je bežná prax, že si svoje produkty predávajú. Ale pripomínam, prežívajú tam tvrdý boj o existenciu a majú mimoriadne ťažký život. U nás tiež mnohé závisí od budúcich podpôr.

poľnohospodár -bagerAle aj od ľudí, od ich záujmu...

Áno, samozrejme, ja som napríklad bežne aj 260 hodín mesačne v práci, ale tí farmári, tí pracujú 365 dní v roku. Viete, pre nás zákazník nie je iba štatistická jednotka v supermarkete.

Ak dovolíte, trochu odbočím. Prekvapilo ma, že v obci ani na prvý, ani na druhý pohľad nebolo vidno, že bol čas žatvy. Kedysi ňou dokonca celá dedina voňala. A boli dožinky.

Poľnohospodárstvo dnes už má iné parametre... Už nie je toľko záhumienkarov. Už sa po domoch nechovajú svinky, hydina, kravky... Vidiek už nie je v tomto zmysle vidiecky. A veď v tých časoch samotné družstvo zamestnávalo aj štyristo ľudí. A chlapi z okolitých fabrík si brávali dovolenky a pripájali sa k družstevníkom počas žatevných prác, neraz na našom hospodárskom dvore bolo ráno aj sedemsto ľudí. Vtedy obec doslova žila žatvou. Len do našich ovocných sadov nám denne zvážali tri autobusy robotníkov z okolitých dedín.

● A na sená?

No, to robila celá dedina. Každý si chcel dorobiť svoje a išlo sa aj na spoločné. Keď sme nestíhali alebo sa blížil daždivý čas, pomáhali hasiči, milícia, mládežníci, policajti, neraz aj armáda. Fabriky nám požičiavali ľudí.

Teraz ste na to sami.

Postavili sme tak technológie, že to musíme zvládať. Hoci pár brigádnikov v lete vždy priberáme. Aj teraz tu boli študenti a bývalí zamestnanci.

Ako vidíte tento rok? Uplynulé boli vraj zlé.

Vlani nás postihlo sucho a v čase zberu krúpy. Na repke sme mali poistnú udalosť, ktorá dodnes nie je doriešená.

● Ako to?

Poisťovňa prišla na obhliadku až po štyroch dňoch a my sme museli zachraňovať, čo sa dalo. Tak to teraz bude musieť riešiť súd.

A tento rok?

No, médiá už prorokujú, že budú úrody lepšie až o dvadsať percent. A samozrejme, už teraz je tu fáma, že budú prebytky a ceny padajú. Hoci o žatve treba hovoriť až v septembri. Takže trochu sa tu manipuluje, a to so všetkým. Teda špekuluje sa.

Keď už sme pri tých špekuláciách... Vraj na Slovensku konečne stúpne dopyt aj po hovädzom mäse.

Určite. Dokonca musí stúpať. Veď si pozrite štatistiky konzumácie bravčového a hovädzieho u nás a porovnajte so svetovými. Ide tu aj o návyk Slovákov. Neboli navyknutí konzumovať hovädzie mäso, naopak, skôr ich odstrašovala obchodná minulosť, v ktorej sa hovädzina ponúkala skoro ako nepožívateľný odpad – zo starých kráv, šľachovitá, nekonzumovateľná. Pritom je to mimoriadne kvalitné mäso, v zahraničí veľmi obľúbené. Kvalitná hovädzina je určite nad bravčovinou, musí byť však správne vyzretá, pripravená. Dopyt po nej bude stúpať. Kolegovia, ktorí robia predaj z dvora, to potvrdzujú.

Predaj mlieka z automatov sa však neujal.

My sme s ním tiež skončili. Viete, generácia, ktorá si potrpela na kvalitu – mamy, ktoré z mlieka zobrali smotanu, uvarili si tvaroh a ešte zo zvyšku spravili koláč, tie už vymreli. Dnešnej strednej generácii stačí škatuľa bielej vody z hypermarketu. Ale – na druhej strane – nastupuje nová mladá generácia spotrebiteľov, ktorá sa mimoriadne poctivo zaujíma o výživové kvality kupovaných potravín. Táto sa veľmi rýchlo odkláňa od takmer rok trvanlivého mlieka, z ktorého nikdy nebude ani kýška, ani tvaroh, iba ak zapáchajúca, odpudivá hnijúca hmota. A opäť sa vraciam do Slovinska. Tamojší mladí s malými deťmi sa veľmi zaujímajú o to, čo dávajú jesť svojim ratolestiam . A tí vraj hľadajú plnohodnotné kvalitné potraviny, vrátane čerstvého mlieka.

A ak už uvádzame zahraničné príklady – ako to, že v Rakúsku, v Slovinsku, v Taliansku je vidiek farmársky, u nás skôr taký, no, budí dojem, že chce vyzerať ako rekreačná oblasť niekde pri španielskych plážach.

V krajinách, ktoré spomínate, nikomu nesmrdí maštaľná mrva, nikto sa nepohoršuje, keď krava cestou z paše urobí špinu na ceste. Tam je úplne normálne, že sa otvorí brána a kravky mašírujú dedinou. U nás? Na jeseň prevezieme vlečku hnoja cez dedinu a už sa sypú sťažnosti. Náš vidiek nie je farmársky. Chce byť akoby mestský, luxusný. A má to aj svoje historické príčiny. Gazdovstvá u nás zanikli z donútenia. Z úradnej moci. Neviem si predstaviť teraz ich obnovu. Klobúk dolu pred tými, ktorí sa o to pokúšajú.

Teda sme odsúdení na družstvá?

To si nemyslím. Ale určite, tí budúci, novovznikajúci farmári budú musieť veľmi prácne nachádzať nejaké akceptovateľné formy spolužitia s väčšinovou obecnou komunitou. Do súčasnej bežnej vidieckej zástavby už je veľmi ťažké implementovať nejaké gazdovstvo bez toho, aby niekomu neprekážalo. Neviem si predstaviť, že by dnes niekto v dedinskom dvore choval napríklad desať kráv a že by mu to tolerovali susedia. V Rakúsku chovajú zvieratá aj uprostred obce. Lenže tým, že tam je väčšina gazdovských dvorov, jeden druhému navzájom neprekážajú. Tolerujú sa. Je to nielen ich história, ale aj súčasnosť. A je to ich živobytie, hoci akokoľvek ťažké. A napokon, u nás tí starí „kulaci“ prví dnes pohoršene kričia, ak pred ich domom kvapne z fekálneho voza močovka.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.