Ján VACVAL - Doma pobozkal kríž a vybral sa do šíreho sveta

j. vacval - štvorec

 Ján SMOLEC

Významných hlásateľov slovenského národného ducha, ktorých bolo počuť už začiatkom  minulého storočia, sme mali najmä v Amerike, kde podpísali známu Pittsburskú dohodu. Tá prispela k tomu, že sme sa vymanili z maďarského područia, ale zároveň strčili hlavy do českého sedemdesiatročného chomúta. Hoci český útlak bol pre Slovákov oveľa miernejší ako maďarský, usilovali sme sa aj z neho vymaniť.

Prispela k tomu ďalšia generácia slovenských emigrantov na čele s úspešným podnikateľom v Kanade Štefanom Boleslavom Romanom. K nemu sa pripájali Slováci, ktorí utekali za more po druhej svetovej vojne. Patrili medzi nich najmä aktéri a obhajcovia prvej slovenskej štátnosti. Ďalšia silná vlna emigrantov odchádzala do sveta po komunistickom puči v roku 1948 a sovietskej okupácii 1968. V emigrácii, najmä v USA, vznikali proslovenské organizácie a spolky. Okrem iných aj Svetový kongres zahraničných Slovákov. Za predsedu zvolili Jána Vacvala.

J. Vacval a MečiarNarodil sa v Ostraticiach, dedinke medzi Topoľčanmi a Bánovcami nad Bebravou. V jeho rodine sa starostlivo pestovala láska k Bohu, úcta k rodnej hrude a k ľuďom, pre ktorých je slovenské vlastenectvo prvoradé. Prvým dôvodom, prečo v roku 1948 doma pobozkal kríž a vybral sa do Ameriky, bola okrem iného aj nespravodlivá, pomstychtivá poprava prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisa v roku 1947. V Hitlerovom područí to Slováci nemali ľahké a tobôž ideálne, ale je fakt, že zachránil Slovensko pred maďarskými a poľskými plánmi rozparcelovať si ho zo severu a z juhu. V Amerike si uvedomil, že kto má vieru, môže hory prenášať, kto zapochybuje, stratí silu. Nepoľavil v úsilí, ktoré mu doma vštepovali, urobiť všetko „Za Boha, za národ!“ aj v cudzine. Najskôr však v Amerike úspešne vyštudoval strojársky odbor. Jeho skriptá o novom spôsobe obrábania ocele zaujali spoločnosť Generel Electronic, ktorá prijala jeho dva technické patenty. Na rozličných odborných seminároch prednášal o novom spôsobe obrábania kovov. V technicky vyspelej Amerike si v odborných kruhoch postupne vydobyl celkom slušné postavenie. A tak prišiel čas niečo aktívne robiť aj pre ujarmený národ pod Tatrami. Dovtedy viedli organizácie zahraničných Slovákov zväčša teologickí vzdelanci a právnici.

Od roku 1970 sa tejto úlohy ujal kanadský podnikateľ, uránový kráľ narodený na Slovensku – Štefan Boleslav Roman. Spolupracovať s ním začal aj Vacval. Obidvaja si uvedomovali, že Slováci nedostanú slobodu ako dar, ale musia za ňu bojovať. Vzorom im bol M. R. Štefánik, ktorý oboznamoval svet o kultúrnom bohatstve slovenského ľudu, ale zároveň aj o jeho žalostnom osude. Uvedomovali si, že vyoraná brázda na roli dedičnej nevyschne, prinesie úrodu.

■ BRÁZDA PRE NÁROD

Keď si John Vacval v Amerike zabezpečil skyvu chleba, životnú existenciu, oživil svoju rodolásku a začal aktívne pracovať aj na národa roli dedičnej. Ameriku neinformoval iba o novotách pri spracovaní ocele, ale aj o živote a problémoch národa žijúceho v strede Európy. Priradil sa k Slovákom, ktorí už dovtedy upozornili Ameriku, že v strede Európy žijú šikovní a schopní ľudia. Napríklad rodák zo Smoleníc Štefan Banič v roku 1914 šokoval Američanov, keď zoskočil na ním zostrojenom padáku z vyše štyridsať poschodového mrakodrapu a neskôr aj z lietadla.

Na americkej desaťdolárovej bankovke je podpis úspešného amerického bankára Michala Bosáka zo šarišskej obce Okrúhle. Slovenský kňaz Jozef Murgaš, pôsobiaci v Pensylvánii, je autorom patentov, ktoré ovplyvnili vývoj rádiotelegrafie. Americká tlač o ňom písala ako o vynálezcovi v reverende. Slovenské korene má aj Andy Warhol, predstaviteľ pop-artu, ktorého obrazy zdobia svetové galérie. Narodil sa síce v Pittsburghu, ale jeho otec bol baník zo Slovenska... V metropolitnej opere v New Yorku spievali Lucia Poppová a Rudolf Petrák. Pôvod známych amerických hercov McQuinna a Paula Newmana by sme tiež mohli hľadať na Slovensku.

V stručnom výpočte slávnych Američanov, ktorí sa narodili na Slovensku alebo majú predkov zo Slovenska, nemôže chýbať Eugen Cernan. Jeho meno je spojené s kozmickou loďou Geminy 9. V roku 1972 bol veliteľom Apollo 17. Patrí medzi prvých ľudí na svete, ktorí sa dotkli Mesiaca. Po návrate z kozmu na zem okrem iného povedal: „Necítil som sa na Mesiaci sám. Tri krátery na Mesiaci nesú mená mojich predkov: Maximiliána Hella, Jána Františka Zacha, Ernesta Chladného. Moja stopa na mesiaci je aj stopou slovenskou.“

Ján Vacval zabezpečil, aby slávny kozmonaut Čerňan navštívil aj Slovensko. Mal som tú česť privítať ho aj v redakcii REPUBLIKA. Poznal Čerňana veľmi dobre, lebo Čerňanovci bývali na tej istej ulici ako Vacvalovci. Počas jeho návštevy na Slovensku ho sprevádzal aj ako sused a zároveň aj ako tlmočník. Je to známa vec, keď sa Slovákovi umožní rozlet, dokáže aj nemožné, vie svoje schopnosti využiť a uplatniť sa v šírom svete. Dôležité je, aby sme sa skutočne nikoho nebáli a svoje si bránili.             

J. Vacval■ NEVŠEDNÁ ČINORODOSŤ

Krajania v Amerike si zvolili Jána Vacvala za predsedu Svetového kongresu zahraničných Slovákov. Vybrali a postavili ho do čela tejto organizácie, ktorej poniektorí predstavitelia boli až priveľmi zaťažení čechoslovakistickými názormi. Existenciu samostatného Slovenska si už nevedeli predstaviť. Ich kontakty so Slovenskom boli povrchné. Naproti tomu Ján Vacval päťdesiatšesťkrát navštívil Slovensko najmä po vzniku druhej Slovenskej republiky.

Spriatelil sa s kongresmanom, predsedom zahraničného výboru Henrym Haydenom, ktorý bol štyrikrát zvolený za senátora. Na stretnutiach s ním nehovorili len o technických záležitostiach, ale aj slovenských politických problémoch. Technický špecialista, pôvodom zo Slovenska, oboznamoval významného amerického kongresmana s údelom malého národa po Tatrami od čias Cyrila a Metoda, cez maďarizáciu, „bratské spolužitie“ s Čechmi, boľševickú éru až po vznik druhej samostatnosti. Kongresman sa s ním lúčil výzvou: Aby Slováci o svojom údele informovali aj svet. Ján Vacval smutne zaspomínal: „Kto mal informovať svet, keď na zastupiteľských úradoch sme mali dokonca aj takých „slovenských diplomatov“, ktorí sa hanbili na budove veľvyslanectva vyvesiť slovenskú zástavu. Žiaľ, čechoslovakisti a svetoobčania, ktorí mali v rukách slovenské médiá, šírili a stále šíria do sveta nepriaznivé informácie o Slovensku.“

Slovensku naklonený kongresman Vacvalovi potvrdil, že aj do Kongresu prichádzajú takéto „litánie o slovenských nedostatkoch“, ale on im neverí, lebo má priateľa, ktorý mu poskytuje o Slovensku iné informácie. Kongresman Hayden, žiaľ, už nežije. Na jeho pohrebe sa však objavil aj veniec so slovenskou trikolórou.

■ NÁŠ OBRAZ V CUDZINE

Pokiaľ ide o aktivity a vplyv slovenských emigrantov, najvýraznejšie sa prejavovali historici: univerzitný profesor Milan S. Ďurica, profesor František Vnuk, publicistickými dielami na seba upozornili aj Tomáš Veteška a Dominik Hudec. Na základe dokumentov preštudovaných v archívoch vysvetľovali najzložitejšie slovenské situácie a problémy.

Veľmi pozitívne sa Ján Vacval vyjadroval o proslovenských aktivitách poaugustového emigranta Eugena Löbla, odsúdeného v päťdesiatych rokoch na trest odňatia slobody doživotne. Napriek tomu, že bol Žid, hrdo sa hlásil k slovenskej národnosti a záujmy Slovákov najmä v ekonomickej oblasti vehementne obhajoval. Priniesol do tvrdej až neľudskej americkej ekonomickej teórie myšlienky socializmu s ľudskou tvárou. Hospodárstvo podľa Löbla je systém ľudský stvorený ľuďmi pre ľudí. Odmeny sa nemôžu zvyšovať bez zvýšenia produktivity práce. Löbl kritizoval kapitalistické ekonomické teórie, ktoré neuznávajú ľudské duchovné a etické stránky a redukujú človeka na ekonomický automat – homo economicus. Hybnou silou kapitalizmu je žiaľ egoizmus.

ROZLÚČKA S NÁRODOVCAMI

V tomto roku sa Ján Vacval dožil 93 rokov. Z nich 64 prežil v cudzine. Nedávno pobudol na Slovensku niekoľko dní, navštívil rodisko a miesta, kde prežil mladé roky svojho života. V Bratislave, ako sám povedal, sa prišiel rozlúčiť s roduvernými Slovákmi – priateľmi, lebo človek nikdy nevie, kedy si ho Pán povolá k sebe. Jeho prvé kroky po príchode na Slovensko viedli do prezidentského paláca. Prezident SR Ivan Gašparovič vyzdvihol jeho dlhoročnú záslužnú prácu medzi Slovákmi v zahraničí. S Jánom Vacvalom sa zvítali aj známi národovci, osobnosti, ktoré priložili ruky k dielu v historickom zápase o druhú slovenskú samostatnosť: okrem iných historik, univerzitný profesor M. S. Ďurica, krstný otec vodného diela v Gabčíkove Július Binder, exposlanec Federálneho zhromaždenia, ktoré schválilo zánik ČSFR Roman Hofbauer, predseda Združenia slovenskej inteligencie Korene a Slovakia plus, exposlanec NR SR Viliam Hornáček, poslanec SNR, historik Anton Hrnko, bývalé ministerky slovenskej vlády  Katarína Tóthová a Zdenka Kramplová. Na stretnutie pozval aj bývalého veľvyslanca SR v Taliansku Rudolfa Zelenaya s manželkou, publicistkou Evou Zelenayovou, Miroslava Demka, statočného bojovníka za vrátenie svetového hudobného skladateľa Franza Liszta Slovákom, ktorého si neoprávnene prisvojujú Maďari. Na stretnutie prišli i ďalšie osobnosti, ako aj jeho rodinní príslušníci.

■ REČ A MEČ PRAVDY

Ján Vacval aj na poslednom stretnutí nabádal, aby sa Slováci nebáli: „Urobte si Ameriku aj pod Tatrami. Recept je jednoduchý. Držať spolu a vydržať. Ale národ sa musí vedieť aj sám spravovať. Od roku 1993 máte svoj osud vo vlastných rukách a aký je stav? Vyjadrujú ho slová básnika: Čo v prúde lúpežných stáročí neurvali vám cudzí dravci, to spreneveriť sa pokúšajú vlastní hltaví ziskožravci! Neostáva vám iné, iba ďalej sa boriť za slovenské víťazstvá. Tak ako vaši hokejisti. Veľmi som však bol sklamaný, ako sa na Slovensku oslavovalo dvojsté výročie narodenia slovenského hudobného velikána Franza Liszta. Všimol si, že Slovensko dospelo až k fatálnemu samomrzačeniu. Ak sa Slovák postaví proti Slovákovi, dočkáme sa celonárodného mrzačenia. V minulých rokoch cítil akýsi odklon od slovenských ideálov slobody a spolužitia. Paradoxne, na Slovensku príliš dlho vládli tí, čo samostatné Slovensko nechceli. Médiá tomuto stavu pomáhajú, nie sú vôbec objektívne. Slúžia cudzím záujmom. Národne orientovaní novinári by sa mali opásať mečom pravdy.

Pripomenul som mu, že títo novinári nemajú prístup do verejnoprávnych médií. V nich dominujú novinári, ktorí vítali slovenskú samostatnosť zahaľovaním svojich novín do čiernych smútočných rámov.

Vacval reagoval radou: „Musíme sa vyliečiť z chýb a starých poškvŕn svojho charakteru. Tu väzí naša bieda. Na toto nás upozorňoval už Martin Rázus. Nevieme si ctiť našich ľudí. K cudzím sa tisneme ako podchvostné muchy. Nevieme si vládnuť a spravovať sa ako sebavedomý národ. Vždy potrebujeme nad sebou cudzí korbáč, cudzieho pandúra. Cudzím vieme poslušne slúžiť. Len seba, bohužiaľ, radi zrádzame. V prvom rade v nás je naša skaza. Národ bez hlbokého a prirodzeného citu spolupatričnosti je len rečovo označenou, ale rozkydanou masou a nie národom.“

Svoj monológ končil slovami:

„Môj vek mi dovoľuje povedať do duše svojim rodákom, čo som spozoroval počas päťdesiatych šiestich návštev rodnej vlasti. Čo ma potešilo, čo zabolelo a sklamalo. Občas akoby som volal do púšte bez ozveny politických, kultúrnych, hospodárskych a náboženských predstaviteľov.“

Na otázku, ktoré slovenské osobnosti z minulého obdobia si najviac cení, odpovedal bez dlhšieho zvažovania:

„Generála Milana Rastislava Štefánika a prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisa.“

A z nedávneho obdobia...

„Spisovateľa Laca Ťažkého, publicistu Jerguša Ferka, Dušana Slobodníka a ešte redaktorov REPUBLIKY, ktorí príkladne obhajovali štátotvorné záujmy Slovenska .

A spomedzi politikov?

„Jednoznačne Vladimíra Mečiara predovšetkým z obdobia zápasu o samostatné Slovensko a z prvých rokov budovania slovenskej štátnosti. Zazlievam mu však, ako rýchlo zabudol a vytisol od seba osobnosti, ktoré mu pomáhali Slovensko osamostatniť, a obklopil sa chamtivcami, ktorým absolútne nešlo o samostatnosť ani o HZDS, ale iba o zbohatnutie počas privatizácie. Rovnako sa mi však nepáčilo položenie smrtiaceho semtexu kádeháckym ministrom k Mečiarovým dverám a súčasné neobjektívne mediálne znevažovanie celého jeho vládnutia. Mečiar si zaslúži objektívne zhodnotenie svojich zásluh i chýb. Od vašich marxistických, čechoslovakistických a svetoobčianskych historikov a novinárov sa toho asi nedočkáte. Verím, že sa Slováci dočkajú aj objektívneho zhodnotenia prvého slovenského prezidenta Dr. Jozefa Tisa.“

V mene čitateľov Slovenských národných novín sme Jánovi Vacvalovi zaželali, aby sa v zdraví dožil stovky. Slovák žijúci šesťdesiatštyri rokov v Amerike nás vyprevádzal slovami: „Daj Boh šťastia tejto zemi!“



Pridaj komentár