Jarné knihobranie

čič-gešperVydavateľstvo Matice slovenskej prezentovalo nové knihy

Maroš M. BANČEJ

Návštevníci Klubu spisovateľov v Bratislave mali 17. marca možnosť zúčastniť sa na jarnej knižnej slávnosti. Vydavateľstvo Matice slovenskej uvítalo do života šesť nových kníh v žánrovom rozpätí od literatúry faktu, cez zbierku poviedok až po literatúru pre deti. O kultúrnom význame akcie svedčila aj hojná účasť návštevníkov, medzi ktorými nechýbal celý rad známych osobností nášho umeleckého i verejného života.

„Som rád, že sa toľko známych osobností zúčastnilo na našom malom neformálnom sviatku dobrej literatúry. Verím, že táto tradícia pretrvá, rovnako ako pretrváva u autorov chuť písať a kvalitnými knihami zveľaďovať slovenskú kultúru,“ povedal na úvod podujatia riaditeľ Vydavateľstva Matice slovenskej Stanislav Muntág. Nasledovalo predstavenie prvej knihy tohto literárneho popoludnia, a to titulu Drotárska odysea od Jána Čomaja. Prítomných zaujala sugestívna ukážka, ktorú prečítala Eva Kristinová, vyznanie autora, ale aj mimoriadne zaujímavý vstup prozaika Andreja Ferka, ktorý spolu so svojím otcom Vladimírom Ferkom napísal pred rokmi „drotársku bibliu“ – knihu Ako divé husi.

  • KNIHY OTVÁRAJÚ HISTÓRIU

            Že má literatúra faktu na Slovensku vysoký kurz a zároveň fakt, že Vydavateľstvo MS má v tomto žánri silné zastúpenie na našom knižnom trhu, potvrdili hneď tri tituly. Ľuboš Jurík svojou knihou o popravenom básnikovi a politikovi Vladimírovi Clementisovi s názvom Smrť ministra, Tomáš Winkler doplneným druhým vydaním knihy Cesty na popravisko a Roman Michelko knihou Medzivojnové európske diktatúry. Najmä posledne menovaný titul je zaujímavý tým, že sa v ňom autor pokúša o vecné hodnotenie a klasifikáciu niekoľkých typov diktatúr (monarchistické, vojensko-policajné, totalitné). Osobitne skúma pojem autokracie ako medzistupňa demokracie a diktatúry a fungovanie takéhoto systému v praxi ukazuje na príkladoch medzivojnového Poľska či Juhoslávie. Sám autor k svojmu dielu pre SNN povedal: „Zdalo sa mi dosť smutné, že väčšina ľudí nemá poňatie o diktatúrach a autokratických režimoch v medzivojnovej Európe, pričom napríklad téma horthyovského Maďarska sa nás bytostne dotýka. Aj z týchto dôvodov vznikla táto kniha.“

  • POVIEDKY, KTORÉ VARUJÚ

            Knihu poviedok Romana Kaliského-Hronského sme už v SNN predstavili. Silné príbehy vychádzajúce z autorovej novinárskej praxe, často bravúrne obohatené autorskou licenciou, tak by sa dala charakterizovať táto kniha. Vojna v Chorvátsku, veterná kalamita v Tatrách, boj o Bratislavu na sklonku prvej svetovej vojny, vypálenie obce Kalište v druhej svetovej vojne, cesta M. R. Štefánika na Tahiti – to sú príbehy z relatívne nedávnej minulosti, ktoré verejnosť málo pozná, a autor ich pripomína v pútavo napísaných poviedkach.

Jedinou autorkou, ktorej kniha bola na Jarnom knihobraní Vydavateľstva MS prezentovaná, je Anna Vašková a jej kniha pre deti Marianka. Aj tu vydavateľstvo trafilo do čierneho a vydalo titul bytostne aktuálny.

Je to príbeh, ktorý je silný tým, že rieši etnický problém. Rieši problém rómskeho dievčatka, ktoré je osvojené do rodiny a musí sa vyrovnávať s novou situáciou,“ povedal nám Stanislav Muntág.

  • KAM KRÁČA KNIŽNÁ KULTÚRA

            Pri spätnom pohľade na túto vydarenú knižnú akciu možno konštatovať, že aj napriek všetkým problémom, krízam a tlaku komerčnej zábavy pôvodná literatúra na Slovensku žije. O tom, či žije plnohodnotným a najmä perspektívnym životom alebo iba prežíva, dá sa polemizovať. O čom sa však polemizovať nedá, je fakt, aké spoločenské a legislatívne prostredie jej vytvárame tu a teraz. Aký spoločenský status má spisovateľ či vydavateľ, aké materiálne ohodnotenie a najmä aké perspektívy. Zaujímavú myšlienku vyslovil na Jarnom knihobraní prof. Milan Čič, vedúci Kancelárie prezidenta SR, ktorý napokon všetkých šesť titulov slávnostne vyprevadil do čitateľského sveta symbolicky rozkvitnutou jarnou halúzkou.

„Jednoznačne nám chýba zákon o knihách. Kvalitných autorov máme, avšak ucelený právny systém, teda zákon, ktorý by podporil slovenskú literatúru, nemáme. Teraz je tu veľká príležitosť a tou je 1 150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie. Verím, že naši zákonodarcovia si tento prelomový dátum pre našu kultúru uctia spomínaným zákonom.“

Dá sa povedať, že jeho slová boli tou správnou bodkou za prezentáciou vydavateľstva, ktoré svojou produkciou robí Matici slovenskej česť.



Pridaj komentár