KNIHA TÝŽDŇA
Ikar, Bratislava 2012
Kto sa pozrie na plátno súčasnej literatúry, zreteľne vidí Jozefa Banáša. Držiaceho svoje knihy, ktoré vstúpili do rodiny slovenských bestsellerov. Prózy namaľované štetcom hodným „kumštíra“.
Doteraz na plátnach veľkých príbehov na pozadie faktov primaľúval detaily dohadov a ďalšie „linky“ poznatkov i presvedčení. Aby predstavil literárneho homunkula na rozhraní tmy a svetla. Dávajúc čitateľovi možnosť rozhodnúť sa: či niečo vidí a či len tuší, že to, čo vidí, je skutočné. Zámerne ho necháva v pochybnostiach, núti ho pozrieť sa do zrkadla, aby sa zahľadel do očí dnešku i minulosti. Banáš vkladá do príbehov dej. Nie strhujúci, no presvedčivý. Fabulatívne (?) dokumentuje, netrvá tvrdošijne na „svojej“ pravde, hoci ju pomenúva...
Všetko toto je v zbierke poviedok, príbehoch ľudí žijúcich v spoločnosti blízkych vzdialených i vzdialených blízkych. Nie osamote, aj keď často sami medzi inými, hoci i najbližšími. Doma, v práci, na cestách... Posledná nevera je opäť kombináciou fikcie a reality z čias nedávno minulých i najsúčasnejších. Ide o poviedky farbisto skicujúce vzťahy muža a ženy v rôznorodých polohách: priateľských, mileneckých, manželských i mimomanželských. Obrázky lásky, zvyku i odvykania, sklamania i pretvárky. Chcenej i nechcenej, miestami osudovej. Nevery dokonanej i „nahryznutej“, priznanej i zatajovanej, napriek odhaleniu často nepodstatnej pre ďalší život vzťahu. Hlavne sú to však poviedky o ľuďoch, ktorí chcú plnohodnotne žiť v spoločenstve zvanom rodina. Opretí o lešenia vzťahov a postavení v širšej spoločnosti pracovného kolektívu, susedov a či hoci len ľudí pri vedľajšom stole v bufete...
Igor Válek