Matica slovenská má jubilejnú zberateľskú striebornú desaťeurovú mincu
Euro je stabilná a perspektívna mena
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: Rudolf ZELENAY
Nerád spomína na proces delenia štátu. Veď už v roku 1991 mali Česi pripravené kolky na vytvorenie vlastnej meny, preto celkom reálne predpokladali, že po vzniku samostatného štátu prídu Slováci do troch mesiacov po kolenách do Prahy. Neprišli. Zvládli proces osamostatnenia i proces zavedenia eura. Guvernér NBS doc. Ing. Jozef MAKÚCH, PhD., (1957) hovorí, že euro bolo pre Slovensko nevyhnutnosť. Má inú štruktúru ekonomiky ako Česko alebo ďalšie okolité štáty. Význam či hodnotu eura skresľuje fakt, že v čase jeho zavedenia vtrhla k nám hospodárska kríza. Podľa guvernéra dlhodobo by sme zrejme slovenskú menu neubránili. Aj keď bola námetovo, aj výtvarne krásna. A rovnako Slovensko prispieva ku kráse euromincí. A azda aj k znovunájdeniu identity európskych národov.
● Ste členom Rady guvernérov Európskej centrálnej banky, guvernérom v Medzinárodnom menovom fonde a pôsobíte tiež v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. V čom je však súčasné ťažisko činnosti Národnej banky Slovenska (NBS)?
NBS má viac nosných úloh, ktoré uskutočňuje. Podieľame sa na menovej politike Európskej centrálnej banky a ďalšou dôležitou činnosťou je platobný styk. Ten je síce menej viditeľný, ale často náročnejší než ďalšia z úloh – peňažný obeh. Naša banka je zapojená do rôznych medzinárodných platobných systémov a zodpovedá za ich realizáciu na Slovensku. Peňažný obeh je na očiach, každý môže vidieť bankovky, mince, pamätné mince, zberateľské mince. Ďalšou veľmi dôležitou oblasťou je regulácia a dohľad nad finančným trhom. NBS zodpovedá v plnom rozsahu za celý finančný trh. Úzkym miestom je ochrana finančného spotrebiteľa, ale náprava je blízko. V súčasnosti je príslušný zákon v procese prípravy.
● Čiže toto robia všetky národné banky v rámci Európskej únie?
Väčšinou áno, ale sú štáty, kde sú niektoré činnosti náplňou iných inštitúcií. Tak to bolo aj na Slovensku, ale postupne NBS prevzala zodpovednosť aj nad inými oblasťami.
● A máme na Slovensku nejaké slovenské banky?
Všetky banky, ktoré zložili na Slovensku kapitál a dostali licenciu, sú slovenské právne subjekty. Teda aj Slovenská sporiteľňa či VÚB sú slovenské banky, aj keď v pozadí sú ich matky. Takisto sa dá hovoriť o ostatných bankách.
● Aký dosah má NBS na tieto banky?
Veľmi veľký, pretože v plnom rozsahu ich reguluje a dohliada na ne. Teda zabezpečuje, aby európske nariadenia a národnú reguláciu v týchto bankách rešpektovali a aby dodržiavali pravidlá obozretného podnikania. Samozrejme reguláciu NBS zabezpečuje v spolupráci so štátnymi orgánmi, pretože NBS nemá zákonodarnú právomoc.
● Vstupom do eurozóny sme stratili slovenskú menu. Aká bola? Niektorí odborníci tvrdia, že bol problém ju udržať. Bolo to tak?
Slovenská mena bola najmä veľmi pekná. Slovenské bankovky mali vysokú umeleckú úroveň, čo si chceme pripomenúť túto jeseň. Pripravujeme výstavu tvorby autora výtvarných návrhov prvej emisie slovenských bankoviek z roku 1993 Jozefa Bubáka, ktorý, žiaľ, už nie je medzi nami. Pokiaľ ide o ekonomickú stránku slovenskej meny, bolo veľmi dôležité mať vlastnú menu najmä pri rozbehu Slovenskej republiky. V 90. rokoch sa nám skutočne podarilo vybudovať stabilnú menu, ktorá splnila svoj cieľ.
● Takže od istého okamihu sa stala nepotrebnou?
Slovensko sa koncom minulého storočia výrazne zmenilo. Ekonomika sa stala otvorenou a index jej otvorenosti je oveľa vyšší ako v okolitých štátoch. Čiže slovenská mena v slovenskej ekonomike prestávala plniť svoju úlohu. Približne 80 percent hrubého domáceho produktu tvoria firmy, ktoré sú priamo naviazané na zahraničný obchod cez výmenný kurz. A v nich slovenská koruna už nebola schopná zohrávať nejakú úlohu. Teda cez slovenskú menu sme nevedeli účinne vplývať na ekonomiku. Euro v slovenských podmienkach plní túto úlohu oveľa lepšie.
● Takže bol problém udržať slovenskú korunu?
Nie problém udržať, ale bolo zbytočné ju ďalej udržiavať. Veľkým zahraničným investorom nebolo možné vnucovať, aby obchodovali v našej korune. Obchodovali v eurách, prípadne v dolároch. Teda pre slovenskú ekonomiku je oveľa efektívnejšie mať euro, ako si udržiavať vlastnú neefektívnu menu.
● Dajú sa vyčísliť straty zo zavedenia eura? Bol stanovený kurz reálny? Lebo čoraz častejšie ľudia porovnávajú nákupy v korunách a vidia sa im predražené a úspory znehodnotené. Sú takéto úvahy opodstatnené?
Tieto úvahy sú čiastočne opodstatnené, ale zdôrazňujem, že nie pre zavedenie eura, ale preto, že súčasne so zavedením eura nás postihla hospodárska kríza. V roku 2009 sa slovenská ekonomika prepadla o vyše štyri percentá a keby sme neboli mali euro, tak slovenskú korunu by sme v tom roku neboli schopní riadne manažovať. Slovenská koruna by bola trpela veľkou infláciou a znehodnotením. A takisto disponibilné devízové rezervy. Je otázne, ako dlho by sme boli dokázali intervenovať na trhu na podporu slovenskej koruny. Dlho zrejme nie. Euro nám pomohlo aj lepšie zvládnuť krízu. No a spolu s krízou prichádzajú aj také problémy ako nezamestnanosť. Žiaľ, Slovensko patrí na špicu v Európe a eurozóne v nezamestnanosti a nie je to cyklický problém, ale štrukturálny, pretože nezamestnanosť je primárne štrukturálna. Tiež v minulosti sme mali oveľa vyššiu úroveň nezamestnanosti, ako je bežná v iných štátoch. Čiže odstrániť nezamestnanosť nie je jednoduché a samotné zvyšovanie HDP v ďalších rokoch nie je dostatočným argumentom na nejaké výrazné zníženie nezamestnanosti. Je potrebné urobiť štrukturálne zmeny ekonomiky.
● Takže znižovanie životnej úrovne nesúvisí so zavedením eura?
Určite nie.
Guvernér NBS euro vyzdvihuje.
● Niektorí analytici a špekulanti tvrdia, že euro nemá veľkú perspektívu. Ako to vidíte vy?
Špekulatívne vyjadrenia nekomentujem, bolo by to v rozpore s kultúrou NBS. Ale keď odhliadnem od prvej časti otázky, euro je stabilná a perspektívna mena, nemám nijaké obavy o jej budúcnosť a neopieram sa len o politické vyjadrenia najsilnejších štátov eurozóny, akými sú Nemecko a Francúzsko. Ich politici opakovane hovoria, že euro potrebujú a budú ho podporovať, čo je veľmi silný argument. Euro týmto štátom dodáva väčšiu ekonomickú silu. Euro tým, že reprezentuje vyše 300 miliónov obyvateľov, predstavuje silný ekonomický celok, aj keď sú v južnej časti tohto celku v súčasnosti turbulencie. Euro stále dáva možnosť ekonomickým lídrom Európy rovnocenne komunikovať so Spojenými štátmi, s Čínou, s Japonskom, teda so silnými ekonomikami sveta. Samotné Nemecko alebo Francúzsko by túto silu určite nemali.
● Amerika má na riešenie svojich finančných problémov tlačiareň na doláre. Má niečo podobné k dispozícii Európska únia?
Je veľký rozdiel medzi FED-om, ktorý riadi menovú politiku USA, a ECB, ktorá riadi menovú politiku v eurozóne. Amerika je štát s vlastnou menou, Európa je spoločenstvo, ktoré sa skladá z dvoch skupín štátov – osemnásť má svoju jednotnú menu, ostatné používajú národné meny. Z menového hľadiska teda ECB nie je bankou pre celú EÚ. To je prvý rozdiel, druhý spočíva v tom, že EÚ kreovala ECB na základe určitých dohôd, ktoré vymedzujú, čo môžeme a nemôžeme robiť. My nemôžeme len tak emitovať peniaze na podporu eurozóny alebo niektorého štátu eurozóny a pomôcť národnej ekonomike emitovaním peňazí. To je menové financovanie, ktoré je dohodami striktne zakázané.
● Takže netlačíme peniaze?
Nie, nemôžeme to robiť, na rozdiel od USA, a je to aj dobré, lebo EÚ nie je štát.
● Do 70. rokov minulého storočia bolo hodnotovým etalónom finančníctva zlato. Po jeho zrušení nastala anarchia, ktorá ruinuje mnohé krajiny. Zaoberajú sa svetové inštitúcie ako Svetová banka alebo MMF ozdravením finančného sektora? Alebo to nie je v ich záujme?
Jedna vec je zlato, druhá ozdravenie finančného sektora. Nemyslím si, že jeho zrušením nastala anarchia. Len sa zreálnila skutočnosť, že zlato svoju funkciu už dlhšie neplnilo. Pokiaľ ide o držbu zlata v rezervách svetových centrálnych bánk, tak je to veľmi variabilné. Niektoré majú v devízových rezervách veľa zlata, iné veľmi málo. Zlato už nezohráva v devízových rezervách tú úlohu, akú zohrávalo desaťročia predtým. Teda nijaký veľký šok to nebol. Reguláciou a stabilitou finančného sektora sa zaoberá MMF, ale aj európske orgány, vrátane Európskej centrálnej banky. V poslednom desaťročí môžeme v Európe vidieť dve veľmi zaujímavé aktivity a ich výsledkom boli nové kritériá kapitálovej primeranosti a likvidity, ktoré sa pod názvom Bazilej 3 postupne uvádzajú do života. V plnom rozsahu by sa mali prejaviť v roku 2019. Ďalej sa pripravuje v oblasti regulácie a dohľadu veľmi ambiciózny projekt, ktorý má tri piliere. Prvý – jednotný mechanizmus dohľadu, ktorý je jednoduchšie realizovateľný a mal by byť v EP schválený v septembri tohto roku. Na zabezpečenie tohto dohľadu bude potrebné, aby ECB prijala nových pracovníkov. Druhý pilier obsahuje rezolučný mechanizmus. Pre nás by bolo ideálne, keby tieto dva piliere začali fungovať spolu. Otázky vyvoláva najmä rezolučný mechanizmus – či má existovať len na úrovni národných štátov alebo sa má zriadiť aj európsky. Rozhodnutie je veľmi dôležité, pretože od toho sa odvíja rad ďalších riešení, ktoré bude potrebné prijať. Tretí pilier – jednotný mechanizmus ochrany vkladov je zrejme hudbou budúcnosti, lebo je najkomplikovanejší. Mechanizmy ochrany vkladov jestvujú na národnej úrovni, ale sú veľmi rozdielne. A zjednotiť ich je naozaj náročná úloha; nie však naliehavá.
● Čo je teda naliehavé z hľadiska ozdravenia finančnej politiky?
Jednotný dohľad najmä nad systémovo dôležitými bankami v eurozóne, ktorých je 130 až 140. Ako nevyhnutné sa ukazuje pretrhnutie väzieb medzi týmito bankami a národnými vládami i národnými rozpočtami, lebo ide o banky významné pre Európu. Stáva sa, že nie je záujem, aby banka odišla z lokálneho trhu, hoci už prestala plniť svoje funkcie a úlohy. Národný dohľad na takúto banku nie je dostatočne objektívny, pretože národné vlády a rozpočty sú závislé od týchto bánk. Tým, že banky kupujú vládne dlhopisy, dostávajú sa do neriešiteľnej väzby. To vidno napríklad v Španielsku. V súčasnosti však nie je možné na európskej úrovni urobiť žiadnu zmenu. Jediná možnosť je vyvinúť tlak na národné vlády, aby napríklad prijímali veľmi komplikované riešenia cez nejaké medzinárodné fondy a potom sa riziko prenáša na európskych daňových poplatníkov, na čo je Európa dosť citlivá. Preto je dôležité, aby tieto banky boli dohliadané z európskej úrovne.
●A bude sa Nemecko chcieť vzdať vplyvu na svoje banky?
Nebudem sa vyjadrovať k záležitostiam Nemecka. Za Slovensko môžem povedať, že každý štát sa usiluje ochrániť svojich daňových poplatníkov. A to robíme aj my. Takže je úplne legitímne, že to robí aj Nemecko.
● Môže európsky bankový dohľad vyriešiť zadlžovanie sa štátov?
Vyriešiť nie, ale pomôcť môže. Ide totiž o riešenie štrukturálnych problémov, čo je úlohou národných vlád.
● No a keď to nejde, tak dovidenia...
To je otvorená otázka. Európska menová únia nemá žiaden mechanizmus, ako niekomu znemožniť používanie eura. To je otázka na politikov, nie na centrálnych bankárov.
● Okolo vydania dvojeurovej mince so sv. Cyrilom a Metodom sa ukázali isté absurdnosti najmä v ponímaní európskej histórie. Slovensko malo napríklad odstrániť kresťanské symboly charakterizujúce oboch misionárov. Pod tlakom domácej verejnosti NBS pristúpila k rozhodnutiu, že mince vydá v pôvodnej verzii. Napokon EK zmenila svoje rozhodnutie a súhlasila s pôvodným návrhom. Ako ste tento proces vnímali?
Bolo to veľmi turbulentné obdobie, pričom sme zažili množstvo reakcií, mnohé z nich však boli neadekvátne. Ide o obehovú mincu v štátoch eurozóny, preto ju nemôžeme navrhovať, ako chceme. O tom rozhodujú príslušné orgány Európskej komisie a v prípade sporu Rada Európy. V prvom kole došlo k vyjadreniu pripomienok zo strany Francúzska, ktoré vyplývali z ich vnútornej politiky. Tá je veľmi sekulárna a zakazuje náboženské symboly. Preto im prekážali kríže na páliu. Gréci mali výhradu k svätožiaram, ktoré by sa podľa ich názoru mali používať na náboženských predmetoch.
● Napokon ste mincu razili v pôvodnej verzii?
Áno, lebo máme možnosť dvakrát do roka navrhnúť mincu. Myslím si, že nám pomohli rokovania z prvého kola, ktoré sme nemohli urobiť dopredu, lebo sme nevedeli, aké reakcie návrh vyvolá. V druhom kole sme boli úspešní a mohli sme mincu vydať aj s kresťanskými symbolmi.
● O tieto mince je veľký zberateľský záujem. Čo myslíte, prečo?
Pretože zobrazujú našu slovenskú tradíciu, ktorú ľudia vnímajú intenzívne. Je ukotvená v našej kultúre, nakoniec aj preambula ústavy sa odvoláva na túto tradíciu. Mince sa dajú vymeniť vo všetkých expozitúrach NBS.
● Na verejnosti vystupuje spoločnosť pod názvom Národná pokladnica, s. r. o., ktorá ponúka rozličné série mincí. Ako je možné, že nejaká súkromná eseročka môže niesť názov Národná pokladnica? Podliehajú jej produkty nejakej štátnej kontrole?
Je to spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá mince nevydáva, robí nelicencovanú činnosť, takže nejaká kontrola tam neprichádza do úvahy. Mince môže vydávať len NBS. Pravdepodobne si nikto nedal chrániť názov Národná pokladnica, tak ho používajú. Nie je to však žiadna štátna inštitúcia, ale bežná spoločnosť ako mäsiarstvo, ibaže neobchoduje so salámami, ale s nejakými peknými plieškami. Samozrejme, že majú svoju hodnotu, ale určite nie hodnotu a kvalitu mincí, ktoré vydávame my. Ak by som to mal porovnať, tak z hľadiska menového oni predávajú bižutériu, my vydávame šperky.
● Rok 2013 je aj jubilejným rokom Slovenskej republiky. Čo pripravila NBS k 20. výročiu vzniku štátu?
K desiatemu výročiu sme pripravili mincu, ale 20. výročie nie je také, keď sa razia mince. V talóne máme 25. výročie, keď určite do emisného plánu nejakú pamätnú mincu dáme. Výročie štátu je aj výročím vzniku našej banky. Jedným z podujatí pri príležitostí tohto jubilea bude aj spomínaná výstava Jozefa Bubáka.
● Tento rok oslavuje Matica slovenská 150 rokov od svojho vzniku. Nedočká sa toto jubileum vydania nejakej príležitostnej mince?
Ale áno, vydali sme striebornú zberateľskú mincu v hodnote 10 eur. Osobne som ju odprezentoval počas matičných slávností v Martine 2. augusta.