Kam to speje?


SEBAOBRANA

Kam to speje?

Roman KALISKÝ-HRONSKÝ

Predstavitelia Európskej únie odobrili balík finančných zákonov, medzi ktorými je aj zákon proti nadmerným odmenám bankárov. Európska komisia a zástupcovia vlád členských štátov súhlasili s tým, že odmeny bankárov nebudú môcť prekročiť výšku ich ročného platu. Predpokladá sa, že schválenie v Európskom parlamente bude už len formalita.

Pred časom priniesla agentúra Oxfam informáciu, podľa ktorej by sto najbohatších ľudí sveta mohlo ukončiť extrémnu chudobu na celom svete. Najbohatší ľudia zarobili v roku 2012 vyše 240 miliárd dolárov (asi 180 miliárd eur). Je to vraj štvornásobok toho, čo by za rok nasýtilo najchudobnejších obyvateľov planéty. „Najbohatšie jedno percento ľudí sveta zvýšilo svoje príjmy za posledných dvadsať rokov až o 60 percent,“ uviedla v najnovšej správe spomínaná organizácia. Okrem iného 0,01 percentu miliardárov sveta sa darilo oveľa viac, keď svoje bohatstvo rozšírili ešte významnejšie. „Zatiaľ čo sto najbohatších ľudí sveta zarobilo vlani takmer štvrť bilióna dolárov, ľudia žijúci v extrémnej chudobe museli prežiť z menej než 1,25 dolára na deň,“ konštatovala správa.

Priepastné rozdiely však nedelia len extrémne bohatých a extrémne chudobných ľudí tohto sveta. Napríklad aj príslušníci strednej vrstvy v rámci integrovanej Európy sú ekonomicky oddelení ťažko priepustnou membránou. V hodinovej mzde si Dáni zarobia najviac zo všetkých národov členských krajín EÚ. Medián, teda akýsi priemer, ktorý nie je ovplyvnený maximálnymi a minimálnymi platmi, v prípade Dánov predstavuje mzdu dvadsaťpäť eur za hodinu. Na Slovensku je to 3,9 eura. Najhoršie sú na tom Bulhari s 1,5 eura na hodinu. Údaje o mediáne hodinových miezd v členských krajinách EÚ zverejnil Eurostat. Je to ilustrácia toho, že hoci v EÚ je veľká kríza, nedotýka sa všetkých obyvateľov ani len približne rovnako.

V poslednom štvrťroku 2012 upadla ekonomika sedemnástich krajín eurozóny o 0,6 percenta. Podľa televízie BBC: „Sú to strašné čísla. Je to rozšírená recesia, ktorá nezodpovedá pozitívnemu obrazu stabilizácie.“ Štvrtý štvrťrok 2012 bol tretím kvartálom po sebe, čo klesala HDP celej eurozóny. Výnimkou boli iba dve krajiny – Estónsko a Slovensko. Oči sa teraz obracajú na Európsku centrálnu banku, ktorá ako verklík opakuje, že je pripravená pomôcť záchrane eura za každú cenu. Podľa šéfa Saxo Bank Larsa Christensena však chýba v Európe fiškálna únia a „je jasné, že ľudia v Európe nepodporujú tento zámer“. Je presvedčený, že euro skôr či neskôr zanikne. „Práve teraz sme v jednom z tých falošných riešení, keď si ľudia myslia, že problém je zvládnutý alebo riešený. A nie je, vôbec.“ Šéf Saxo Bank hovorí, že zánik eura je veľmi reálny. Termín však neuviedol...

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.