Kapitoly o maďarskom fašizme - 4. časť


Maďarský fašizmus - 4.časť - štvorecKeď sa po Miklósovi Horthym stal vodcom národa Ferenc Szálasi

Kapitoly o maďarskom fašizme

IV. časť

Text a foto: Vojtech KÁRPÁTY

Ríšsky správca Miklós Horthy bol po svojom pokuse vyjednávať so Spojencami o prímerí donútený k abdikácii a 16. 10. 1944 internovaný na zámku Hansee v Bavorsku. Po druhej svetovej vojne žil vo švajčiarskom a portugalskom exile. Takmer dvadsaťpäťročná éra horthyovskej autokratickej diktatúry spela k zániku. Nemci v polovici októbra 1944 dosadili za predsedu maďarskej vlády a „vodcu národa“ Ferenca Szálasiho a politickú moc, teraz už výrazne oklieštenú, prebrala po šesťročnom boji a vyčkávaní národno-socialistická Strana šípových krížov (Nyilaskeresztes Párt – NKP). Stala sa jedinou povolenou politickou stranou a zaviedla v Maďarsku národno-socialistickú diktatúru, spojenú s terorom a rasovo a politicky motivovanými vraždami.

Nový „vodca“ Maďarov sa narodil 6. januára 1897 v Košiciach v rodine dôstojníka. Absolvoval nižšiu vojenskú reálku v Köszegu a v Marosvásárhelyi a vojenskú akadémiu vo Viedenskom Novom Meste. V prvej svetovej vojne slúžil od roku 1915 ako mladý armádny dôstojník. Od roku 1925 pracoval v generálnom štábe a v roku 1933 ho vymenovali do hodnosti majora. Ako aktívny dôstojník slúžil v maďarskej armáde do roku 1935. V tom čase bol už presvedčený o nevyhnutnosti politických a sociálnych zmien v Maďarsku podľa nemeckého národno-socialistického vzoru. Stal sa stúpencom a neskôr i aktívnym propagátorom myšlienky hungarizmu – obnovenia veľkého Maďarska vojenskou expanziou. Viackrát ho zatkli a uväznili za politické aktivity, ktoré začal založením Strany národnej vôle (Nemzeti Akarat Pártja) v marci 1935. Už v apríli 1937 bol Szálasi zatknutý a odsúdený na tri mesiace väzenia a trojročnú stratu občianskych práv.

ZJEDNOCOVANIE SÍL

V lete 1937 znovu ožili snahy o zjednotenie národno-socialisticky orientovaných strán. Po predbežných poradách, na ktorých sa zisťovala ochota jednotlivých strán ku kompromisom, sa vodcovia národno-socialistických strán zišli 24. októbra 1937 na zjednocovaciu konferenciu. Jej výsledkom bolo zjednotenie siedmich politických strán do Maďarskej národno-socialistickej strany (Magyar Nemzeti Szocialista Párt). Národní socialisti si tak posilnili pozície na maďarskej politickej scéne. Jednotu však narušovali pravidelné spory lokálnych regionálnych vodcov. Vo februári 1938 bola táto strana rozpustená a viacerí jej funkcionári museli pred zatknutím utiecť do Nemeckej ríše. Po ich návrate do Maďarska sa strana premenovala na Národno-socialistickú maďarskú stranu – Hungaristické hnutie (Nemzeti Szocialista Magyar Párt – Hungarista Mozgalom). V maďarskom parlamente získali títo radikáli devätnásť percent poslaneckých mandátov.

ŠÍPOVÉ KRÍŽE

Malé národno-socialistické strany a hnutia sa od marca 1939 koncentrovali a zjednotili v Strane šípových krížov. Jadrom členskej základne NKP sa stali stredné triedy, úradníctvo, remeselníci, malí a strední podnikatelia a roľníci, ale aj časť proletariátu. Politický program NKP obsahoval okrem sociálnych požiadaviek aj urýchlenú pozemkovú reformu, rozsiahlejšie zmeny spoločensko-politického systému v Maďarsku a úplnú likvidáciu kastovníctva na základe príslušnosti k šľachtickému stavu. Výraznou črtou ideológie NKP sa stalo štvanie proti Židom a požiadavky ich úplného vylúčenia z maďarského hospodárskeho, politického a spoločenského života. Budapeštianska novembrová a decembrová vnútorná stranícka kríza v roku 1939 v NKP, spojená s represívnymi akciami maďarskej polície a žandárstva, zasiahla ideovo-organizačne takmer všetky jej stranícke miestne a okresné organizácie. Szálasiho na základe amnestie prepustili 17. septembra 1940 z väzenia. Vzápätí sa postavil do čela NKP, ktorú počas jeho pobytu za mrežami viedol horlivý maďarský národný socialista Kálmán Hubay.

Maďarský fašizmus - 4.časť

SPLNENÝ SEN

Ešte v ten istý deň (16. 10. 1944), keď Horthy odstúpil z úradu maďarského regenta, podal demisiu predseda vlády Géza Lakatos a jeho kabinet. Zostavením novej vlády bol poverený vodca NKP F. Szálasi. Jej personálne zloženie oznámil Szálasi takmer okamžite. Z bývalej Lakatosovej vlády v nej ostali pronemecky orientovaní ministri – financií Lajos Réményi-Schneller a zásobovania Béla Jurcsek. Szálasi sa postavil aj na čelo regentskej rady a zaviedol pre seba nový titul – vodca národa (Nemzetvezető). Ďalšími členmi kabinetu sa stali Eugen Szőlősi (podpredseda), barón Gábor Kemény (minister zahraničia), Ferenc Rajniss (minister kultu), Gábor Vajna (minister vnútra), generálplukovník Károly Beregfy (minister obrany a zároveň šéf maďarského generálneho štábu), gróf Fidél Pálffy (minister poľnohospodárstva), László Budinszky (minister pravosúdia), Lajos Szásy (minister obchodu) a Emil Szakváry (minister priemyslu). Členmi vlády boli ešte traja ministri bez rezortu, ktorí boli poverení úlohami vyplývajúcimi z vojnového stavu, teda riešením problémov spojených s totálnym vojnovým nasadením (Emil Kovarcz), vojnovým priemyslom (generál Hellebronth) a civilnou a vojenskou propagandou (Ferenc Kassai-Schallmayer). Strane šípových krížov sa tak splnil sen o úplnej politickej moci, ktorý však trval iba niekoľko mesiacov a v celom Maďarsku bol poznamenaný násilím, terorom a politickými vraždami.

LOVCI NEPRIJATEĽNÝCH

Miestnym a regionálnym straníckym vedúcim ponechali určitú formu autonómie, ak nechceme použiť termín svojvôľa. Po 15. októbri 1944 ich obmedzovali iba formy spolupráce s nemeckou okupačnou mocou a vyčlenenie kompetencií, foriem a metód spolupráce s domácimi maďarskými vojenskými a bezpečnostnými zložkami. Koordináciu župných a mestských organizácií so smernicami straníckeho centra zabezpečovali osobné cesty regionálnych straníckych funkcionárov do Budapešti. Pre funkcionárov miestnych a regionálnych straníckych organizácií NKP organizovala budapeštianska centrála pravidelné schôdze, ktoré sa konali vždy prvú sobotu v mesiaci.

Strana šípových krížov zriadila osobitné stranícke polovojenské oddiely, ktoré v rokoch 1944 – 1945 pôsobili pod názvom Oddiely hungaristickej straníckej služby (Hungarista Pártszolgálatos Csapatok – HPCs). Mali charakter paramilitantných bezpečnostných špecializovaných oddielov, ktoré hliadkovali v mestách, strážili budovy a kancelárie strany, straníckych funkcionárov, vykonávali represívne opatrenia a očisťovacie akcie v okolí miest a obcí s cieľom vypátrať a zaistiť vojenských zbehov, ukrývajúcich sa Židov, Cigánov, partizánov a  politických oponentov. Vybraní najfanatickejší príslušníci HPCs boli vyškolení v špeciálnych školách pre tzv. lovcov partizánov, ktorí prečesávali lesy a chytali vojenských zbehov, partizánov a rasovo prenasledovaných. Boli zároveň exekučnými komandami, vykonávajúcimi masové vraždy civilného obyvateľstva.



Pridaj komentár