Kauza platinové sitká


Na Slovensku je to tak – za babku vzácny kov a kúpime drahý cukor

 Oto BALOGH

„Za rok a pol sme odviedli prácu, pod ktorú sa všetci hrdo podpíšeme. Pre našu politickú stranu bolo vždy na prvom mieste Slovensko. Prijali sme množstvo antikorupčných zákonov a zákonov, ktoré položili základ pre otvorenú a transparentnú politiku.“ Vyššie uvádzané vety sú súčasťou Otvoreného listu členom a sympatizantom SDKÚ-DS z októbra toho roku.

Podpísali ho M. Dzurinda, I. Radičová, I. Mikloš, L. Žitňanská a E. Jurzyca. Bol reakciou na turbulencie vo vnútri vládnej koalície, ktoré viedli k pádu vlády Ivety Radičovej.  Lenže vzápätí sa objavila kauza platinových sitiek.

Stopy kamsi vedú 

O predaji sitiek ako prvá informovala TV Markíza. Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) na čele s E. Hrinkovou (v rokoch 2005 – 2006 bola vedúcou Úradu vlády za premiéra  M. Dzurindu)  predala 4. júla v elektronickej aukcii, ktorá trvala 20 minút, 63 kilogramov platinových sitiek s osempercentnou prímesou vzácneho ródia za 667 656 eur. Sitká kúpila firma Heneken, ktorej majiteľ, 27-ročný M. Hudoba, v roku 2006 neúspešne kandidoval  za SDKÚ-DS do parlamentu. Z aukčného protokolu vyplýva, že Heneken vstúpil do aukcie jediný raz, a to jednu sekundu pred jej skončením. Z ceny, ktorú ponúkol, vyplýva, že za gram sitiek zaplatil 10,60 eura, čo je štyrikrát menej, než je trhová cena zliatiny, z ktorej boli sitká vyrobené – cena sa vtedy pohybovala  v rozmedzí 38,50 – 40,77 eura za gram. Štát na predaji platinových sitiek mohol zarobiť 2 425 000 eur, ale v skutočnosti zinkasoval o 1 800 000 eur menej. 

Priebeh aukcie spochybnil nielen jeden z jej účastníkov, ale aj odborníci na elektronické aukcie. Kompetentní so SŠHR tvrdili, že obchod bol transparentný a celú kauzu považujú  za súčasť vykonštruovaného politického a predvolebného boja. Pri stanovení ceny vychádzali z posudku znalca v odbore strojárstvo. Samotný znalec priznal, že postupoval podľa zadania SŠHR a neriešil chemické zloženie sitiek. Dodal, že sitká mal posudzovať znalec na chémiu. Majiteľ spoločnosti Heneken odmietol, že by za sitká zaplatil málo. Tvrdil, že sitká boli silne zoxidované a náklady na ich vyčistenie a na oddelenie platiny od ródia budú stáť firmu niekoľko stotisíc eur. K tomu len jediná poznámka: je všeobecne známe, že platina i ródium patria medzi tzv. ušľachtilé kovy, ktoré nepodliehajú korózii, lebo na ne atmosféra a znečisťujúce látky nepôsobia.

Korupcia ako Brno

Podľa policajného prezidenta J. Spišiaka štát už platinové sitká naspäť nezíska, pretože Hudobova firma sitká ešte v júli predala do Anglicka. Kým vyšetrovanie  platinovej kauzy pokračuje, vláda začiatkom novembra svojím uznesením zakázala ďalší predaj akéhokoľvek majetku SŠHR. Abdikačný list nominantky SDKÚ dostala vláda v ten istý deň, ako Hrinkovú odvolala z funkcie. Ukázalo sa, že SŠHR mala pripravenú aj aukciu na predaj striebra, ktorú vláda stopla, keď vyšlo najavo, že SŠHR zverejnila inzerát o aukcii na cudzom webe. Jeho znenie sa dalo prečítať až po zadaní hesla. Zodpovednosť za platinovú kauzu si medzi sebou nejaký čas pohadzovali aj politici. Aktuálne odvolaný minister obrany Ľ. Galko (SaS) to komentoval: ,,Tento prípad považujeme za tunel ako Brno.“  Predseda OKS P. Zajac: ,,Keď sa budeme baviť o sitkách, no tak mi hádam nikto nechce tvrdiť, že to nebola stranícka korupcia.“ 

Kus cukru

Kým kauza platinových sitiek ukazuje, ako sa dá lacno predať, najnovšia kauza spojená so SŠHR  pre zmenu potvrdzuje, ako sa dá draho kúpiť. Denník Hospodárske noviny začiatkom novembra informoval o podozrivom nákupe cukru Správou štátnych hmotných rezerv (SŠHR). Sprostredkovateľská firma Alfarm nakúpila cukor od Slovenských cukrovarov Sereď v cene 805 – 830 eur za tonu. Následne ho predala nábytkárskej firme (?!) Domaz, ktorá cukor predala SŠHR asi o 20 percent drahšie (990 eur za tonu). Pointou celého obchodu je fakt, že spoločníkom sprostredkovateľskej firmy Alfarm je ten istý J. Huba, ktorý zastáva funkciu kľúčového manažéra SŠHR. Do funkcie nastúpil po voľbách v roku 2010 ako nominant SDKÚ-DS. J. Huba obhajoval nákupnú cenu tvrdením o nedostatku cukru v Európe, čo však všetci slovenskí  producenti cukru popreli. Čudné obchody SŠHR už začala preverovať polícia. Na poslanecký prieskum do spomínanej inštitúcie sa chystajú aj poslanci parlamentu. 

      Pre úplnosť sa  patrí dať slovo aj dosluhujúcej premiérke I. Radičovej. Tá v televíznej  diskusnej relácii začiat-

kom novembra toho roku na otázku, či si vybrala na boj proti korupcii a 

klientelizmu dobrú stranu, odpovedala: „Určite áno. Tak Smer-SD to nie je, ani SNS.“