Kde väzia skutočné príčiny chudoby


Blaha Ľuboš -poslanec NR SR - štvorecS poslancom Ľubošom Blahom o knihe Späť k Marxovi?

Kde väzia skutočné príčiny chudoby

Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Foto: Rudolf BIHARY

 Od roku 2012 pôsobí v Národnej rade (NR) SR za stranu SMER-SD. Je predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti a člen Zahraničného výboru NR SR. Zároveň pôsobí ako vysokoškolský učiteľ a vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. Napísal viacero kníh, najznámejšie sú Späť k Marxovi? a Matrix kapitalizmu. Pozorovatelia a médiá ho považujú za vzorového politika európskeho socializmu.

● Definujete sa ako ľavicový liberál s tým, že sa hlásite k marxizmu. Vyvoláva to rozpaky u tých, ktorí zažili reálny marxizmus-leninizmus, kde priestor pre liberálne myšlienky neexistoval. Liberálny marxizmus – nie je to akési „drevené železo“?

Liberálny marxizmus je jeden z najvplyvnejších filozofických prúdov dneška, podrobne o ňom píšem v knižke Späť k Marxovi?. S bývalým režimom tento marxizmus nemá nič spoločné, ide o demokratické myšlienky, postavené na výrobnej samospráve a vlastníctve firiem zamestnancami, teda na výrobných družstvách. Liberálny ľavičiar som preto, že sa hlásim k ľudským právam, no zároveň kritizujem, že ľudské práva sa v našom priestore zužujú iba na formálne občianske práva. Ja však ako ľavičiar zdôrazňujem sociálne práva, a teda právo na dôstojný život, materiálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, vzdelanie, spravodlivú mzdu a podobne. Kapitalizmus tieto práva popiera, a preto je morálne neprijateľný.

● Myslíte si, že ľavica a pravica ešte reálne existujú, ak v praxi vidíme, že toto delenie je prežité? Veď ľavica, ak je pri moci, často robí pravicové opatrenia a naopak...

Slavoj Žižek to vtipne pomenoval tak, že medzi modernou sociálnou demokraciou a pravicou je asi taký rozdiel ako medzi kokakolou a pepsikolou. V praxi to tak naozaj občas vyzerá, najmä v Európe. To však neznamená, že nie je rozdiel medzi ľavicovými a pravicovými hodnotami. Ľavici ide o solidaritu, spoluprácu a sociálne práva. Preto podporuje sociálny štát, regulovanú ekonomiku a ochranárske opatrenia. Naopak, pravica chce voľný trh, privatizáciu a dereguláciu. Preto kastruje štát a hlása odcudzený individualizmus. Osobne robím všetko preto, aby sa ľavica skutočne správala ľavicovo a chránila ľudí práce. Na Slovensku je Smer jednoznačne ľavicový, zoberte si naše zmeny Zákonníka práce, dôchodkového systému, zrušenie nespravodlivej rovnej dane či posilnenie odborov.

● Ste kritický voči cirkvi. Jej predstavitelia však v dejinách ochraňovali slovenský národ a tradičné hodnoty. Nie je kontraproduktívne útočiť na hodnoty, ktoré veriaci ľudia vyznávajú?

Cirkev zohráva veľmi progresívnu úlohu povedzme v Latinskej Amerike, kde pomáha chudobným a kritizuje kapitalizmus. V tomto duchu sú mi veľmi sympatické aj mnohé vyjadrenia pápeža Františka. Problém je skôr v tom, že katolícka cirkev v postkomunistických štátoch kladie prehnaný dôraz na tradičné konzervatívne hodnoty v oblasti etiky namiesto toho, aby sa sústredila na to, čo ľudí naozaj trápi, a teda na sociálne otázky, chudobu, nerovnosť, vykorisťovanie. Veľmi sa mi páči myšlienka jedného slávneho brazílskeho kňaza, ktorý vravel, že ak pomáhate chudobným, označujú vás za svätca, no ak sa pýtate na príčiny chudoby, označia vás za komunistu. Ja sa pýtam na príčiny chudoby.

Blaha Ľuboš -poslanec NR SR

V parlamente a v SMERe-SD je považovaný za typického európskeho socialistu, ktorým sú národné a vlastenecké témy vzdialené. L. Blaha sa považuje vraj za liberálneho nacionalistu.

● Marxizmus presadzoval socialistický internacionalizmus ako kotol, v ktorom sa rozvaria všetky národy. Ako ľavicový liberál kritizujúci aj národniarov sa považujete za vlastenca alebo kozmopolitného internacionalistu?

Ono sa to nevylučuje. V politológii rozoznávame dva druhy nacionalizmu, jeden je konzervatívny, vylučujúci, etnický, druhý je liberálny, otvorený, občiansky. Som zástancom toho druhého. Milujem Slovensko, jeho históriu, prírodu, ľudí. No zároveň chcem, aby sme s inými národmi čo najviac spolupracovali a aby sme rešpektovali, že ľudia sú si rovní a že majú svoje práva bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú a akú majú farbu pleti. Reálny problém ľudí nie sú iné národy ani menšiny, ale arogantné globálne korporácie, ktoré tu kolonizujú všetko navôkol. To najvlasteneckejšie, čo dnes človek môže urobiť, je chrániť ľudí pred nadnárodným kapitálom.  

● Aj socializmus deklaroval rodinu ako základnú bunku spoločnosti. Tá sa reálne rozpadla nielen pádom režimu, ale aj tlakom na presadzovanie homosexuality ako nového modelu párového spolužitia. Ste zástancom homoagendy na úkor tradičnej rodiny?

Som zástancom tolerancie a rešpektu. Ja sám mám mladú rodinu a z môjho krásneho malého synčeka sa veľmi teším. Ale sú ľudia, ktorí sa narodili s inou sexuálnou orientáciou, mimochodom, patrili medzi nich aj Freddy Mercury, Michel Foucault či Oscar Wilde. Nepáči sa mi, ak niekto týchto ľudí odsudzuje len preto, že sa mu nepáči, ako sa správajú vo svojom súkromí, aj keď nikomu neubližujú. Štát by nikomu nemal liezť do postele a mal by rešpektovať práva každého. To nie je útok na tradičnú rodinu, tú plne rešpektujem. Neviem, ako môže tolerancia ohroziť rodinu. To akože kvôli sexuálnym menšinám sa mám teraz cítiť menej heterosexuálny? Nerozumiem tej súvislosti. Podstatné je, aby sme dali ľuďom sociálne a ekonomické podmienky, aby si rodiny mohli zakladať.