Komu a čomu prospeje ústretovosť kedysi rozhádaných susedov


V Budapešti už nahlas hovoria o zblížení slovenskej ľavice a maďarskej pravice

Viliam KOMORA – Foto: kdnp.hu    

Zsolt Németh, štátny tajomník maďarského ministerstva zahraničných vecí a blízky spolupracovník maďarského premiéra Viktora Orbána, hovorí, že súčasné vlády Maďarska a Slovenska majú zhodný názor na riešenie ekonomickej krízy. Pozitívny dialóg sa začal pred asi dvomi rokmi počas veľmi slabej vlády I. Radičovej, pretrváva, ba ďalej sa zlepšuje. Vďaka súčasnej silnej slovenskej vláde sa môžu dobré vzťahy premietnuť aj do iných oblastí. Prispieva k tomu pravidelná komunikácia na úrovni oboch premiérov, vzájomné kontakty politikov aj štátnych orgánov.

Popri pozitívnych politických signáloch ďalšie príklady kooperácie medzi Slovákmi a Maďarmi možno nájsť azda len v maďarskej obci Rajka, ktorá sa stáva predmestím Bratislavy a narastá tu počet slovenského obyvateľstva (čo už kritizovali príslušníci maďarskej krajnej pravice). Pred Vianocami sa tunajší Slováci prvýkrát zapojili do varenia spoločnej kapustnice, prípravy a ochutnávky iných jedál a nápojov a kultúrneho programu, ktorý bol v maďarčine aj v slovenčine...

■ ČORAZ MENEJ POROZUMENIA

FICO-ORBÁN SE Foto-KDNP.HUMaďarsko má problémy v oblasti hospodárstva, ekonomiky a najnovšie aj s poklesom výkonnosti priemyslu. Čoraz menej porozumenia je s Európskou úniou a s Medzinárodným menovým fondom. Rozhovory s MMF o podmienkach poskytnutia preklenovacieho úveru boli prerušené. Európskej komisii sa nepáčia maďarské mimoriadne odvody pre banky a medzinárodné koncerny. Ministerka zahraničia USA H. Clintonová upozornila na úpadok demokracie v Maďarsku. Zrejme preto si Maďarsko hľadá nových spojencov.

Ekonomická kríza, ale aj niektoré sociálne či daňové otázky zbližujú politiku našich štátov. Ešte pred niekoľkými rokmi by bola takáto spolupráca nepredstaviteľná. Dnes majú krajiny, čo si pomaly nevedeli prísť na meno, k sebe dosť blízko. Skúmavejší pohľad na maďarskú politickú scénu vyvoláva otázky, či to ešte skutočne je pravicová politika, keďže Orbánova vláda používa silné ingerencie do trhu, daní a poplatkov. Prejavuje sa to zdaňovaním všetkého a všetkých, pričom akosi nepribúdajú pracovné miesta, tvrdia na jednej strane maďarskí ekonómovia a dodávajú, že mimoriadne dane a jednorazové opatrenia sa čoskoro skončia a problém zostane nevyriešený. Vláda to vidí inakšie, skôr veľmi optimisticky, pričom najpozitívnejšie hodnotí znižovanie deficitu štátu. Vlády oboch štátov sa zatiaľ vyhýbajú len problematike sporného dvojakého občianstva a Benešovým dekrétom.

■ SPOLOČNÉ AMBASÁDY

Ministerstvá zahraničných vecí SR a Maďarska podpísali dohodu o zastupovaní vo vecí víz. Veľvyslanectvo SR bude zastupovať Maďarsko v Nigérii. Je to už tretia podobná dohoda medzi našimi štátmi. Medzi týmito ministerstvami pôsobia a pravidelne sa stretávajú právni poradcovia; posledné rokovanie bolo zamerané na identifikáciu prvkov medzinárodného práva relevantných pre otázku štátneho občianstva.

Slovnaft a Transpetrol podpísali zmluvu o prepojení ropovodov Družba a Adria na území SR a Maďarska, čo prispeje k diverzifikácii zdrojov a zníži závislosť od dovozu z Ruska. Treba dodať, že tým sa zvýši závislosť od dovozu z iných lokalít. Tento ropovod sa po prebudovaní prepojí aj so srbskými rafinériami. Prepojenie plynovodov a zámer vybudovať spoločný trh s elektrinou aj s Českom sú nadregionálneho charakteru.

Spoločné dohody obidva štáty uskutočňujú aj v oblasti výstavby hraničných mostov a ciest, čo sa však javí ako prínos najmä pre príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny. Spomeňme len rokovanie poslanca NR SR za Most – Híd Arpáda Érseka s predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja Milanom Belicom o výstavbe mostov cez rieku Ipeľ. O mostoch rokovali aj členovia medzivládnej slovensko-maďarskej zmiešanej komisie, hovorili tiež o posilnení cezhraničnej spolupráce v cestnej infraštruktúre a rozvoji železničného spojenia s prímestskými železnicami. Pohnútkou na to malo byť aj dochádzanie slovenských občanov za prácou do pohraničných oblastí v Maďarsku. Skúsenosti však ukazujú niečo iné. Pred rokom sprístupnené dva mosty cez rieku Ipeľ nepriniesli rozvoj turizmu, ani nové pracovné možnosti. Starostovia blízkych obcí sú sklamaní a jedným z mála prínosov je zvýšenie intenzity rodinných vzťahov na oboch stranách hranice. Otázne je, či sa práve tieto hraničné komunikačné prostriedky nestanú osožné len na dovoz maďarského nacionalizmu a iredentizmu na juh SR. Zblíženie na oboch stranách Dunaja preto nemusí byť na náš osoh a mali by sme sa naň pozerať obozretne. Prioritou by mali byť štátne a národné záujmy SR, vlastenectvo, ako aj zachovanie a rozvoj slovenského národa.