Končiare našich veľhôr nikdy nebudú v Maďarsku


TVM horné uhorsko štvorecVtipkovanie s pomenovaním Horné Uhorsko pre Vysoké Tatry nie je náhodné

Ján ČERNÝ

Chalupkov hymnus Mor ho! už v štvrtom slove spomína Tatry. V prenesenom zmysle ich opisuje ako matku orlov, matku príslušníkov slovenského národa. Vysoké Tatry sú pre nás mimoriadne emotívnym národným symbolom. Tak isto emotívne preto vnímame hrubú a zámernú urážku ich majestátu v hlavnej spravodajskej relácii istej súkromnej televízie.

Aj hlúposť uráža, no možno ju ospravedlniť. Vystaviť v poldruha minútovej televíznej reportáži vysvedčenie Vysokým Tatrám za zimnú sezónu je v poriadku. Ale označiť v nej tieto naše veľhory ako „Horné Uhorsko“ je drzá a zámerná provokácia. V kontexte udalostí v regióne oveľa bližšom k Dunaju však nie ojedinelá. Nevedno, či autorov podujatia alebo – ešte horšie – reportáže neinšpiroval zvolenský podžupan Béla Grünwald, ktorý v roku 1838 v rámci svojrázneho politického nazerania na geografiu v snahe inštitucionalizovať pomaďarčovanie slovenského etnika prišiel s novotvarom Felvidék.

JEDNA PROVOKÁCIA NESTAČÍ

Nazvať naše Vysoké Tatry v 21. storočí „Horným Uhorskom“ v jednom z najsledovanejších médií je naozaj trúfalosť. Nie však jediná. Podobne môže bežne vzdelaného Slováka pobúriť „rok narodenia“ Vysokých Tatier – aspoň podľa zdanlivo nevinného vysvedčenia vystaveného kýmsi našim veľhorám za túto zimnú sezónu v spomínanej reportáži. Čo symbolizuje rok 1882? S lyžovaním v Tatrách má máločo spoločné. To sa v nich v športovej podobe – po sánkovaní – rozšírilo až po roku 1905. Súviselo to s budovaním prvých ubytovacích kapacít pre turistov. Tento rok teda môžeme pokojne vylúčiť ako nejakú symboliku pre lyžovanie. Práve ono však v zastúpení Vysokých Tatier dostávalo prioritne toto nechutné, no predsa vysielané vysvedčenie. Dokazuje to aj pochovávanie lyží v závere príspevku. Čo nám však história zanechala v odkazoch pre rok 1882? Áno, napríklad aj založenie spolku Detvan mladými nadšencami v Prahe, ale to teraz nie je podstatné. Iný pohľad na tento „rok narodenia“ získame, ak si spomenieme, že práve rok 1882 bol rokom založenia Hornouhorského maďarského vzdelávacieho spolku. Jeho ideovou náplňou bola plošná maďarizácia všetkého slovenského – od knižníc, cez školy, kultúrne predstavenia, kurzy. Cieľom spolku bolo vymazať slovenčinu a všetko slovenské zo všetkých foriem života Slovákov. Že by aj z Vysokých Tatier ešte po 130 rokoch?

IGNORUJÚ AJ ORBÁNATVM horné uhorsko

„O Slovensku a o Slovákoch budeme aj naďalej hovoriť úctivým tónom a dúfame, že nová slovenská vláda to bude opätovať,“ povedal pre maďarský denník 24 óra pred niekoľkými dňami Viktor Orbán. Akosi to nepasuje k agresivite istých „maďarských“ kruhov, namierenej v poslednom čase proti slovenčine. Už niekoľko mesiacov sa z času na čas vynárajú aktivity neznámych občianskych aktivistov, ktorí vtrhnú nečakane do ulíc ktoréhokoľvek mesta či obce na južnom Slovensku a prelepujú výklady obchodov, reklamy a reklamné tabule v slovenskom jazyku nálepkami v maďarskom jazyku. Napríklad: „Merénylet a kétnyelvűseg elle – ne kozelítse meg a helyszínt.“ Voľný preklad: Atentát na dvojjazyčnosť – nepribližujte sa. Hoci zákon ešte neprikazuje slovenčinu dabovať do maďarčiny. Naopak, nápisy v maďarskom jazyku na obchodoch, bilbordoch a kdekoľvek inde nemajú – zo zákona povinnú – aj slovenskú textovú verziu.

BERÉNYI NECHÁPE

Predseda silne nacionalistickej strany SMK nechápe, prečo „počet Maďarov po poslednom sčítaní ľudu na Slovensku klesol na 8,6 percenta“. Pán Berényi nechápe, že nacionalizmus nikdy nepomohol nijakému etniku k rozmachu. Preto nepochopí, prečo sa pri všetkých objektívnych problémoch menšín darí u nás napríklad Rusínom. Berényiho pohrobkovia odmietajú pochopiť, že je už 21. storočie, že Vysoké Tatry nie sú Horné Uhorsko, že u nás už nepôsobí Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok.

Samo Chalupka v básni Mor ho! to vyjadril jasne a zrozumiteľne. A naozaj je dobrý nápad oznámkovať a vystaviť vysvedčenie hotelierom, trebárs aj tomu počasiu. Vo Vysokých Tatrách. V slovenskom národnom parku. A nie kdesi v pomätených hlavách snívajúcich o Hornom Uhorsku. Nikomu neprekážajú Maďari a ich maďarčina v našich horách. Sú a budú normálnymi ľuďmi srdečne ako hostia vítaní. Tatranské končiare však už nikdy nebudú v Maďarsku, tobôž v Uhorsku.

 



Pridaj komentár