POZNÁMKA
Kradnú slovenské dejiny
Eva ZELENAYOVÁ
Ak si človek po dvadsiatich rokoch od rozdelenia Česko-Slovenska prečíta v českej tlači článok s názvom Niektoré kľúčové roky českého štátu od roku 1918, musí chtiac-nechtiac spozornieť. Kľúčové roky českého štátu od roku 1918? Nie, nejde o preklep, lebo v úvode článku sa znova objavuje text vysvetľujúci, že nejde o nijaké numerologické povery, ale o „letopočty v dejinách českého štátu končiace osmičkou alebo deviatkou“.
Autor začína rokom 1918, ktorý znamenal radosť, lebo sa „Čechy, Morava, Sliezsko a Slovensko premenili v samostatný štát Československo“. Rok 1938 znamenal podľa autora zradu, rok 1948 zasa národnú katastrofu. Článok je napísaný tak, aby vzbudzoval dojem, že komunizmus bol do Česka importovaný: „Okrem toho sa povojnová republika na základe veľmocenských dohôd ocitla v geopolitickej záujmovej sfére Sovietskeho zväzu. Po troch rokoch došlo k ovládnutiu zeme červenou komunistickou totalitnou mocou. Tak je možné považovať rok 1948 za národnú katastrofu.“ Žiadna zmienka o Slovensku. Žiadna o víťazstve komunistov v parlamentných voľbách v českej časti štátu a Demokratickej strany na Slovensku. Žiadna vina Prahy na nastolení komunistického režimu v celom štáte česko-slovenskom. Rok 1968 je interpretovaný ako omyl. Rok 1989 ako dopredu dohodnutý podvod, ale i veľká šanca, ktorá je dosiaľ premárňovaná. Rozdelenie Československa autor iba zaznamenáva, no venuje sa roku 2009 ako roku hospodárskej, politickej a najmä mravnej krízy, ktorú označuje za malý český Mníchov.
Politickí väzni v Českej republike vydávajú časopis s názvom Zpravodaj. Spomínaný článok sa objavil v jeho tohtoročnom prvom čísle a jeho autorom je Leo Žídek. Od ľudí politicky perzekvovaných by sa očakávala presnosť, slušnosť, objektívnosť, úcta k faktom. Ak sa článok tak veľmi skresľujúci našu spoločnú nedávnu históriu objaví aj v takomto prostredí, čo možno očakávať od ostatnej českej spoločnosti?
Pretrvávajúce schémy nazerania na Slovensko však nie sme vstave opraviť ani dnes aspoň tam, kde sa nám to vyslovene ponúka. Keď sa redaktor českého rozhlasu v sobotných rozhlasových dialógoch zmienil, že Miloš Zeman je prvým priamo voleným prezidentom nielen v Česku, ale aj v Československu, moderátor nezareagoval. A čo Rudolf Schuster v roku 1999? Je dvadsať rokov od rozdelenia Česko-Slovenska a česká elita dosiaľ nereflektovala na fakt, že Česko-slovensko nebolo Česko. S územím o tretinu väčším, ako má dnes. Český prístup ku Slovensku je navlas podobný ako maďarský. Maďari dodnes vysvetľujú Trianon ako stratu dvoch tretín svojho územia. Česi sa síce dosiaľ nepokúsili o podobnú interpretáciu dosahu rozdelenia Česko-Slovenska, ale čo je dnes fikciou, zajtra môže byť realitou. Najmä, ak uplynie dosť času, stratia sa pamätníci a tá bývalá spoločná vlajka...