Magda Vášáryová neprimerane zaútočila na matičné médiá
Kto potrebuje pohľad do krivého zrkadla?
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ – Karikatúra: Ľubomír KOTRHA - Foto: archív, internet
Poslankyňa Národnej rady SR a bývalá herečka Magda Vášáryová pri schvaľovaní rozpočtu Slovenska na rok 2014 nevyberaným spôsobom zaútočila na Slovenské národné noviny (SNN). Matičné médiá – Slovenské národné noviny a Slovenské pohľady sú podľa nej „cvičiskom ľudí s fašizoidnými názormi“. Obe médiá začali vydávať hrdinovia slovenského národa v meruôsmych rokoch. SNN založil Ľudovít Štúr v roku 1845 a Slovenské pohľady o rok neskôr Jozef Miloslav Hurban.
„Vášáryová je tým známa. Jej hysterické útoky proti Slovenským národným novinám a Matici slovenskej sa pravidelne opakujú. Pred dvoma rokmi podobne urazila aj krajanský spolok Slovákov žijúcich v Poľsku. Píšeme pravdu o tých, ktorí Slovenskú republiku nechceli a dnes z nej profitujú. Ak náš týždenník považuje za fašizoidný, neviem, ako sa bude cítiť jej dcéra, ktorej sme v literárnej prílohe Orol tatranský dali priestor a formou rozhovoru propagovali jej literárnu činnosť. Mimochodom, sama poslankyňa nám poskytla rozhovor, ktorý sme uverejnili,“ uviedol šéfredaktor SNN Maroš Smolec.
- ČO JE FAŠIZMUS
„Už s tým treba urobiť poriadok. Uverejňujú články s názormi, ktoré sú používané v extrémistických prostrediach a často propagujú antieurópsku politiku. . Ja nenapádam inštitúciu ako takú, ale nesúhlasím so šéfredaktormi. Nech sa nehnevajú na zrkadlo, ktoré im ukazuje krivú tvár,“ stála si za svojím poslankyňa v rozhovore pre denník Pravda. Na mysli mala fašizoidné aktivity nášho periodika. Podľa Slovníka slovenského jazyka fažismus je politický režim založený na diktatúre, potlačovaní občianskych slobôd a na útočnom nacionalizme. Je to ideológia tohto režimu hlásajúca rasizmus a násilie. Je najreakčnejšou šovinistickou diktatúrou veľkoburžoázie, obmedzujúcou najzákladnejšie demokratické slobody. Keďže takéto činnosti Slovenské národné noviny nevyvíjajú ani nepropagujú, rozhodli sa napriek poslaneckej imunite podať na M. Vašáryovú občiansko-právnu žalobu. Jej opodstatnenie analyzujú právnici. „Je čudné, že sa na jeseň stala predsedníčkou spolku Živena, ktorý bol založený 4. augusta 1869 v Turčianskom Svätom Martine ako podpora národnoobrodeneckých aktivít Slovákov v 19. storočí. Po zatvorení Matice v roku 1875 – čo mimochodom chce asi dosiahnuť aj M. Vášáryová – Živena nahradila národnooslobodzovacie snahy Matice slovenskej,“ dodal šéfredaktor SNN.
- MATICA PROTESTUJE
Ozvala sa aj Matica. Jej predseda Marián Tkáč uviedol: „Matica slovenská ostro protestuje proti vystúpeniu poslankyne NR SR Magdy Vášáryov
ej, ktorá v rozprave k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 nevyberaným spôsobom napadla Maticu slovenskú, konkrétne jej periodiká Slovenské národné noviny a Slovenské pohľady, ktoré nazvala fašizoidnými. Argumentovala pritom citátmi z periodík, ktoré Matica slovenská nevydáva a nemá na ne žiadny vplyv. Zrejme si pani poslankyňa pomýlila dojmy s pojmami. Pravdepodobne nečíta Slovenské národné noviny s prílohou Orol tatranský, ktoré vytrvalo pokračujú v štúrovskom vlastenectve, tak ako to načrtol ich zakladateľ ešte v roku 1845. Zrejme už vôbec nepozná obsah súčasných Slovenských pohľadov, ktoré sa hlásia k dedičstvu ich zakladateľa Jozefa Miloslava Hurbana z roku 1846. Preto asi ani netuší, že autormi týchto matičných periodík sú napríklad aj Ľubomír Feldek, Ladislav Ballek, Boris Filan, Anton Hykisch, Pavol Rankov a mnohí ďalší. Rozhovor pre matičné médiá bez problémov poskytla aj jej dcéra Hana Lasicová.“ Jej kolega, herec Jozef Šimonovič pre SNN uviedol: „Ako kolegyňa herečka je dobrá. Jej označenie matičných periodík je hodnotením absolútne neznalého človeka v danej problematike.“
- INÉ MÉDIÁ
Zareagoval aj súčasný šéfredaktor Slovenských pohľadov Bystrík Šikula, ktoré sú azda najstarším periodikom literárneho zamerania v strednej Európe: „Nikdy sme nemali nijaký konflikt, nikdy som sa s ňou nestretol. Za obsahom časopisu si stojím a ani by som nedovolil, aby čo i len medzi riadkami boli také názory, aké spomína.“ M. Vášáryová v rozprave o rozpočtovej kapitole pre Ministerstvo kultúry SR, z ktorej Matici slovenskej vypláca ročnú dotáciu vo výške necelých 1,5 milióna eur, neuviedla konkrétny citát s fašizoidným obsahom. Neskôr dokonca hovorila o Literárnom týždenníku a Kultúre, ktoré nevydáva Matica slovenská. „Mimochodom, nech sa do krivého zrkadla každé ráno pozrie radšej ona. Čo by v ňom asi videli kvôli je odchodu z SDKÚ-DS v čase, keď táto strana prežíva vnútornú krízu. Asi dostala lepšiu ponuku,“ dodal na záver M. Smolec.
Poznámka redakcia SNN: Ak M. Vášaryová považuje Slovenské národné noviny za fašizoidné, prečo jej donedávna materská SDKÚ-DS v predovelebnej kampani 2. kole v župných voľbách v banskobystrickom kraji strčila piesok do hlavy ako pštros, čím de facto podporilo kandidáta M. Kotlebu, považovaného za ultraprovicového politika. Ako dôkaz postoja k fašizmu a podobným extrém uverejňujeme poznámku šéfredaktora Maroša SMOLCA na tému deportácií Židov zo Slovenska v rokoch 1942 a 1944:
Slováci neboli nijakými židobijcami
Utrpenie židovského národa počas druhej svetovej vojny je nespochybniteľnou tragédiou, nevídanou v celej histórii ľudstva. Psychopat Adolf Hitler poveril úzky okruh exekútorov realizáciou konečného riešenia židovskej otázky. Tí za necelých deväťdesiat minút v berlínskej vile Wannsee zosnovali diabolský plán vyhladzovacích koncentračných táborov. V plynových komorách zahynulo vyše šesť miliónov Židov.
Na riešení židovskej otázky sa podieľali aj hitlerovské satelity, Slovenskú republiku nevynímajúc. Žiaľ, aj naše politické špičky vtedy zakomponovali Norimberské zákony do svojej legislatívy. Slovenská vláda povolila deportácie Židov do Nemecka. Ministri si vtedy mysleli, že smerujú do pracovných táborov. Nemecku platili dokonca päťsto ríšskych mariek za každého Žida. Ako náklady za to, že sa Nemecko o neho postará. Napriek klamstvu Nemcov o pracovných táboroch zodpovednosť za smrť slovenských Židov, ktorí zomreli v koncentračných táboroch, je na vtedajších vládnych činiteľoch. Aj keď boli evidentne oklamaní a geopolitická situácia im nedovolila postaviť sa Hitlerovi, ich konanie nebolo správne. Slovenský snem nemal prijať Norimberské zákony. Úmyselná násilnosť na človeku a smrť nemajú ospravedlnenie. Slovenskí historici bez ohľadu na vek, politické a náboženské presvedčenie by sa mali konečne zjednotiť a na konferencii spoločne zhodnotiť postoj Slovákov voči Židom počas prvej Slovenskej republiky. Jedna strana mince sú deportácie, druhá však výnimky prezidenta Jozefa Tisa, postoj cirkvi a odvaha radových Slovákov, ktorí napriek nebezpečenstvu popravy skrývali a zachránili mnohé židovské rodiny. Ani deportácie neboli len zo Slovenska. Južné a východné oblasti obsadili Maďari. Niekomu objektívna pravda prekáža. Snaží sa zo Slovákov vykresliť národ, ktorý sa vyžíval vo vraždení Židov.
Náš čitateľ z Bratislavy Alexander Haas nám v tejto súvislosti poslal zaujímavý postreh: „Pri exkurzii v bratislavskej synagóge som si poznamenal, že počas vojny bolo zo Slovenska deportovaných sedemdesiat tisíc Židov. Sú v tom zahrnutí aj odvlečení zo slovenských miest okupovaných horthyovským Maďarskom. Z Košíc deportovali dvanásťtisíc, Dunajskej Stredy osemtisíc, Komárna osemtisíc, Nových Zámkov sedemtisíc a z Levíc štyritisíc. Spolu teda tridsaťdeväťtisíc deportovaných Židov.“ Dodávame, že slovenská vláda zastavila deportácie ešte hneď v roku 1942, keď sa objavili informácie, čo sa so Židmi v skutočnosti deje. Podľa dokumentov svedectvo priniesli traja utečenci z koncentračných táborov. Uverila im nielen cirkev, ale aj ministri. Deportácie následne pokračovali až po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944, ale už bez súhlasu slovenskej vlády. Nemci zo Slovenska vyviezli pätnásťtisíc Židov. Z týchto údajov jasne vyplýva, že Slováci nepatrili medzi krvilačných židobijcov v strede Európy. Skôr naopak. Zoznam Spravodliví medzi národmi eviduje aj päťstoštyridsaťdva Slovákov, ktorí zachránili životy svojich židovských spoluobčanov. A riskovali ten svoj vlastný...
Maroš SMOLEC, šéfredaktor SNN