Kto zaútočil na prezidentov?


Maroš Smolec 1KOMENTÁR

Kto zaútočil na prezidentov?

Maroš SMOLEC

Okrem spoločnej histórii, dvom štátom, blízkosti jazyka i zvyklostiam máme s Čechmi najnovšie spoločné aj žaloby na prezidentov. Obaja pritom končia vo svojej funkcii a kandidovať na tretie volebné obdobie už nemôžu. Nie sú teda „politicky“ nebezpeční. Napriek tomu voči nim časť politického spektra podala žalobu. Dôvodom podania boli pritom ústavou garantované práva a jasná prezidentská kompetencia. Nejde teda o skutočnú ochranu republiky, štátnosti či potrestanie vlastizrady zo strany podávajúcich politikov, ale len divadlo. Václava Klausa v petícii žalujú za nedávne udelenie amnestie vyše 6 tisícom väzňom. Ivana Gašparoviča zato, že nevymenoval parlamentom zvoleného generálneho prokurátora Čentéša.

Každé rozhodnutie možno hodnotiť z dvoch strán. I rozhodnuitia oboch prezidentov majú svoje úskalia. Klaus nemusel prepustiť aj páchateľov zodpovedných za ekonomické škandály a podvody na daňových poplatníkoch a Gašparovič možno nemusel byť až taký prísny voči podporenému kandidátovi. Obaja však mali na toto konanie ústavné právo a využili ho. Tento politický atak časti nespokojných politikov je teda útokom na ústavu oboch štátov. Lebo základný právny akt im spomínané právomoci udeľuje. Útok na najvyššieho predstaviteľa štátu – na Slovensku dokonca zvoleného dvakrát v priamej voľbe - je teda útokom na ústavnosť, demokratické princípy parlamentného delenia moci, na štátnosť a jej podstatu. V takýchto vážnych podaniach sa nemožno riadiť podľa toho, ako mi je prezident sympatický.

Ak amnestia a jej rozsiahlosť rozčúlila časť politikov, samosprávnych predstaviteľa a asi osem tisícin (0,0075 percenta) českého národa – toľko je podpisov na petícii za žalobu na prezidenta – na Slovensku je to len hra a manipulácia výsostne politikov. Aktéri žaloby majú pritom vážne problémy sami zo sebou. Nevedia si udržať ovečky v politickom košiari. Sú nejednostní v personálnych otázkach. Ich preferencie sa potácajú na úrovni výsledkov parlamentných volieb - žiadny výrazný nárast. V ostatných voľbách Slováci zvolili do lavíc Národnej rady SR 83 poslancov stredo-ľavého SMERU-SD a 67 zástupcov z pravicových strán. Za necelý rok sa už šiesti pravičiari odčlenili od svojich rodných strán vystúpením alebo založením alternatívnej platformy. Je to vývoj, ktorý pomaly speje k rozkladu a zániku tých najslabších z nich.

Politickú agóniu sa snažia oddialiť. A preto, ako vraví slovenské príslovie o zdochýnajúcom koňovi, do niekoho si kopneme. A najlepšie do toho najvyššieho, do prezidenta. Nevadí, že Čentéša zvolili politickým nátlakom na svedomie poslancov, čo potvrdili niektorí poslanci z minulého volebného obdobia pred vyšetrovateľmi... Nevadí, že Čentéš skartoval výpoveď poslanca Matoviča o údajných korupčných konaniach politikov a skartovanie „hodil“ na svoju podriadenú... Nevadí, že kandidát nemá na funkciu morálne predpoklady... Hlavne, že prekryjú svoje vlastné problémy.

Gašparoviča si vybrali aj preto, lebo už dlho búri krv v ich žilách. Netají svoje národné a sociálne politické cítenie. Porazil ich kandidátku I. Radičovú, najväčšiu bojovníčku za čisté Slovensko. Počas pravicovej vlády neskákal tak ako potrebovala. Ešte pred nástupom do prezidentského paláca, sa priamo zaslúžil o vzniku druhej Slovenskej republiky, politicky začínal pri Mečiarovi a nie je bezhlavým obdivovateľom európskej globalizácie, rovnako ako odchádzajúci český prezident. Ten je priamo euroskeptikom. A pri každej príležitosti nenechal na jej rozhodnutiach nitku suchú. Svoje výhrady pritom tlmočil ako prezident jej členského štátu. Motívy a dôvody naznačujú, že za útokom na oboch z nich nestojí len nespokojná politická opozícia...



Pridaj komentár