Vyše tisícročný doklad hovorí, že kráľ Štefan vládol ľudu s pomenovaním Ungri
Peter MULÍK
V predošlých vydaniach Slovenských národných novín sme publikovali tri príspevky vedcov a historikov z kolokvia Matice slovenskej k niektorým špecifických problémom slovenských dejín a k terminologickým nejasnostiam či nepresnostiam, ktoré ich sprevádzajú. Venovali sa najmä pomenovaniu Uhor a Maďar od najstarších zdokumentovaných čias. Príspevkom Richarda Marsinu na spomínanom podujatí túto tému nateraz uzatvárame.
Hodnoverných prameňov, ktoré obsahujú skúmané termíny, je z čias do konca 13. storočia veľké, ba obrovské množstvo. Za najstaršiu zachovanú listinu vydanú uhorským panovníkom – kráľom – sa dnes všeobecne považuje tzv. zakladacia listina Pannonhalmského benediktínskeho opátstva z roku 1001 – 1002. V Pannonhalmskom archíve sa usilovne skúmala od 18. storočia. Boli názory, že je pravá – skutočný originál. V súčasnosti prevažuje, že ide o kópiu napodobňujúcu pôvodný originál do úplných podrobností až tak, že známy európsky diplomat Harry Bresslau v roku 1916 na základe (údajne nie veľmi kvalitnej litografickej kópie) určil, že ide o písmo pisára notára Heriberta C, pôsobiaceho pôvodne v cisárskej kancelárii, z čoho sa následne predpokladalo, že potom prešiel do služieb Štefana I. Keďže pri falšovaní či interpolovaní pôvodného textu išlo o montecassinské výsady, niet dôvodu predpokladať, že sa pri vyhotovovaní tejto napodobňujúcej kópie pozmeňovalo epiteton v intitulácii, ktoré znie STEFANUS....... UNGRORUM REX, čo je nepochybne odvodené od ľudí, ktorí sa volali UNGRI, ktorým vládol.
■ KRÁĽ UNGROV
Je to všeobecná, zaužívaná prax nielen v našom geografickom priestore, že sa v intituláciách panovníkov v najstarších časoch neuvádza územie, ktorému vládnu, ale ľudia, ktorým vládnu. Vzťahuje sa to aj na kolopisy či kruhopisy pečatí. V mestskej sfére sa toto praktizovalo ešte aj v 13. a začiatkom 14. storočia. Teda Štefan bol vtedy kráľom Ungrov a podľa toho sa krajina, v ktorej vládol, volala asi Ungria. Interpretáciou začiatku slova UNG- by sa mali zaoberať jazykovedci.
Jestvuje ešte okolo desať listinných textov údajne od Štefana I., z ktorých sa prirodzene ani jeden nezachoval v origináli a všetky sú pokladané za sfalšované alebo za vymyslené. No viaceré z nich nepochybne čerpali pri svojom vyhotovovaní z intitulácie pannonhalmskej listiny. Vznik ich zachovaných častí možno datovať do 13 . – 14. storočia a tak isto ich najstaršie zachovania alebo zmienky sú z týchto čias.
■ GRÉCKY PERGAMEN
Pred niekoľkými desaťročiami boli pokusy vydávať za najstaršiu listinu Štefana I. nedatovaný, po grécky napísaný list vo vesprímskom údolí; pripúšťalo sa vtedy, že mohla vzniknúť pred rokom 1000. Text tejto listiny je nepochybne z čias Štefana I. Dodnes je zachovaná v odpise z roku 1109 a to tak, že na ten istý kus pergamenu vtedy napísali najprv grécky text a pod ním potom jeho latinský preklad, ktorý bol asi až vtedy vyhotovený. Vynechaný bol v nej úvod prekladanej listiny. Odpis bol overený veľkou koláčovitou pečaťou uhorského kráľa Kolomana, ktorá bola pripevnená cez dva vodorovné rezy urobené v strede pergamenu. Zaujímavé je, že z tejto listiny sa zachovali až dve vyhotovenia a obe sa vydávajú za originál z roku 1109; prirodzene, že len jedno z nich je pravé, to druhé vzniklo v 13. storočí. Novšie bádanie kladie vznik gréckej listiny Štefana I. do roku asi 1018 a jeho intitulácia v nej znie: „Stefanos christianos o kai krales pases Ouggrias“, čo možno preložiť: Štefan, kresťanský kráľ krajiny Hungria. Toto v odpise z roku 1109 nebolo preložené, lebo pôvodná časť Štefanovej gréckej listiny bola nahradená úvodnou časťou o kráľovi Kolomanovi a odôvodnením, prečo bol vyhotovený odpis.Ak vychádzame z pôvodného gréckeho textu, krajina, v ktorej Štefan I. vládol, sa nazývala HUNGRIA. Nemožno však vylúčiť, že toto pomenovanie bolo vytvorené až v súvislosti s prekladom do gréčtiny, lebo ide už o geografický názov.Vo falošnej listine pre Vesprím, hlásiacej sa do roku 1009 – vzniknutej alebo sfalšovanej možno za Bela IV. – je Štefan „Dei gratia Pannoniorum rex“. Podobne sa označuje v zakladacej listine benediktínskeho opátstva v Tiháni Ondrej I. ako „Pannoniorum invictus rex“.Vývoj intitulácií panovníkov sa teda uberal v línii Ungri, Ungria, Hungria, ale už v 11. storočí aj Hungari a Hungaria. Dôležitejšie by bolo preskúmať, kedy a v akej podobe sa tieto termíny začali vyskytovať v západných kronikách.
■ ZÁVERY KOLOKVIA
Terminologické kolokvium, ktoré je pokračovaním série podobných matičných podujatí, dospelo k záveru, že pôvod pomenovania – etnonyma – Hungarus je nejasný. Pod termínom Uhor sa v slovenčine rozumel človek maďarskej národnosti, ale aj obyvateľ multietnickej krajiny, označovanej v prameňoch po latinsky ako Hungaria. Aj pôvod tohto názvu je nejasný a pravdepodobne nesúvisí ani s pôvodnou pravlasťou Maďarov, ani s cudzím kmeňom Onogurov, ale najskôr vznikol až v Karpatskej kotline. Môže mať aj slovenský pôvod. Maďari sa iba vo svojej reči označujú svojím vlastným etnonymom (magyar), ostatné národy, okrem Slovákov a Čechov, ich poznajú pod iným menom odvodeným od názvu Hungaria, resp. od jeho starého slovenského tvaru Ungry, Ugry. Slováci doteraz pod termínom Uhorsko rozumejú svoju starú vlasť, ktorú sa Maďari iba od konca 18. storočia pokúsili maďarizovať. K používaniu pomenovania Uhorska a Maďarska v cudzích jazykoch pripraví Matica slovenská v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR odborné podujatie.