Maďari na vlastnej ceste neblúdia


turul štvorecZdá sa, že Bruselu sú prijateľní len tí, ktorí mu v ničom neprotirečia

Maďari na vlastnej ceste neblúdia

Tibor B. HAČKO

V slovenských médiách dominuje bulvár, nejaké škreky z USA a sem-tam čosi nepodstatné z islamských či ázijských krajín, sprostredkované tam náhodne vydanou Slovenkou. Sporadicky sa dozvedáme čosi reálne o Maďarsku či Česku a veľmi málo o situácii v Poľsku. O živote v Rakúsku nevieme prakticky nič. Je to zámer tutlať vývoj u bezprostredných susedov? O doslova revolučných zmenách v Budapešti nevieme zhola nič.

 

Aj simplexne zmýšľajúci človek má pocit, že elity v Bruseli uznanlivo potľapkávajú len tie vládne garnitúry, ktoré im v ničom neodporujú. Chvália tie krajiny, ktoré bez výhrad plnia zámery a ekonomické nariadenia z plánovacích stolov európskej centrály. Paralela s Moskvou spred tridsiatich rokov je úplne na mieste.

MILÁČIK V NEMILOSTI

Maďarsko, ale aj Poľsko boli na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov miláčikmi Bruselu. Veď aj preto sa program Phare nazval podľa skratky prvých písmen spomenutých štátov Poland and Hungary: Assistance for Restructuring their Economies. Čo sa stalo, že zrazu je po rokoch až nekritického okiadzania zrazu proti Budapešti toľko výčitiek?

Maďarský BUdapešťMaďarsko sa v nedávnej minulosti čoraz viac ponáralo do recesie. Ešte v roku 2011 bol celkový prepad hospodárstva 1,7 percenta, pričom vo štvrtom štvrťroku to bolo až o 2,7 percenta. Ekonomika bola na tom horšie ako v krízovom roku 2009. Po náraste dlhu nad hranicu 70 percent HDP to už boli alarmujúce hodnoty. Ešte predminulý rok maďarskí hospodári nevedeli nájsť liek na depresiu. Viedli si najhoršie v strednej Európe. Navyše v čase vrcholiacej globálnej finančnej krízy koncom roku 2008 podpísali s MMF samovražednú dohodu o poskytnutí záložného úveru. Dohoda úplne paralyzovala hospodársky rozvoj. Ostatne ako všade, kde MMF šliapol. Zadlženie znemožnilo Maďarsku prístup na ostatné dlhové trhy. V tom čase krajina dlhovala MMF 2,8 miliardy eur. Lenže Orbánova vláda začala ťaženie voči bankám a súčasne vyrovnala finančné záväzky v MMF o niekoľko mesiacov skôr, ako sa plánovalo. Zaviedla viac ďalších kontroverzných ekonomických opatrení, vrátane zoštátnenia peňazí zo súkromných dôchodkových fondov alebo dočasné dane pre banky a ďalšie veľké podniky. Kaníka by porazilo. Zaviedla daň na tovar vo výške 27 percent – v súčasnosti najvyššiu zo štátov EÚ. V júni 2012 navrhla zvýšiť daň z finančných transakcií z 0,3 na 0,6 percenta. Minister hospodárstva Mihály Varga návrh zdôvodnil dodržaním limitu EÚ pre výšku rozpočtových deficitov, za čo si hneď vyslúžil ostrú kritiku Bruselu.  

■ VOJNA S CHAMTIVOSŤOU

Opatreniam „pritakali“ aj makroekonomické indikátory. Zverejnené štatistické prehľady v decembri 2012 už reagovali na zmeny, keď trebárs miera nezamestnanosti sa zastavila na hodnote 9,8 percenta a počet ľudí bez práce klesol na 489 tisíc. Absolútne taký istý ako na polovičnom Slovensku. Medziročne však Maďarsko dokázalo znížiť nezamestnanosť o 6,6 percenta – teda o taký počet ľudí bez práce, aký je pre terajšiu slovenskú vládu stále len zbožným želaním.

V polovičke roka 2013 vyhlásil premiér Orbán na konferencii usporiadanej v rumunskom meste Baile Tusnad, že Maďarsko zaplatí celú dlžnú čiastku MMF rok pred termínom, a odporučil, aby si táto v Budapešti neželaná inštitúcia zatvorila kanceláriu a viac sa nevracala. Kritika Bruselu sa vystupňovala a pre neortodoxnú politiku stroskotali aj všetky rokovania s MMF. Maďarská vláda vyhlásila, že ich ani nepotrebuje. Čo potrebuje, je „blitzkrieg“ proti chamtivým inštitúciám. Budapešť obratom svoj dlh vyplatila. Pri výške devízových rezerv 47,22 miliardy dolárov to nebol nijaký problém. Slovenské devízové rezervy po ich vlastizradnom a beztrestnom rozpustení Miklošom dosahujú úbohých 2,3 miliardy amerických dolárov, čo nie je ani päť percent rezerv Maďarska...

OČISTNÉ TÉZY

Orbánova exekutíva sa drží šiestich hlavných téz ako očisty od nekalých praktík zahraničných investorov a desaťbodového plánu na ochranu pracovných miest. Od roku 2013 posilňuje zamestnanosť a presadzuje podporu malých a stredných firiem. Forsíruje úľavy, ktoré spočívajú najmä v zamestnávaní rizikových kategórií osôb do dvadsaťpäť a nad päťdesiatpäť rokov, nekvalifikovaných osôb, žien po materskej, a to znížením daňového zaťaženia na 16 percent. Štartovací program práce rozširuje možnosti zamestnania sa na veľkých národných stavebných projektoch, v oblasti poľnohospodárstva a pri výrobe energií. Štátna pomoc v núdzi je pritom viazaná na prijatie práce práve na týchto projektoch, čím si štát posilňuje penzijné rozhodovanie.

BLIŽŠIA KOŠEĽA...

Premiér Orbán vyhlásil nulovú toleranciu úžere a úžerníckym úrokom. Otvorene brojí proti výške úrokov pri zmluvách o pôžičkách a ročných úrokových sadzbách zahraničných bankových úverov. Zavádza maximálnu cenu verejných služieb za vodné, stočné a odvoz odpadu. Tieto služby sú centrálne regulované, rovnako ako je to pri plyne, elektrickej energii a vykurovaní. Podľa Orbána zahraniční investori a podnikatelia v krajine neúmerne zvyšovali svoje zisky. Na potvrdenie svojich slov znížil ceny o niekoľko desiatok percent. V Stabilizačnom zákone zaisťuje koordinované fungovanie dôchodkového, zdravotného a daňového systému, ktorý slúžiť na udržanie štátneho dlhu. DPH možno platiť až po skutočnom prijatí platieb za tovar a služby. Znížil daňové a administratívne zaťaženie pre drobných daňovníkov so ziskami pod šesť miliónov HUF ročne. Daň nahradí súčasne aj sociálny príspevok.

A prečo nás pozitívne zmeny u nášho suseda neinšpirujú? Odpoveďou opäť môže byť Orbánov výrok: „Keď chcete niečo, proti čomu je silný odpor Bruselu, ale čo je dôležité pre našich ľudí, nepotrebujete vyjednávanie, potrebujete voči nim Blitzkrieg a rýchle reakcie. Navrhujeme riešenia, ktoré nezruinujú náš finančný systém, ale pomôžu maďarským občanom.“ Zdá sa, že slovenským politikom by nezaškodilo menej ústupčivosti k bruselskej byrokracii a viacej z Orbánovej razancie. Príklad, že sa to dá, ak sa chce, máme naporúdzi...



Pridaj komentár